Kniha Sudcov   –   Sdc 3,7 – 16,31

Časť druhá

Boje sudcov so susednými národmi, 3,7 – 16,31

I. Sudca Otoniel, 3,7-11

77Izraelovi synovia robili, čo je zlé v Pánových očiach. Zabúdali na Pána, svojho Boha, a slúžili bálom a ašerám. 88I vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelitom a predal ich do ruky Chusana Rasataim, kráľa z Aram Naharajim. A Izraelovi synovia slúžili Chusanovi Rasataim osem rokov.

9Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a Pán vzbudil Izraelovým synom osloboditeľa, ktorý ich vyslobodil, totiž Otoniela, syna Kenéza, mladšieho Kalebovho brata. 10Zostúpil na neho Pánov duch a súdil Izrael. Vytiahol do boja a Pán dal do jeho ruky Chusana Rasataim, kráľa z Aram Naharajim, a jeho ruka zosilnela proti Chusanovi Rasataim.

11A krajina mala štyridsať rokov pokoj.

Potom Kenézov syn Otoniel zomrel.

II. Sudca Aod, 3,12-30

Eglon utláča Izraelitov. – 1212 n.Ale synovia Izraela opäť robili, čo sa nepáči Pánovi. Tu Pán dodal odvahy moabskému kráľovi Eglonovi proti Izraelitom, pretože robili, čo sa Pánovi nepáči. 13Pribral si Amončanov a Amalekitov, potom vytiahol, porazil Izrael a zaujal Mesto paliem.

14Izraelovi synovia slúžili moabskému kráľovi Eglonovi osemnásť rokov.

Aod zabije Eglona. – 153,15 n.Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a Pán im vzbudil osloboditeľa, Gerovho syna Aoda, Benjamínovca, ľavorukého muža.

Po ňom poslali Izraelovi synovia dary moabskému kráľovi Eglonovi. 16Aod si však zhotovil dvojsečný meč, na piaď dlhý, a pripásal si ho na pravý bok pod šaty.

17Zaniesol teda moabskému kráľovi Eglonovi dary. – Eglon bol veľmi tučný muž. – 183,18 n.A keď už vybavil odovzdanie darov, prepustil ľudí, čo dary niesli 19– sám sa práve vrátil od modiel pri Galgale –, a povedal: „Kráľ, mám ti povedať jednu dôvernú vec!“ On povedal: „Ticho!“ Nato sa všetci, ktorí boli pri ňom, vzdialili. 20Potom vyšiel Aod hore k nemu. Sedel totiž v hornej chladivej izbe, ktorá bola iba pre neho samého. A Aod povedal: „Mám pre teba Božie slovo!“ Tu on vstal zo svojho sedadla. 21Vtom Aod vystrel ľavú ruku, uchopil meč z pravého boku a vrazil mu ho do brucha 22tak, že za mečom vnikla aj rukoväť a sadlo sa za mečom zavrelo, lebo nevytiahol meč z jeho brucha. Pritom vyšiel z neho výkal.

23Potom vyšiel do letnej siene, zavrel za ním dvere hornej izby a zatiahol závoru.

24Len čo sa vzdialil, došli jeho služobníci. Keď sa pozreli a videli, že dvere hornej izby sú zamknuté, povedali si: „Isto si odbavuje potrebu v chladivej izbe.“ 25A vyčkávali až do omrzenia. Ale keď nik neotváral dvere hornej izby, vzali kľúč a otvorili a hľa, ich pán ležal mŕtvy na zemi.

Aodovo víťazstvo. – 26Kým oni váhavo otáľali, Aod unikol. Prešiel (miesto) modiel a dostal sa do Seirata. 27Len čo sa vrátil domov, zatrúbil na Efraimskom pohorí, Izraelovi synovia zostúpili s ním z pohoria a on na ich čele. 28Keď im zavelil: „Poďte za mnou, lebo Pán vydal vašich nepriateľov, Moabčanov, do vašej ruky“ – tiahli dolu za ním. Moabčanom zabrali jordánske brody a nedovolili nikomu prejsť. 29Vtedy pobili z Moabčanov na desaťtisíc mužov, všetko silných a udatných mužov; neutiekol nik.

