Hriech a zákon. – 77 n.Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze zákon; veď by som nevedel o žiadostivosti, keby zákon nehovoril: „Nepožiadaš!“ 88Ale hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie vzbudil vo mne všetku žiadostivosť; lebo bez zákona bol hriech mŕtvy. 99Ja som kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil 10a ja som zomrel; i ukázalo sa, že to prikázanie, ktoré bolo pre život, bolo mi na smrť. 11Lebo hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie ma zviedol, a tým zabil. 12Tak teda zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. 1313Teda to dobré stalo sa mi smrťou? Vonkoncom nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi prostredníctvom toho dobrého smrť, aby sa tak hriech skrze prikázanie ukázal nadmieru hriešnym.

Vnútorný boj. – 1414Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. 1515 n.Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. 16No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. 17Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 18Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. 19Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. 20No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. 21Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. 22Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; 23ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.

2424-25Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti? 25Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu.