Kniha prísloví   -   Prís 10,1 – 22,16

Prvá zbierka Šalamúnových prísloví

Požehnanie spravodlivosti a kliatba hriechu

110,1

Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou.
Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi.

22

Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné,
spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.

33

Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval,
lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých.

4

Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie,
naproti tomu ruka pracovitých obohacuje.

5

Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný,
kto drichme cez žatvu, je na hanbu.

66

Na hlavu spravodlivého (sa hrnie) hojné požehnanie Pánovo,
lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie.

7

Pamiatka spravodlivého je na požehnanie,
lež meno bezbožných spráchnivie.

8

Kto má múdre srdce, dá si povedať,
naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.

9

Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne,
čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí.

1010

Kto mrká okom, spôsobuje bôľ
a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.

11

Ústa spravodlivého sú prameňom života,
lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie.

1212

Nenávisť vyvoláva rozbroje,
láska však ututláva všetky priestupky.

1313

Na perách rozumného sa nachádza múdrosť,
prút však (dolieha na) chrbát (človeka), čo rozum potratil.

14

Múdri skrývajú vedomosť,
lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí.

1515

Majetnosť boháča je preň pevným mestom,
postrachom núdznych je ich chudoba.

1616

Zárobok spravodlivého (je na osoh jeho) životu,
dôchodok koristníka (je mu) na skazu.

17

Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia,
ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva.

18

Statočné pery zakrývajú nenávisť,
ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ.

19

Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech,
a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný.

20

Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého,
no srdce bezbožných nestojí za nič.

21

Pery spravodlivého občerstvujú mnohých,
blázni však hynú nedostatkom rozumu.

22

Pánovo požehnanie nosí bohatstvo
a nepridáva nijaké trápenie.

23

Pre blázna páchať neprávosť je zábavka,
(priam tak) múdrosť pre rozumného muža.

24

Čoho sa bezbožný bojí, to naň príde,
čo si spravodliví žiadajú, to dostanú.

25

Len sa búrka preženie a už nie je z bezbožníka nič,
spravodlivý však je sťa základ večitý.

26

Čím je ocot na zuby a čím je na zrak dym,
tým je lenivec pre tých, čo ho posielajú.

27

Bázeň pred Pánom predlžuje dni života,
lež roky bezbožných sa skracujú.

28

Očakávanie spravodlivých (sa premieňa) na radosť,
lež nádej bezbožných sa obracia navnivoč.

29

Pánova cesta je pevnosťou pre bezúhonného človeka
a postrachom pre tých, ktorí pášu neprávosť.

30

Spravodlivý sa nikdy nepohne,
ale bezbožníci neostanú bývať v krajine.

31

Ústa spravodlivého rodia múdrosť,
lež jazyk úlisný odrežú.

32

Ústa spravodlivého vedia, čo je milé,
kým ústa bezbožných prevrátenosti.

Inakšie sa správa človek statočný a inak človek pokrytec

1

Falošná váha oškliví sa Pánovi,
páči sa mu spravodlivé závažie.

211,2

Príde pýcha, príde aj hanba,
múdrosť sa však (zdržiava) u skromných.

3

Statočných (ľudí) vedie (bezpečne) ich neporušenosť,
vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť.

44

V deň hnevu nepomôže bohatstvo,
spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.

55

Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie,
bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť.

6

Statočných (ľudí) vyslobodzujú ich spravodlivé počiny,
vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach.

7

Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej,
očakávanie bohatstva vyjde navnivoč.

88

Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti
a na jeho miesto nastúpi bezbožný.

9

Pokrytec ničí ústami svojho blížneho,
spravodlivých však vyslobodí poznanie.

10

Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom
a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním.

11

Mesto sa dvíha požehnaním (ľudí) statočných,
ústami nestatočných sa však nivočí.

12

Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil,
rozumný človek však mlčí.

1313

Klebetník, ktorý sa túla, povyzrádza tajnosti,
kto však má zmysel pre spoľahlivosť, ten drží slovo u seba.

1414

Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá,
dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.

15

Veľmi si škodí, kto sa zaručuje za cudzieho (človeka),
kto sa však záväznostiam vyhýba, je bezpečný.

1616

Spanilá žena nadobúda česť,
násilníci však dosahujú bohatstvo.

17

Sám sebe robí dobre človek dobrosrdečný,
ukrutník však trýzni svoje (vlastné) telo.