30Tak boli v ten deň Moabčania pokorení pod Izraelovu ruku.

A krajina mala pokoj osemdesiat rokov.

III. Sudca Samgar, 3,31

31Po ňom bol Anatov syn Samgar. On pobil voliarskou palicou šesťsto filištínskych mužov. Aj on oslobodil Izrael.

IV. Sudkyňa Debora a sudca Barak, 4,1 – 5,31

Jabin utláča Izrael. – 14,1-3Po Aodovej smrti synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach. 2Preto ich Pán vydal do ruky kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý kraľoval v Asore. Jeho vojvodca bol Sisara, ktorý sídlil v pohanskom Harosete. 3Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi. Mal totiž deväťsto železných vozov a dvadsať rokov náramne utláčal Izraelových synov.

Debora a Barak na čele izraelského vojska. – 44V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka, prorokyňa Debora. 55Debora sedávala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohorí a Izraelovi synovia prichádzali k nej ta hore na súd.

66Tu dala zavolať Abinoemovho syna Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: „Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov! 7Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zástupmi privediem k potoku Kišon a dám ti ho do ruky.“ 8Barak jej odpovedal: „Ak pôjdeš ty so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ 9Povedala: „Pravdaže pôjdem s tebou, ale sláva z výpravy, na ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“ Potom Debora vstala a išla s Barakom (do Kadesa).

10Barak zvolal Zabulona a Neftaliho (do Kadesa) a vytiahlo za ním desaťtisíc mužov. Išla s ním aj Debora. 11Kenejec Heber sa kedysi oddelil od ostatných Kenejcov, synov Mojžišovho svokra Hobaba, a postavil si stan až k dubine Senim pri Kadese.

Sisarova porážka. – 12Tu oznámili Sisarovi, že Abinoemov syn Barak vytiahol na vrch Tábor. 13Nato Sisara zvolal všetky svoje bojové vozy, deväťsto železných vozov, a všetko mužstvo, ktorému velil, z pohanského Haroseta k potoku Kišonu.

14Tu povedala Debora Barakovi: „Hor‘ sa! Lebo toto je deň, keď Pán vydá Sisaru do tvojej ruky. Či nepôjde sám Pán pred tebou?“ Barak teda zostúpil z vrchu Tábor a desaťtisíc mužov za ním. 15A Pán uviedol do zmätku Sisaru, všetky jeho bojové vozy a všetko jeho vojsko (mečom) pred Barakom. Sisara zoskočil z voza a utekal peši. 16Ale Barak prenasledoval vozy a vojsko až do pohanského Haroseta, a tak celé Sisarovo vojsko padlo ostrím meča. Neostal ani jediný.

Jahel usmrtí Sisaru. – 17Sisara utekal peši ku stanu manželky Kenejca Hebera Jahel. – Bol totiž mier medzi asorským kráľom Jabinom a medzi domom Kenejcu Hebera. 18Jahel vyšla Sisarovi v ústrety a prihovorila sa mu: „Vojdi, môj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!“ Vošiel teda k nej do stanu a zakryla ho prikrývkou. 19Požiadal ju: „Daj sa mi napiť trochu vody, lebo som smädný.“ I otvorila mech s mliekom a dala sa mu napiť. A zase ho prikryla. – 20Potom jej povedal: „Postav sa ku vchodu do stanu! Keď niekto príde a opýta sa ťa: »Je tu voľakto?« – odpovieš: »Nie je!«“

21Tu Heberova manželka Jahel vzala stanový kolík, do ruky vzala kladivo, potichu vošla k nemu a vrazila mu kolík do slúch tak, že prenikol až do zeme. – Od únavy totiž zaspal. – A tak zomrel. 2222Ako Barak prenasledoval Sisaru, vyšla mu v ústrety Jahel a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Vošiel teda k nej a hľa, Sisara ležal mŕtvy a kolík mal v sluchách.

