Kniha prísloví   –   Prís 26,18–28
18

(Ako ten, kto) vrhá zo samopaše
šípy, oštepy a smrť,

19

je človek, (ktorý) klame svojho blížneho
a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“

20

(Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň
a kde niet klebetníka, tíchne svár.

21

Kozub je na uhlie a drevo na oheň
a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.

2222

Slová klebetníka sú sťa lahôdky
a schádzajú až na samo dno žalúdka.

23

Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe
sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.

24

Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť,
lež na mysli mu tanie klam.

25

Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným,
lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností.

26

I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou,
v rade vyjde jeho zloba najavo.

27

Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne,
a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

28

Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil,
a lichotivé ústa pripravujú pád.