18

Bezbožný človek získava (len) klamný zárobok,
no ten, kto seje spravodlivosť, opravdivú odmenu.

19

Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu,
kto sa však ženie za zlým, (letí) svojej smrti (v ústrety).

20

Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi,
ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne (chodia) púťou (života).

21

Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu neujde,
ale potomstvo spravodlivých vyviazne.

22

Zlatá obrúčka v svinskom rypáku
je pekná žena, ale bez jemnocitu.

2323

To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým,
očakávanie bezbožných (ľudí) je prchký hnev.

2424

Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda,
druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy.

25

Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne,
ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty.

26

Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať,
na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie (zostúpi).

2727

Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu (pre seba),
ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde.

28

Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne,
spravodliví však budú pučať ako list.

29

Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať,
blázon však bude slúžiť múdremu (človekovi).

3030

Ovocie spravodlivosti je stromom života,
nespravodlivosť však uchvacuje život.

31

Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi,
nuž o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?!

Postoj múdreho a postoj pochabého

1

Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť,
kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák.

2

Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána,
ale muža, ktorý (strojí) intrigy, on odsúdi.

312,3

Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou,
ale koreňom spravodlivých neotrasie nik.

44

Spôsobná manželka je vencom svojho muža,
nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí.

5

Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) spravodlivosti,
zámery bezbožných k lesti.

6

V rečiach bezbožníkov (sa skrýva) nebezpečenstvo života,
lež ústa statočných (ľudí) im prinášajú záchranu.

7

Prevráťte bezbožných a nebude ich,
dom spravodlivých zato bude stáť.

8

Človeka chvália podľa jeho rozumu,
ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať.

9

Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému,
ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť.

10

Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka,
najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné.

11

Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač,
kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil.

1212

Tvrdz oplanov sa rozváľa,
lež koreň spravodlivých bude trváci.

13

Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník,
spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.

14

Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst
a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.

15

Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta,
múdry však poslúcha radu.

16

Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu,
opatrný však tají (svoju) príkoru.

17

Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť,
falošný svedok však (prináša len) klam.

18

Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal,
ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

1919

Pravdivé pery budú trvať naveky,
falošný jazyk však (len) chvíľočku.

20

Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé,
tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti.

21

Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda,
bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia.

22

Luhárske pery sa ošklivia Pánovi,
tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

23

Rozvážny človek tají, čo vie,
(zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.

24

Ruka robotných (ľudí) bude vládnuť,
robotovať však bude (ruka) lenivá.

25

Nepokoj v srdci stláča človeka,
láskavé slovo ho však rozveseľuje.

2626

Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu,
lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia.

27

Lenivec si neupečie svoj úlovok,
lež usilovnosť človeka je vzácnym imaním.

28

Život je na chodníku spravodlivosti,
k smrti však vedie cesta zmýlená.

Nerovnaký osud zbožného a bezbožného človeka

1

Múdry syn (sa rád podrobuje) otcovej disciplíne,
posmievač zasa nedbá na hromovanie.

2

Dobrý (smie) požívať z ovocia spravodlivosti,
vierolomníci však bažia po násilenstve.

313,3

Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života,
kto však rozdrapuje svoje pery, tomu (hrozí) pohroma.

4

Duša lenivca je plná túžob, ale bezvýsledných,
baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí.

5

Spravodlivému (človeku) sa hnusí činnosť nečestná,
bezbožný sa však (uvrhuje) do hanby a potupy.

6

Spravodlivosť je strážcom bezúhonnej cesty,
bohaprázdnosť však povaľuje (toho, kto sa dopúšťa) hriechu.

7

Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho,
(iný) sa robí chudobným, a (vládne) veľkým majetkom.

88

Výkupné za život má človek vo svojom bohatstve,
bedár však nepočúva vyhrážky.

9

Svetlo spravodlivých veselo (plápolá),
zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína.

10

Pýchou sa vyvoláva iba roztržka,
tí však, čo správajú sa radou, (pridržiavajú sa) múdrosti.

11

Ľahko nadobudnutý majetok sa rozplynie,
ten však, kto zbiera po hŕstke, dopracuje sa bohatstva.

12

Očakávanie, ktoré sa preťahuje, núti srdce chorľavieť,
splnená túžba je však stromom života.