23Tak Boh v ten deň uponížil kanaánskeho kráľa Jabina pred Izraelovými synmi. 24A ruka Izraelových synov čoraz tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jabina, až kanaánskeho kráľa Jabina zničili.

Deborina pieseň. – 15,1V ten deň Debora a Abinoemov syn Barak spievali:

2

„Za to, že išli v čele Izraela vodcovia,
za to, že ľud prejavoval ochotu:
chváľte Pána!

3

Počúvajte, králi,
napnite sluch, vodcovia!
Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada,
rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu.

4

Pane, keď si vyšiel zo Seira,
keď si kráčal z polí edomských,
zem sa otriasala,
nebo lialo,
mraky cedili vodu.

5

Vrchy sa knísali pred Pánom,
Sinaj pred Pánom, Izraelovým Bohom.

6

Za čias Anatovho syna Samgara,
za čias Jahel
boli opustené cesty;
tí, čo chodievali chodníčkami,
uhýbali na kľukaté cesty.

7

Zmizol vodca v Izraeli,
zmizol,
dokiaľ som nepovstala ja, Debora,
nepovstala sťa matka v Izraeli.

8

Vyhľadával nových bohov,
zápäť v bránach vojna.
Nebolo zrieť ani štítu, ani kopije
medzi štyridsiatimi tisícmi Izraela.

99-11

Vodcom Izraela patrí moja chvála
i tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude:
chváľte Pána!

10

Vy, čo jazdievate na beloňoch – osloch,
vy, čo hoviete si na kobercoch,
aj vy, ktorí putujete po cestách,
vyspevujte!

11

Na krik strelcov pri vodných nádržiach
pochvalne sa vyslovujte o Pánovom víťazstve,
o víťazných činoch jeho vodcov v Izraeli!
Vtedy zostúpi Pánov ľud k bránam…

12

Hor‘ sa, hor‘ sa, Debora,
hor‘ sa, hor‘ sa, zanôť pieseň!
Vstaňže, Barak,
zajmi zajatcov, syn Abinoemov!

13

Zostúp, zvyšok vodcov,
ty, Pánov ľud, na hrdinov taký bohatý,
zostúp ku mne!

1414

Z Efraima najvyberanejší v údolí,
v tvojom tyle, Benjamín, sú za tvojimi húfmi.
Z Machira sa poschodili kniežatá,
zo Zabulona zas držitelia žezla.

1515

Isacharské kniežatá sú s Deborou,
Neftali je ako Barak:
rútil sa do údolia za nimi.
V krajoch Rubenových
o vojne sú dlhé porady.

1616

Čože sedíš medzi košiarmi,
aby si sa započúval do bľakotu stád?
V krajoch Rubenových
o vojne sú dlhé porady.

1717

Galaád si za Jordánom hovie.
A Dan – čo tak ďaleko sa baví pri lodiach?
Aser sedí na morskom pobreží,
pokojne si býva na zátokách svojich.

1818

Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť,
Neftali takisto na výšinách poľa.

19

Prichádzajú králi do boja.
Ruvú sa kanaánski králi
v Tanaku, tam pri megidských vodách,
kúsok striebra nenesú sťa korisť.

20

Bojujú boj hviezdy z neba,
bojujú z dráh svojich proti Sisarovi.

21

Potok Kišon ich odnáša,
potok Kišon, potok od vekov.
Dupni, duša moja, od radosti mocne!

22

Dupotajú konské kopytá,
keď ich hrdinovia trielia cvalom.

2323-27

Preklínajte Meroz – rečie anjel Pánov,
preklínajte jeho obyvateľov!
Neprišli, ver‘, pomôcť Pánovi,
pomôcť Pánovi jak hrdinovia.

24

Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel,
žena to Kenejca Hebera!
Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!

25

Vodu žiada. Podáva mu mlieko.
V čaši pre vznešených smotanu mu dáva.

