Kniha Rút   –   Rút 4,1–17

Rokovanie v bráne mesta. – 1Bóz sa odobral do brány (mesta) a sadol si tam. Keď ta prišiel aj príbuzný, o ktorom Bóz hovoril, povedal mu: „Poď sem, ty a ty, a posaď sa!“ On pristúpil a sadol si. 2Nato si Bóz vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal im: „Posaďte sa sem!“ A oni si posadali. 3Potom povedal tomu príbuznému: „Noemi, ktorá sa navrátila z Moabskej roviny, dáva do predaja čiastku poľa, čo patrila nášmu bratovi Elimelechovi. 4Povedal som si, že ti to dám vedieť a poviem ti: Odkúp si ho v prítomnosti tých, čo tu sedia, a v prítomnosti starších môjho ľudu. Ak ho chceš odkúpiť, tak si ho odkúp! Ak ho kúpiť nemieniš, oznám mi to, lebo viem, že okrem teba niet iného, kto by ho mal odkúpiť. Ja nasledujem po tebe.“ On povedal: „Ja ho odkúpim.“ 54,5Bóz hovoril ďalej: „Ak dnes nadobúdaš z Noeminých rúk pole, si povinný vziať si aj Moabku Rút, manželku zosnulého, aby si oživil meno zomrelého pre jeho dedičstvo.“

6Príbuzný povedal: „Tak ho nemôžem odkúpiť, lebo by som si zničil svoj dedičný podiel. Odkúp si ty, čo som mal ja odkúpiť, lebo ja ho kúpiť nemôžem.“

77Od starodávna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie v Izraeli. 8A tak si vyzul obuv aj ten príbuzný, ktorý povedal Bózovi: „Odkúp si ho ty!“ 9Nato povedal Bóz starším (mesta) a všetkému ľudu: „Dnes ste mi svedkami, že som z Noeminých rúk kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi, aj všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlonovi. 10Ale aj Machlonovu manželku, Moabku Rút, som získal za ženu, aby som zomrelému splodil potomka pre jeho dedičstvo, aby nebolo meno zosnulého vymazané spomedzi jeho bratov a z brán jeho (rodného) mesta. 11Vy ste toho dnes svedkami.“

12A všetok ľud, ktorý bol v bráne, aj starší (mesta) odpovedali: „Sme toho svedkami.

Nech Pán urobí aj s touto ženou,
ktorá vstúpi do tvojho domu,
ako (urobil) s Ráchel a Liou,
lebo ony dve zbudovali dom Izraelov.
Nech si počína čnostne v Efrate,
aby ti urobila meno v Betleheme.
Tvoj dom nech je ako dom Fáresov,
ktorého porodila Tamar Júdovi,
zásluhou potomstva, ktoré ti dá Pán z tejto ženy.“

13Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou. Keď s ňou obcoval, Pán bol k nej dobrotivý, takže počala a porodila syna. 14Tu hovorili ženy k Noemi:

„Nech je zvelebený Pán,
ktorý ti dnes neodoprel ochrancu.

15

Nech sa jeho meno (pochvalne) uvádza v Izraeli!
Nech ti je potešením duše
a živiteľom v dňoch staroby.
Porodila ti ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje.
Ona ti je oveľa lepšia ako sedem synov.“

16Noemi vzala chlapca, vložila si ho do lona a bola mu pestúnkou. 17Susedky mu dali meno a hovorili si: „Vnuk sa narodil Noemi.“ A nazvali ho Obedom. On je otcom Izaiho, Dávidovho otca.