1313

Kto (dobrým) slovom pohŕda, ten škodí sebe samému,
kto si však váži prikázanie, tomu sa dostane odplaty.

14

Náuka mudrca je zdrojom života,
aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

15

Dobrý rozum získava náklonnosť,
púť pohŕdačov je však tvrdá (ako štrk).

16

Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou,
blázon sa však bláznovstvom vystavuje na obdiv.

17

Neverný posol uvrhuje v nešťastie,
lež verný posol (je ako) liek.

18

Chudoba s hanbou (postihujú človeka), čo nedbá na disciplínu,
ten však, kto pripúšťa si k srdcu pokarhanie, bude vážený.

1919

Splnená túžba lahodí,
lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu.

20

Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich),
druhovi bláznov sa však plano povodí.

21

Hriešnikov stíha nešťastie,
spravodlivých však odmeňuje dobrým (Pán).

22

Dobrý (človek) porúča detným deťom dedičstvo,
no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému.

23

Je veľa chleba na prielohu chudobných,
bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou.

24

Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád,
kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu.

25

Spravodlivý sa môže najesť dosýta,
lež brucho bezbožných biedu trie.

Prednosť múdrosti pred pochabosťou

1

Múdrosť žien buduje si dom,
hlúposť však vlastnými rukami ho búra.

2

Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí,
ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.

314,3

V bláznových ústach je prút na chrbát,
pery múdrych sú zas pre nich (samých) ochranou.

44

Kde nieto volov, (tam) niet obilia,
bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa býk.

5

Pravdymilovný svedok neluže,
falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst).

66

Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo,
rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké.

77

Choď zoči-voči k pochabému človeku (a hovor s ním)
a veru nevie, (čo sú) pery rozumné.

8

Dávať si pozor na cestu je múdrosť rozvážneho (človeka),
bláznovstvo pochábľov však značí bludnú púť.

99

Pre bláznov je previnenie smiechotou,
ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie.

10

(Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkosť, samo po sebe,
pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví).

11

Stánok hriešnikov bude zničený,
stan počestných však bude prekvitať.

12

Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku,
no napokon (predsa len) vedie do smrti.

13

Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka),
po nej však, po radosti, (býva) zármutok.

14

Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol,
lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž.

15

Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko,
skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok.

16

Múdry sa úzkostlivo chráni zla,
pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.

17

Prchký sa dopúšťa bláznovstva
a ľstivý padne do nenávisti.

18

Prostomyseľní dedia bláznovstvo,
bystrí sa však ovenčia poznaním.

19

Zlí sa budú skláňať pred dobrými
a bezbožní predo dvermi spravodlivého.

20

Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný,
bohatý má však milovníkov nadostač.

21

Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda,
lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.

22

Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé?
Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.

23

Pri každej tvrdej práci býva zisk,
no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.

2424

Korunou múdrych je ich skúsenosť
a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo.

25

Pravdivý svedok zachraňuje životy,
ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom.

26

Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej,
i jeho deti majú sa kam utiekať.

27

Bázeň pred Pánom je zdrojom života,
aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

28

V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo
a v malom počte ľudí vladárova záhuba.

29

Trpezlivý (má) veľa rozumu,
prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo.

30

Pokojná myseľ (značí) život pre telo,
náruživosť je však (ako) hnis, čo sa vŕta do kostí.

31

Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi,
ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.

3232

Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou,
spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou.

33

Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka),
(rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov.

34

Spravodlivosť dvíha národ,
hriech je však hanbou národov.

35

Kráľova priazeň (sa dostáva) rozumnému sluhovi,
ničomníka však stíha jeho hnev.

Múdrosť sa vypláca, pochabosť nivočí

1

Vľúdna odpoveď krotí hnev,
urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.

2

Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou,
ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá.

3

Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove,
čo pozerajú na dobrých i zlých.

4

Lahodnosť jazyka je stromom života,
ale poraňuje dušu, keď je nerestný.

5

Blázon pohŕda otcovou disciplínou,
lež ten, kto prijíma pokarhanie, správa sa rozumne.

6

V dome spravodlivého je veľká hojnosť,
lež v príjmoch bezbožného je zmätok (nad zmätok).

7

Pery mudrcov rozsievajú vedomosť,
no nie tak srdce pochábľov.

8

Obeta bezbožných je odporná Pánovi,
modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom.