26

Ruka sa jej načahuje po kolíku,
po kováčskom kladive jej pravica.

Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu.
Roztrieskava, prebíja mu sluchy.

27

K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva…
k nohám sa jej kláti, padá;
tam, kde klesol, leží zabitý.

28

Oknom vyzerá a volá
matka Sisarova cez mreže:
»Prečo len tak dlho
neprichádza jeho voz?
Prečo sa tak oneskoruje
dupot jeho záprahu?«

29

Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá,
sama si tiež vetí stále tieto slová:

30

»Isto nahabali, rozdeľujú korisť,
po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža!
Korisť: pestré rúcha Sisarovi!
Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku –
odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk –
Korisť …«

3131

Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane!
No tí, čo milujú jeho,
sú sťa východ slnka v jeho sile!“

Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj.

V. Sudca Gedeon a jeho syn Abimelech, 6,1 – 9,57

Madiánčania utláčajú Izrael. – 16,1-6Keď Izraelovi synovia opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, vydal ich Pán do ruky Madiánčanov na sedem rokov. 2Madiánska ruka však ťažko doliehala na Izrael. Izraelovi synovia si upravovali pred Madiánčanmi skrýše na horách, jaskyne a obranné úkryty. 3Stávalo sa, že keď Izraeliti zasiali, došli Madiánčania, Amalekiti a synovia východu a vystupovali proti nim. 4Utáborili sa u nich a nivočili poľnú úrodu až po Gazu. A Izraelitom nenechali nič na živobytie, ani ovce, hovädzí dobytok a osly. 5Prichádzali totiž so svojimi stádami a stanmi. Dohrnuli sa ako húf kobyliek. Koľko ich bývalo, aj ich tiav, to sa nedalo ani len spočítať. Nasťahovali sa do krajiny, aby ju spustošili.

6Keď už bol Izrael od Madiánčanov veľmi zbiedený, volali Izraelovi synovia k Pánovi.

Prorok oznamuje trest. – 77-10Keď tak Izraelovi synovia volali pre Madiánčanov k Pánovi, 8Pán poslal Izraelovým synom muža, proroka, ktorý im povedal: „Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Ja som vás vyviedol z Egypta, vytiahol som vás z otrokárne, 9vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých vašich utláčateľov, vypudil som ich pred vami a dal som vám ich krajinu. 10Prízvukoval som vám: »Ja som Pán, váš Boh! Neuctievajte bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate!« Ale vy ste neposlúchli môj hlas.“

Povolanie Gedeona. – 1111-15Tu prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efre, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. 12Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný hrdina!“ 13Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: »Pán nás vyviedol z Egypta«? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ 14Pán sa k nemu obrátil a povedal: „Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!“ 15On mu odvetil: „Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!“ 16Pán mu povedal: „Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ 17Nato mu povedal: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! 18Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!“ On odpovedal: „Ja dočkám, kým sa nevrátiš.“

1919Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým. 20Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!“ Aj tak urobil. 2121Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí.

22Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: „Beda mi, Pane, môj Bože“ – zvolal Gedeon, – „videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!“ 23Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!“

2424Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre.

Gedeonov boj proti Bálovi. – 2525-30V onej noci mu Pán povedal: „Vezmi býka svojho otca, totiž druhého, sedemročného býka, zbúraj Bálov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a zotni Ašeru, ktorá je vedľa neho! 26A postav oltár Pánovi, svojmu Bohu, na vrchole pevnosti, tu na bašte, potom vezmi toho druhého býka a obetuj ho ako celopal na dreve Ašery, ktorú zotneš!“

27Vzal teda Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikázal Pán. Ale pretože sa obával domu svojho otca a ľudí onoho mesta, nechcel to vykonať vo dne, lež urobil to v noci.

