Falošná váha oškliví sa Pánovi,
páči sa mu spravodlivé závažie.

Príde pýcha, príde aj hanba,
múdrosť sa však (zdržiava) u skromných.

Statočných (ľudí) vedie (bezpečne) ich neporušenosť,
vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť.

V deň hnevu nepomôže bohatstvo,
spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.

Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie,
bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť.

Statočných (ľudí) vyslobodzujú ich spravodlivé počiny,
vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach.

Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej,
očakávanie bohatstva vyjde navnivoč.

Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti
a na jeho miesto nastúpi bezbožný.

Pokrytec ničí ústami svojho blížneho,
spravodlivých však vyslobodí poznanie.

Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom
a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním.

Mesto sa dvíha požehnaním (ľudí) statočných,
ústami nestatočných sa však nivočí.

Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil,
rozumný človek však mlčí.

Klebetník, ktorý sa túla, povyzrádza tajnosti,
kto však má zmysel pre spoľahlivosť, ten drží slovo u seba.

Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá,
dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.

Veľmi si škodí, kto sa zaručuje za cudzieho (človeka),
kto sa však záväznostiam vyhýba, je bezpečný.

Spanilá žena nadobúda česť,
násilníci však dosahujú bohatstvo.

Sám sebe robí dobre človek dobrosrdečný,
ukrutník však trýzni svoje (vlastné) telo.

Bezbožný človek získava (len) klamný zárobok,
no ten, kto seje spravodlivosť, opravdivú odmenu.

Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu,
kto sa však ženie za zlým, (letí) svojej smrti (v ústrety).

Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi,
ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne (chodia) púťou (života).

Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu neujde,
ale potomstvo spravodlivých vyviazne.

Zlatá obrúčka v svinskom rypáku
je pekná žena, ale bez jemnocitu.

To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým,
očakávanie bezbožných (ľudí) je prchký hnev.

Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda,
druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy.

Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne,
ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty.

Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať,
na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie (zostúpi).

Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu (pre seba),
ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde.

Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne,
spravodliví však budú pučať ako list.

Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať,
blázon však bude slúžiť múdremu (človekovi).

Ovocie spravodlivosti je stromom života,
nespravodlivosť však uchvacuje život.

Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi,
nuž o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?!

Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť,
kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák.

Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána,
ale muža, ktorý (strojí) intrigy, on odsúdi.

Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou,
ale koreňom spravodlivých neotrasie nik.

Spôsobná manželka je vencom svojho muža,
nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí.

Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) spravodlivosti,
zámery bezbožných k lesti.

V rečiach bezbožníkov (sa skrýva) nebezpečenstvo života,
lež ústa statočných (ľudí) im prinášajú záchranu.

Prevráťte bezbožných a nebude ich,
dom spravodlivých zato bude stáť.

Človeka chvália podľa jeho rozumu,
ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať.

Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému,
ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť.

Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka,
najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné.

Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač,
kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil.

Tvrdz oplanov sa rozváľa,
lež koreň spravodlivých bude trváci.

Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník,
spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.

Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst
a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.

Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta,
múdry však poslúcha radu.

Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu,
opatrný však tají (svoju) príkoru.

Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť,
falošný svedok však (prináša len) klam.

Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal,
ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

Pravdivé pery budú trvať naveky,
falošný jazyk však (len) chvíľočku.

Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé,
tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti.

Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda,
bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia.

Luhárske pery sa ošklivia Pánovi,
tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

Rozvážny človek tají, čo vie,
(zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.

Ruka robotných (ľudí) bude vládnuť,
robotovať však bude (ruka) lenivá.

Nepokoj v srdci stláča človeka,
láskavé slovo ho však rozveseľuje.

Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu,
lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia.

Lenivec si neupečie svoj úlovok,
lež usilovnosť človeka je vzácnym imaním.

Život je na chodníku spravodlivosti,
k smrti však vedie cesta zmýlená.