9

Púť bezbožného príkri sa Pánovi,
miluje však toho, kto nasleduje spravodlivosť.

10

Prísny trest (čaká) na toho, kto schádza (zo správneho) chodníka;
zomrie, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta.

11

Aj záhrobie a podsvetie sú (odhalené) pred Pánom,
nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!?

12

Posmievač nemá rád, keď sa mu robia výčitky,
(a preto) sa nestýka s múdrymi.

13

Veselé srdce rozlieva jas po tvári,
bolesť srdca však zarmucuje ducha.

14

Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou,
lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve.

15

Smutné sú všetky dni bedára,
lež (človek) jasnej mysle (má) vždy hodokvas.

16

Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána,
než veľký poklad, a s ním nepokoj.

17

Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom,
ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť.

18

Vznetlivý človek nieti roztržku,
trpezlivý však škriepku chlácholí.

19

Cesta leňocha je sťaby tŕním zatarasená,
lež chodník robotných je vysypávaný.

20

Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou,
pochabý človek pohŕda však svojou materou.

21

Bláznovstvo je nerozumnému (človeku) potechou,
rozvážny muž však mieri rovno, (kam mu treba) ísť.

22

Vychodia nazmar plány, keď niet porady,
daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov.

23

Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst
a slovo v pravý čas - oj, akéže je dobré!

24

Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka),
aby sa vyhol dolu podsvetiu.

25

Pán zborí dom pyšných (ľudí),
ale medzu vdovy upevní.

26

Podliakove plány sa príkria Pánovi,
lež čisté reči (sú mu) príjemné.

27

Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom,
ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť.

28

(O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého,
lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti.

29

Pán je ďaleko od bezbožných,
modlitbu spravodlivých však vyslýcha.

30

Priateľský pohľad rozveseľuje srdce,
dobrá zvesť osviežuje do kostí.

31

Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie,
(rado) sa pristavuje medzi múdrymi.

32

Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda,
kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu.

33

Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom,
pred slávou je však pokora.

Prozreteľnosť Božia zahrnuje všetko

116,1

Človeku patrí uvažovať v srdci,
no výpoveď (dáva) Pán na jazyk.

22

Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol,
ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.

3

Zver svoje diela na Pána
a podaria sa tvoje zámery.

4

Pán všetko stvoril pre svoj cieľ,
aj bezbožného na deň pohromy.

5

Pánovi je odporný každý nadutec,
stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde.

6

Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom
a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom.

7

Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka,
pomerí aj jeho nepriateľov s ním.

8

Lepšie (mať) málo spravodlivým (spôsobom),
ako veľké dôchodky a nespravodlivo.

9

Človek si v duchu rozvažuje svoju púť,
ale Pán riadi jeho krok.

1010

Na kráľových perách je Božia výpoveď,
(preto) sa jeho ústa neprehrešia v rozsudzovaní.

1111

Váha a misky prináležia Pánovi,
jeho dielom sú všetky kamienky (vo) vrecku.

12

Je ohavnosťou, aby králi konali bezbožne,
lebo (len) spravodlivosťou sa upevňuje trón.

13

Kráľovou záľubou sú pery pravdivé
a rád má toho, kto sa vyjadruje úprimne.

1414

Kráľov hnev - poslovia smrti,
a uchláchoľuje ho múdry muž.

1515

Na jasnej tvári kráľovej (sa) život (zrkadlí)
a jeho láskavosť je sťa mrak pŕšky za vesny.

16

Nadobúdanie múdrosti je oveľa lepšie nad zlato
a získavanie rozumnosti vypláca sa nad striebro.

17

Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných,
chráni si život, kto stráži svoju púť.

18

Pýcha (je) pred skazou
a pred pádom je namyslený duch.

19

Lepšie ponižovať sa s poníženými,
než s pyšnými sa deliť o korisť.

20

Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť,
a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.

21

Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného;
a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť.

22

Rozum je prameňom života pre (človeka), ktorý ho má,
pre bláznov je však trestom bláznovstvo.

23

Múdremu myseľ (vkladá) do úst rozvahu
a na perách mu rozmnožuje účinnosť.

24

Plást medom pretekajúci sú slová láskavé,
sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie (do) kostí.

25

Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku,
napokon však vedie do smrti.

26

Hlad pracujúceho zaň pracuje,
lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce).