28Keď mužovia mesta ráno vstali, Bálov oltár bol zbúraný, Ašera vedľa neho zoťatá a druhý býk bol obetovaný ako celopal na postavenom oltári. 29Tu si jeden druhému vraveli: „Kto to urobil?“ A po vyšetrovaní a pátraní nakoniec prehlásili: „Gedeon, Joasov syn, to urobil.“ 30Tu mužovia mesta povedali Joasovi: „Vyveď svojho syna! Musí zomrieť, lebo zbúral Bálov oltár a zoťal Ašeru vedľa neho!“ 3131 n.Ale Joas odpovedal všetkým, ktorí stáli pri ňom:

„Azda chcete za Bála bojovať?
Alebo chcete na jeho záchranu niečo podnikať?
Kto za neho bojuje, do rána zomrie.
Ak je Boh, nech si sám proti nemu bojuje!
Veď jeho oltár zbúral.“

32A v ten deň mu dali meno Jerobál, to je „Bál nech si proti nemu bojuje!“, pretože zbúral jeho oltár.

Gedeon zvoláva vojsko. – 3333-35Keď sa všetci Madiánčania, Amalekiti a synovia východu zhromaždili, prešli (Jordán) a utáborili sa na Jezreelskej rovine, 34na Gedeona zostúpil Pánov duch. Zatrúbil a zvolal Abiezerovcov, aby šli za ním. 35Potom rozposlal poslov do celého Manassesa a vyzval ich, aby ho nasledovali. Vyslal poslov aj do Asera, Zabulona a Neftaliho a aj oni im vyšli v ústrety.

Gedeonovo rúno. – 3636-40Potom Gedeon povedal Bohu: „Ak chceš vyslobodiť Izrael mojou rukou, ako si povedal, 37hľa, položím vlnené rúno na humno. Ak bude rosa iba na rúne a na celej zemi sucho, vtedy zviem, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“ 38A stalo sa tak. Keď na druhý deň včasráno vstal a stlačil rúno, vyžmýkal z rúna rosu – plnú misu vody.

39Nato povedal Gedeon Bohu: „Nech nevzplanie tvoj hnev proti mne, keď len ešte raz poviem to isté: Len raz by som chcel ešte skúsiť s tým rúnom. Nech je zas sucho iba na rúne a na celej zemi nech je rosa!“ 40A Boh urobil tak v tej noci. Sucho bolo iba na rúne a na celej zemi bola rosa.

Odvody bojovníkov. – 17,1Jerobál, čiže Gedeon, včasráno vstal so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, a utáborili sa pri prameni Harad. Madiánsky tábor bol severne odtiaľ, pri úpätí pahorku More, na rovine.

2Tu vravel Pán Gedeonovi: „Ľudu, ktorý je s tebou, je príliš mnoho, keď mám dať Madiánčanov do jeho ruky! Veď by sa potom Izrael vychvaľoval proti mne: »Vlastnou rukou som si pomohol!« 33Vyhlás teda pred ľudom, aby to počul: Kto je bojazlivý a nesmelý, nech sa vráti!“ Tak odišlo z pohoria Galaád a vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, kým desaťtisíc zostalo.

4Pán však povedal Gedeonovi: „Ešte je ľudu priveľa. Zaveď ich k vode! Tam ti ich preosejem. O kom ti poviem: »Tento pôjde s tebou,« ten nech s tebou ide! Ale každý, o kom ti poviem: »Tento s tebou nepôjde,« ten nepôjde s tebou!“ 5Nato priviedol ľud k vode a Pán povedal Gedeonovi: „Každého, kto líže vodu jazykom, ako pes líže, postav osve, a takisto každého, kto si k pitiu prikľakne.“ 6A tých, čo lízali z ruky ústami, bolo tristo mužov. Ostatný ľud si kľakol na kolená, aby sa napil vody. 7Tu povedal Pán Gedeonovi: „S tristo mužmi, ktorí lízali, vás chcem vyslobodiť a Madiánčanov dať do tvojej ruky. Všetok ostatný ľud nech sa vráti, každý do svojho domova!“ 8Najprv si vzali od ľudu potravu a trúby do rúk. Potom prepustil všetkých Izraelitov, každého do jeho domova. Ponechal si iba tých tristo mužov. Madiánsky tábor bol pod ním na rovine.

