List Rimanom   –   Rim 15,1–13

Povinnosť silných vo viere. – 1My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 315, 3Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú.“ 4A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

7Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 88Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom 99a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:

„Preto ťa budem velebiť medzi národmi,
a ospevovať tvoje meno.“

1010

A opäť hovorí:
Radujte sa, národy, s jeho ľudom.

1111

A znova:
Chváľte Pána, všetky národy,
a nech ho velebia všetci ľudia.

1212

A Izaiáš hovorí:
Bude koreň Jesseho
a ten, čo povstane vládnuť nad národmi:
v neho budú dúfať národy.

13Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.