Zvyšok Izraela. –
111, 1
Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa.
22-3
2-3
Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael:
3„Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu.“
44
A čo mu odpovedá Boh?
„Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom.“
5A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti. 6Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.
77 n.
Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli,
88
ako je napísané:
„Boh im dal ducha tvrdého spánku,
oči, aby nevideli,
a uši, aby nepočuli,
až do dnešného dňa.“
99-10
A Dávid hovorí:
„Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou,
pohoršením a odplatou.
Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a ich chrbát navždy zohni!“
Pohania vštepení do Izraela. –
1111-12
A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili.
12Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!
1313
Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe,
14aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých.
1515
Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?!
16Ak sú sväté prvotiny, potom aj cesto; ak je svätý koreň, potom aj ratolesti.
1717-24
Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy,
18nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.
19Povieš azda: „Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja.“
20Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj!
21Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba.
22Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom; inak budeš aj ty odťatý.
23Ale aj oni budú naštepení, ak nezotrvajú v nevere, lebo Boh má moc naštepiť ich znova.
24Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?!
2525-27
Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov,
26a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané:
„Zo Siona príde vysloboditeľ
a odvráti od Jakuba bezbožnosť.
A to bude moja zmluva s nimi,
keď odstránim ich hriechy.“
28Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. 29Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. 30Ako ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, 31tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. 32Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.
Hymnus na Božiu múdrosť. –
3333-35
Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie?
Alebo kto bol jeho radcom?
A kto mu dal niečo prvý,
aby mu bolo treba vrátiť?
36Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.