Gedeon tajne načúva Madiánčanov. – 9V onej noci mu povedal Pán: „Vstaň! Zostúp do tábora, lebo som ti ho dal do ruky. 10Ale ak sa bojíš zostúpiť sám, nech ide s tebou ta dole do tábora aj tvoj sluha Fara. 11Počúvaj, čo budú hovoriť! Potom ti zosilnia ruky. Zostúp teda do tábora!“ I zostúpil so svojím sluhom Farom do tábora až bezprostredne k ozbrojenej táborovej stráži.

12Madiánčanov, Amalekitov a synov východu, ktorí táborili na rovine, bolo toľko ako kobyliek. Aj ich tiav bolo bez počtu, ako množstvo piesku na morskom brehu.

13Keď ta Gedeon prišiel, práve rozprával jeden muž svojmu priateľovi sen. Vravel: „Mal som ti sen. Počúvaj! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal do madiánskeho tábora. Prikotúľal sa k stanu a narazil doň. Ten padol, prevrátil sa naruby a tak zostal stan ležať.“ 14Ten druhý mu na to povedal: „To nie je nič iné ako meč Izraelitu Gedeona, Joasovho syna! Boh dal do jeho ruky Madiánčanov a celý tábor.“

Gedeonovo víťazstvo. – 15Keď Gedeon vypočul sen a jeho výklad, poklonil sa. Potom sa vrátil do izraelského tábora a zvolal: „Vstaňte, lebo Pán dal do vašej ruky madiánsky tábor!“

16Rozdelil tristo mužov na tri zástupy a všetkým dal do rúk trúby a prázdne džbány a do džbánov fakle. 17A povedal im: „Hľaďte na mňa a robte takisto! Ja sa priblížim až celkom k táboru a ako ja urobím, tak robte aj vy! 18Keď zatrúbim – ja a všetci, ktorí budú so mnou –, trúbte aj vy okolo celého tábora a volajte: Za Pána a za Gedeona!“

1919-21Gedeon so sto mužmi, ktorí boli s ním, priblížil sa celkom až k táboru, keď začínala prostredná stráž, len čo postavili stráže. Tu zatrúbili a roztrieskali džbány v rukách. 20Hneď sa ozývali trúby v troch zástupoch a rozbíjali sa džbány. V ľavej ruke držali fakle a v pravej ruke trúby na trúbenie. Pritom kričali: „Meč za Pána a za Gedeona!“ 21Zostali stáť okolo tábora, každý tam, kde bol. Ale tábor sa celý rozvíril: kričali a utekali. 2222Kým oni trúbili na tristo trúbach, Pán obrátil meč jedného proti druhému v celom tábore. A tak tábor utekal až do Betsety a Serery, až na pomedzie Abel-Mehuly pri Tebate. 237,23-25Tu zvolali izraelské mužstvo z Neftaliho, z Asera a z celého Manassesa a prenasledovali Madiánčanov.

24Gedeon rozoslal poslov aj po celej Efraimskej vrchovine s odkazom: „Zaskočte Madiánčanov a obsaďte vody až k Betbere i Jordán!“ Všetci Efraimci poslúchli výzvu a obsadili vody až k Betbere aj Jordán. 25Zajali tiež dvoje madiánskych kniežat, Oreba a Zeba. Oreba zabili na Havranej skale a Zeba zabili na Vlčom lise. Potom prenasledovali Madiánčanov za Jordán a niesli Orebovu a Zebovu hlavu Gedeonovi.

Žiarlivosť Efraimcov. – 18,1-3Efraimci mu povedali: „Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si šiel do boja proti Madiánčanom?“ A ostro sa s ním vadili. 2On im povedal: „Vari som ja už dokázal niečo také ako vy? Či nie je Efraimovo paberkovanie lepšie ako Abiezerovo vinobranie?! 3Predsa do vašej ruky dal Boh madiánske kniežatá Oreba a Zeba! Mohol som ja urobiť niečo také ako vy?“ Po týchto slovách ich popustil hnev proti nemu.

