11,1Veľpieseň od Šalamúna.
Snúbenica túži za snúbencom
Snúbenica:
2Zľúbaj ma bozkami svojich úst,
bo láska tvoja lepšia je nad víno.
3Dobrá je vôňa tvojich olejkov;
jak olej rozliaty je tvoje meno.
Zato ťa dievčence majú tak rady.
4Tiahni ma za sebou!
Pobežme!
Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty!
Tam jasať budeme a z teba tešiť sa
a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno.
Ozaj, právom ťa milujú.
Pohľad na dni rozlúčenia
Snúbenica:
55Ja čierna som, no pekná jednako,
dcéry jeruzalemské,
jak stany kedarské,
jak plachty šiatrov šalmaských.
6Nehľaďte na mňa, že som čierna,
že ma tak opálilo slnko!
Synovia mojej matky zanevreli na mňa,
postavili ma strážiť (svoje) vinice,
nuž o vinicu svoju dbať som nemohla.
Rozhovory so snúbencom
Snúbenica:
77Povedz mi ty, ktorého z tej duše milujem,
kde pásavaš,
kde odpočívaš cez poludnie,
aby som sa nemusela potĺkať
od stáda ku stádu druhov tvojich.
Ženích:
8Nevieš to, ty, zo žien najkrajšia?
Nuž choď len čriedam po stopách
a kozliatka svoje
pri pastierskych kolibách popásaj!
9K paripám v kočoch faraónových
ťa môžem prirovnať, priateľka moja.
Ako len svedčia lícam tvojim ozdobné retiazky
a šiji tvojej náhrdelníky koralové!
Dáme ti vytepať zlatých retiazok
so striebornými zvončekmi.
Snúbenica:
1212Pokiaľ kráľ hovie na svojom ležadle,
vydáva môj nard svoju vôňu.
Vrecúškom myrhy je mi môj milý;
odpočíva mi na prsiach.
14Môj milý je mi strapcom cyprovým
vo vinohradoch Engadi.
Ženích:
15Aká si krásna, priateľka moja,
aká spanilá!
Tvoje oči sú sťa holubice!
Snúbenica:
16Aký si krásny, milý môj,
aký pôvabný!
Postieľka naša samá zeleň!
Ženích:
1717Cédre sú trámami nášho paláca,
doskami našich stien sú cyprusy.