Pieseň piesní   –   Pies 6

Snúbenec a snúbenica znova svoji

Jeruzalemčanky:

16,1

Kam odišiel tvoj milý,
ty, zo žien najkrajšia?
Kade sa tvoj milý pobral,
aby sme ti ho pomohli hľadať?

Snúbenica:

22

Do svojej záhrady odišiel môj milý,
k záhonom balzamu,
kochať sa v prekrásnej záhrade
a trhať ľalie.

3

Môj milý je môj
a ja som jeho,
on, ktorý pasie medzi ľaliami.

Snúbenec zas ospevuje pôvab snúbenice

Ženích:

44

Krásna si, priateľka moja, ako Tirza,
sťa Jeruzalem spanilá,
strašná jak šíky pod zástavami.

5

Odvráť svoje oči odo mňa,
lebo ma zraňujú.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz,
čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

6

Tvoje zuby ako stádo jahníc,
čo vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a ani jedna nie je jalová.

7

Tvoje líca sťaby krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.

88

Kráľovien jesto šesťdesiat
a osemdesiat bočných žien
a mladíc bez počtu!

99

Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá,
jediná dcéra matky,
miláčik svojej rodičky.
Zazreli ju dievčence a blahorečia jej,
kráľovné s vedľajšími ženami,
a jasajú jej v ústrety.

Chór žien:

10

Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica,
krásna ako mesiac, jasná ako slnko,
strašná jak šíky pod zástavami?

Tanec snúbenice

Snúbenica:

11

Zišla som do orechového sadu
kochať sa na rozzeleňanom údolí,
pozrieť, či vinič je v rozpuku,
či kvitnú granátové jablone.

1212

Tu zrazu znezrady –
prestalo srdce vo mne biť –
hľa, vozy kniežacieho sprievodu!