Ó, keby si bol mojím bratom,
čo prsia matky mojej sal,
vybozkávala by som ťa,
keby som ťa vonku postretla,
a nik by za to neopovrhol mnou.

Pojala by som ťa a zaviedla
do domu svojej matky, čo ma vychovávala.
Opájala by som ťa vínom voňavým
a muštom z mojich granátových jabĺčok.

Pod mojou hlavou jeho ľavica
a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

Dcéry jeruzalemské,
zaprisahávam vás:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce.

Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi,
opretá o svojho milého?

Na srdce si ma pritlač jak prsteň,
sťa pečať na svoje rameno!

Ani veľké vody lásku neuhasia,
ani rieky ju neodplavia.
A keby človek za lásku chcel dať
všetky bohatstvá svojho domu,
len by sa opovrhlo ním.

Sestričku máme maličkú,
čo nemá ešte prsníky.
Čo urobíme pre sestru
v deň, keď ju prídu pýtať za ženu?

Ak hradba je,
zbudujme na nej baštu striebornú.
Ak brána je,
obložme ju cédrovými doskami!

Ja hradba som
a moje prsníky sú ako turne.
Lež preňho som ja tá,
čo sa už dávno oddala.

Šalamún mal v Bál-Hamone vinicu.
Vinicu zveril opatrovníkom.
Každý bol povinný mu za jej výnos vyrovnať
po tisíc strieborných.

Moja vinica je moja!
Nechaj si tisíc, Šalamún,
a dvesto tí, čo strážili jej ovocie.

Ty, ktorá bývaš v záhradách
– priatelia načúvajú –,
daj počuť mi svoj hlas!

Utekaj, milý môj,
buď srne podobný
alebo jeleníčaťu
na horách voňavých!