27

Ničomný človek strojí zlé
a na perách má plameň blčiaci.

28

Prevrátený človek seje rozbroje
a pletkár rozlučuje priateľov.

2929

Ukrutník (sa usiluje) zviesť svojho blížneho
a viesť ho cestou nedobrou.

30

(Keď niekto) prižmuruje oči, snuje zlo,
(keď si niekto) hryzie pery, (už) zlo dokonal.

31

Šediny sú ozdobnou korunou,
(no táto koruna) sa nadobúda čestnou púťou (života).

32

Lepšie je byť trpezlivý ako silák,
(lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.

3333

Lós sa hádže do záhybu,
ale každé jeho rozhodnutie (býva) od Pána.

Spokojný je človek spravodlivý, zlý sa zháňa večne

117,1

Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom,
ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.

22

Rozumný sluha vyšvihne sa nad (pánovho) syna naničhodného
a s jeho bratmi si podelí dedičstvo.

3

Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato,
srdcia však skúša Pán.

4

Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných
(a) luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku.

55

Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi,
kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

6

Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia
a ozdobou synov (sú) ich otcovia.

7

Nesluší ušľachtilá reč bláznovi
a lživé reči šľachetnému (človeku).

8

Podplatný dar je vzácnym kameňom
v očiach (toho, kto ho) dáva (druhému),
všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti.

9

Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať),
kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.

10

Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného,
ako sto palíc na blázna.

11

Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať,
no pošle sa naň posol ukrutný.

12

Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá,
ako s bláznom v jeho bláznovstve.

13

Kto odpláca zlým za dobré,
nehne sa z jeho domu nešťastie.

14

Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať),
a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.

15

Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného,
aj ten, kto odsudzuje spravodlivého,
obidvaja sa príkria Pánovi.

16

Načo len má blázon v ruke peniaze?!
Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu?

17

Priateľ miluje v každý čas
a v súžení je z neho brat.

1818

Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní,
keď za svojho blížneho dáva záruku.

19

Kto má rád zvadu, má rád hriech,
kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.

20

Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého
a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.

21

Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok,
otec nebude mať z blázna radosti.

22

Veselé srdce slúži na zdravie,
zronený duch však kosti vysúša.

2323

Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie),
by poprekrúcal právne chodníky.

24

Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka),
bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine.

25

Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi
a na zármutok svojej rodičke.

26

Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého,
biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne.

27

Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť,
a kto je chladnokrvný, je muž rozumný.

28

Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho,
keď zatíska pery, za rozumného.

Škrieplivosť a znášanlivosť

1

Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčiť,
všetkými prostriedkami vyvoláva spor.

2

Umnosť sa nepozdáva bláznovi,
len vyjavenie svojich myšlienok.

3

Tam, kde príde bezbožný, dostaví sa aj opovrhnutie
a s hanbou (príde) potupa.

4

Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst,
(sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti.

5

Je mrzké nadržiavať násilníkovi
a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.

6

Pery blázna zapletávajú sa do škriepky
a jeho ústa volajú, (že by rád) buchnáty.

7

Ústa blázna sú (mu) na skazu
a jeho pery sa mu zastrájajú na život.

8

Slová klebetníka sú sťa lahôdky
a schádzajú až na samé dno žalúdka.

9

Už (aj ten, kto je) vo svojej práci nedbalý,
je bratom toho, ktorý (všetko) premárnil.

10

Pánovo meno je pevnou vežou,
spravodlivý do nej utečie a je bezpečný.

11

Majetnosť boháča je pevným mestom preň
a sťaby vysoký múr v jeho predstave.

12

Pred skazou (býva) povýšenosť srdca ľudského,
pred slávou je však pokora.

13

Ak odpovedá (niekto) skôr, než (riadne) počuje,
(za) bláznovstvo (sa) mu (to počíta) a (za) hanbu.

1418,14

Mužný duch znáša svoju chorobu,
no myseľ zronenú kto môže zniesť?

15

Rozumné srdce nadobúda vedomosť
a ucho múdrych (ľudí) hľadá poznanie.

16

Dar kliesni cestu človeku
a vymáha mu prístup k veľmožom.

17

Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor,
kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.

18

Lós potlačuje rozopry,
rozsudzuje aj mocnárov.

19

Brat, urazený neverou, (je mocnejší) než mestská tvrdz.
Spory sú ako hradné závory.

