Chór dvoranov:
17,1
Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!
Snúbenica:
Čože chcete vidieť na Sulamitke?
Či tanec vojenský?
Čaro snúbenice
Chór dvoranov:
2Aké sú ladné tvoje kroky
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby tvojich bokov – skvost,
dielo rúk majstrových.
3
Tvoje lono je miska preskvostná,
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.
Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka.
5
Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti
…
Tvoje oči sú ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabbim.
Tvoj nos jak libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.
6
Sťa Karmel tvoja hlava na tebe
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa purpur;
kráľ je spútaný do vrkočov.
Ženích:
7Aká si krásna, aká spanilá,
najmilšia, so svojimi slasťami!
8
Tvoj vzrast sa palme podobá
a hroznám tvoje prsníky.
Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí.
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky
viničovými strapcami
a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok
a tvoje ústa ako víno najlepšie
ktoré mi zvlažuje podnebie
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.
Roztúženosť lásky
Snúbenica:
11Ja patrím svojmu milému
a jeho túžba za mnou nesie sa.
Poď, milý môj,
zájdime na vidiek,
nocujme v dedinkách!
Včasráno pôjdeme do viníc
pozrieť sa na vinič,
či sa už rozvíja,
či sa kvet otvára,
či kvitnú granátovníky.
Tam ti dám svoju lásku.
14
Už roznáša sa vôňa mandragor
a nad našimi dvercami
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i sušené,
ja pre teba som odložila, milý môj.