Prenasledovanie nepriateľa v Zajordánsku. – 4Keď Gedeon dorazil k Jordánu, prekročil ho spolu s tristo mužmi, ktorí boli s ním. Keďže boli od prenasledovania unavení, 55-7požiadal sokotských ľudí: „Dajteže chleba ľuďom, ktorí idú za mnou! Lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem madiánskych kráľov Zebea a Salmanu.“ 6Ale sokotskí náčelníci odpovedali: „Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojmu vojsku?“ 7Gedeon odpovedal: „Za toto, až dá Pán Zebea a Salmanu do mojej ruky, rozmlátim vaše telá tŕním púšte a bodľačím.“

88 n.Odtiaľ tiahol vyššie do Fanuela a takisto ich prosil, ale fanuelskí mužovia mu dali takú odpoveď ako sokotskí ľudia. 9Preto pohrozil aj fanuelským mužom: „Až sa vrátim v pokoji, zbúram túto vežu.“

1010Zebee a Salmana boli so svojím vojskom, asi pätnásťtisíc mužov, v Karkore. To bolo všetko, čo zostalo z celého vojska synov východu. Ale padlých bolo asi stodvadsaťtisíc mužov, ktorí boli vyzbrojení mečom. 1111 n.Tak tiahol Gedeon po ceste kočovníkov východne od Nobe a Jegbay a prepadol tábor, ktorý sa už cítil v bezpečí. 12Zebee a Salmana síce utiekli, ale prenasledoval ich, kým nezajal obidvoch madiánskych kráľov Zebea a Salmanu. A celý tábor uviedol do zmätku.

13Nato sa Joasov syn Gedeon vrátil z boja od priesmyku Cheres. 14Tu chytil akéhosi mladíka zo sokotských mužov a povypytoval sa ho. On mu napísal mená náčelníkov Sokota a jeho starších: sedemdesiatsedem mužov. 15A keď došiel k sokotským mužom, povedal: „Hľa, tu sú Zebee a Salmana, pre ktorých ste ma potupili, keď ste hovorili: »Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojim vyčerpaným mužom?«“ 16I vzal starších mesta, aj tŕnie a bodľačie púšte a zmlátil ním sokotských mužov.

17Zbúral aj vežu Fanuela a pozabíjal mužov mesta.

1818-21Potom povedal Zebeovi a Salmanovi: „Ako vyzerali mužovia, ktorých ste zabili na Tábore?“ Odpovedali: „Celkom tak ako ty, každý mal výzor kráľovského syna.“ 19On povedal: „To boli moji bratia, synovia mojej matky. Na život Pána, nezabil by som vás, keby ste ich boli nechali nažive.“ 20Potom povedal Jetrovi, svojmu prvorodenému: „Vstaň, zabi ich!“ Ale chlapec nevytasil meč, lebo sa bál; bol totiž ešte chlapcom. 21Tu prosili Zebee a Salmana: „Vstaň ty a vrhni sa na nás! Veď aký muž, taká aj jeho sila!“ Gedeon teda vstal a zabil Zebea a Salmanu. Mesiačky však, ktoré boli na krkoch ich tiav, si vzal.

Gedeon odmieta kráľovskú hodnosť. – 2222-25Nato vraveli Izraelovi synovia Gedeonovi: „Buď naším kráľom, ty aj tvoj syn, aj syn tvojho syna! Lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov.“ 23Gedeon im však odpovedal: „Ja nemôžem byť vaším kráľom, ani môj syn nemôže byť vaším kráľom. Pán je vaším kráľom!“

24Potom im Gedeon povedal: „Mám k vám jednu prosbu. Nech mi dá každý prsteň, ktorý si ukoristil.“ Oni mali totiž zlaté prstene, lebo boli Izmaeliti. 25Odpovedali: „Veľmi radi ti ich dáme.“ I rozprestreli plášť a každý naň hodil svoj ukoristený prsteň. 2626A váha zlatých prsteňov, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šeklov zlata, okrem mesiačkov, náušníc, purpurových rúch, ktoré nosievali madiánski králi, a okrem retiazok z krkov ich tiav. 2727Gedeon zhotovil z toho efód a uložil ho vo svojom meste, v Efre.