20

Z ovocia (svojich) úst sa každý nasýti,
do sýtosti sa naje žatvy svojich pier.

21

Smrť (priam tak) ako život (býva) v moci jazyka
a tí, čo radi (obracajú) ním, budú sa živiť jeho ovocím.

2222

Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité
a dostal milostný dar od Pána.

23

Chudák sa prihovára prosebne,
lež tvrdo odpovedá bohatý.

24

Niekto (má) takých priateľov, čo sú mu (iba) na škodu,
niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.

O bedároch, o falošných svedkoch, o zaháľačoch a posmešníkoch

1

Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti,
ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.

2

Ani nedostatok rozumného nazerania nie je dobrý,
(kto však) naťahuje nohy, potkne sa.

3

Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo,
a jeho srdce sa hnevá na Pána.

4

Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov,
chudák však stratí (aj) svojho priateľa.

5

Falošný svedok neostane bez trestu
a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.

6

Mnohí sa koria urodzenému (človekovi)
a štedrému sú všetci veľmi oddaní.

719,7

Bedár je všetkým svojim bratom odporný,
o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho!

Ženie sa za slovami, čo nič neznačia,
kto …

8

Kto rozvíja (svoj) um, má svoju dušu rád,
kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povodí.

9

Falošný svedok neostane bez trestu
a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.

10

Nesvedčí kratochvíľa bláznovi,
pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.

11

Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev
a je mu na česť, že sa vie povzniesť nad previnením.

12

Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev,
lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.

1313

Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi
a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.

14

I dom, i majetok sa dedia po predkoch,
rozumná žena je však od Pána.

15

Lenivosť pohružuje v spánok hlboký
a ťarbák bude hladovať.

16

Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život,
zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.

1717

Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva,
a on mu jeho dobrodenie odplatí.

1818

Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej,
lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!

1919

Kto srší hnevom, nech si znáša trest,
lebo keď zachrániš ho (pred ním teraz), ešte pridávaš (k pokute).

20

Počúvaj radu a prijmi výčitku,
pretože (takto) zmúdrieš napokon.

21

V ľudskom srdci je veľa myšlienok,
podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.

2222

Človekovi vynáša jeho dobrota
a lepší bedár ako podvodník.

23

Báť sa Pána (je užitočné) pre život
a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.

24

Ak leňoch strčí ruku do misy,
ani len k ústam nevztiahne ju (späť).

25

Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu,
keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.

26

Kto hubí otca, plaší mať,
je synom ohavným a hanobným.

27

Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta,
a zatúlaš sa od rozumných slov.

28

Ničomný svedok posmieva sa zákonu
a ústa zloprajníkov hlcú neprávosť.

29

Na posmievačov sú pripravené prúty,
na chrbty pochábľov však buchnáty.

O hýrivcoch, klamároch a nezbedníkoch

1

Posmievač je víno (a) nezbedník je nápoj opojný,
lenže nik (z tých, čo) po ňom bažia, múdry nebýva.

2

Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova,
ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.

3

Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor,
lež každý blázon sa zamieša (do škriepky).

4

Leňochovi sa nechce orať z jesene,
(potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho).

5

(Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci človeka,
rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť.

6

Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou,
ale kto nájde muža vskutku spoľahlivého?

7

(Ak niekto) kráča v bezúhonnosti a spravodlivosti,
(budú) po ňom blažení jeho synovia.

8

Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici,
rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.

9

Kto môže povedať: "Ja som si srdce očistil,
som čistý od hriechu?"

10

Dvojaké závažie a miera dvojaká,
obidvoje sa príkri Pánovi.

11

Už chlapec dáva svojimi skutkami najavo,
či je čisté a správne jeho konanie.

12

Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré zrie,
oboje stvoril Pán.

13

Nemiluj spánok, aby si neschudobnel,
(len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.

14

"Zlé, nanič!" vraví, kto kupuje,
ale keď odíde, potom chváli sa.

15

Je zlata a (je) veľa koralov,
(ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou.

1620,16

Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca
a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!

17

Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb,
no nakoniec má plné ústa kamenia.

18

Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada,
preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách!

19

Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne,
preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!

20

Kto kľaje svojho otca abo svoju mať,
zhasne mu kahan v hustej tme.

21

Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý
nebude požehnaný napokon.

