List Rimanom   –   Rim 15

Povinnosť silných vo viere. – 1My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 315, 3Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: „Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú.“ 4A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

7Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 88Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom 99a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:

„Preto ťa budem velebiť medzi národmi,
a ospevovať tvoje meno.“

1010

A opäť hovorí:
Radujte sa, národy, s jeho ľudom.

1111

A znova:
Chváľte Pána, všetky národy,
a nech ho velebia všetci ľudia.

1212

A Izaiáš hovorí:
Bude koreň Jesseho
a ten, čo povstane vládnuť nad národmi:
v neho budú dúfať národy.

13Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.

Záver, 15,14 – 16,27

Pavlova služba. – 14Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. 15Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, 16aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. 17Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. 18Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, 1919mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. 20A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe, 2121ale ako je napísané:

„Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali,
a pochopia tí, čo nič nepočuli.“

Pavlova túžba navštíviť Rím. – 22A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť k vám. 2323Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. 2424Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším.

2525Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; 26lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. 27Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. 28Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. 29A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. 3030-32Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, 31aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. 32Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. 33Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.