Povinnosť silných vo viere. –
1My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe.
2Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie.
315, 3Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú.“
4A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.
5Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša,
6a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
7Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu.
88Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom
99a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:
„Preto ťa budem velebiť medzi národmi,
a ospevovať tvoje meno.“
10A opäť hovorí:
“Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“
11A znova:
“Chváľte Pána, všetky národy,
a nech ho velebia všetci ľudia.“
12A Izaiáš hovorí:
“Bude koreň Jesseho
a ten, čo povstane vládnuť nad národmi:
v neho budú dúfať národy.“
13Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.