22

Nehovor: "Ja sa za zlé vypomstím!"
(Len) dúfaj v Pána a pomôže ti.

23

Dvojaké závažie sa príkri Pánovi
a nie je dobrá váha falošná.

24

Pán (riadi) kroky človeka,
lež ako málo človek jeho ceste rozumie!

25

Je nebezpečné pre človeka: "Sväté!" vybľafnúť
a (iba) potom rozvážiť si, (čo sa) sľúbilo.

2626

Múdry kráľ previeva zločincov
a dá ich (mlátiť) kolesom.

27

Pánovým kahancom je ľudské svedomie,
čo prekutáva všetky skryty života.

28

Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára
a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.

29

Ozdobou mladých (je) ich moc,
okrasou starcov (sú ich) šediny.

30

Krvavé sinky olamujú zlo
a údery riadia skryty života.

Boh je bezvýhradným Pánom ľudských sŕdc a ľudských ciest

1

Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej,
vedie ho, kamkoľvek chce.

2

Človeku sa môže zdať, že každá jeho cesta správna je,
lenže srdcia posudzuje Pán.

3

Pestovať statočnosť a rozvahu
sa väčšmi páči Pánovi ako obeta.

4

Povýšenecký pohľad a srdce naduté,
čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech.

5

Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždy k zisku,
lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, (vedú) k veľkej chudobe.

6

Poklady, vyzískané lživým jazykom,
sú ako rozoviata para, ako slučky, (ktoré nastrojila) smrť.

7

Násilie bezbožných strhne aj ich (samých),
lebo sa vzpierali konať podľa práva.

8

Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou,
ale kto je čistý, správny (je aj) jeho čin.

9

Lepšie je bývať v kútiku na streche,
ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

10

Duša tyrana žiada zlé,
jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie.

1121,11

Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie,
keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť.

12

Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého,
do akej záhuby sa rútia bezbožní.

13

Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva),
bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude.

14

Dar potajomky daný krotí hnev
a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť.

15

Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo,
hrôza však tých, čo pášu neprávosť.

16

Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti,
(čoskoro) bude v ríši mŕtvych spočívať.

17

Kto rád má radovánky, bude biedu trieť,
nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý).

1818

Výkupným za spravodlivého (býva) ničomník
a vierolomník (nastupuje) na miesto statočných.

19

Lepšie je bývať na pustatine,
ako s hašterivou ženou mrzutosť.

20

V príbytku múdreho (je) vzácny poklad a (takisto) olej (voňavý),
pochabý človek ho však premrhá.

21

Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo,
nachádza život, (statočnosť) a česť.

22

Múdry vystúpi do mesta hrdinov
a zborí baštu, ktorá budila v nich dôveru.

23

Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka,
je strážcom svojej duše pred úzkosťami.

24

Nespratný nafúkanec, zvaný posmievač,
vyčíňa vo svojej nesmiernej pýche.

25

Vlastná žiadostivosť umorí leňocha,
lebo sa jeho ruky štítia roboty.

26

Celý deň modliká a modliká;
spravodlivý však rozdáva a neskrblí.

27

Obeta hriešnikov je odporná Pánovi,
zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.

28

Falošný svedok vyjde navnivoč,
ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.

29

Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv,
statočný (človek) si však dáva pozor na cestu.

30

Niet múdrosti, niet rozumnosti
a nieto rady proti Pánovi.

31

Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa strhne) boj,
lenže Pán dáva víťazstvo.

Dobré meno, správna výchova a dobročinnosť

1

Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo,
priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

222,2

Boháč a bedár patria dovedna,
obidvaja sú dielom Pánovým.

3

Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa,
neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

4

Odmena poníženej bázne pred Pánom
je bohatstvo a česť a život (pospolu).

5

Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému človekovi na cestu,
kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka.

6

Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať,
a neodchýli sa od nej ani v starobe.

7

Boháč panuje nad chudobnými,
kto si však požičiava, je veriteľovým sluhom.

88

Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať,
prút jeho prchkosti sa pominie.

9

Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať),
lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

10

Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním),
rozopra a hanba prestanú.

1111

(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení.
Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.

12

Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo,
zámery vierolomníkov však obracia navnivoč.

13

Leňoch hovorí: "Vonku je lev,
mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici."

1414

Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien),
ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

15

Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa,
trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.

1616

Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok),
kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.