Používali ho však na smilstvo všetci Izraeliti, a tak sa stal osídlom Gedeonovi i jeho domu.

2828Madiánčania boli tak uponížení pred Izraelovými synmi, že už viac nepozdvihli svoje hlavy. A krajina mala pokoj štyridsať rokov, pokým žil Gedeon.

29Joasov syn Jerobál potom odišiel a býval vo svojom dome. 30Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vzišli z jeho bedier. Mal totiž mnoho žien. 3131Jeho vedľajšia žena v Sicheme mu tiež porodila syna, ktorému dal meno Abimelech.

3232A Joasov syn Gedeon zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre.

3333Keď však Gedeon zomrel, Izraelovi synovia sa zvrhli a smilnili s bálmi a urobili si bohom Bál-berita. 34Izraelovi synovia nepamätali na Pána, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z ruky všetkých ich okolitých nepriateľov. 35Ani domu Jerobála-Gedeona nepreukazovali vďačnosť napriek všetkým dobrodeniam, ktoré on preukázal Izraelu.

Bratovrah Abimelech kráľom. – 19,1-3Jerobálov syn Abimelech sa vybral do Sichemu k bratom svojej matky a vravel im aj celému príbuzenstvu rodiny svojej matky: 2„Hovorte verejne všetkým sichemským občanom: Čo je vám lepšie, aby panovalo nad vami sedemdesiat mužov, všetci Jerobálovi synovia, alebo aby panoval nad vami len jeden muž? Pamätajte tiež, že ja som vaša kosť a vaše mäso!“ 3A bratia jeho matky verejne hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským občanom a ich srdce sa naklonilo k Abimelechovi. Potom si povrávali: „On je náš brat.“ 4A dali mu z chrámu Bál-berita sedemdesiat šeklov striebra. Abimelech si za ne najal povaľačských a bezočivých mužov, ktorí sa stali jeho družinou. 55Potom išiel do domu svojho otca do Efry a pobil svojich bratov, Jerobálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobálov syn Joatam, lebo sa skryl. 66Nato sa zhromaždili všetci sichemskí občania a všetci obyvatelia Mela, išli a ustanovili Abimelecha za kráľa pri pamätnom dube, ktorý stál v Sicheme.

Joatamova bájka. – 77Keď to oznámili Joatamovi, šiel, postavil sa na končiari vrchu Garizim a zvýšeným hlasom im volal:

„Počujte ma, Sichemčania,
aby aj vás počul Boh.

88-15

Išli raz stromy
pomazať si kráľa.
I povedali olive:
»Kraľuj nad nami!«

9

Ale oliva im odvetila:
»Môžem ja zanechať svoju tučnosť,
ktorú zvelebujú bohovia i ľudia,
a ísť sa povyšovať nad stromami?«

10

Potom povedali stromy figovníku:
»Nože poď ty a kraľuj nad nami!«

11

Ale figovník im odpovedal:
»Môžem ja zanechať svoju sladkosť
a tie svoje skvostné plody
a ísť sa povyšovať nad stromami?«

12

Povedali teda stromy viniču:
»Poď ty a kraľuj nad nami!«

13

Vinič im však odvetil takisto:
»Môžem ja zanechať svoj mušt,
ktorý obveseľuje bohov i ľudí,
a ísť a povyšovať sa nad stromami?«

14

Povedali všetky stromy bodliaku:
»Poď ty a kraľuj nad nami!«

15

Bodliak odpovedal stromom:
»Ak ma vskutku pomažete,
aby som bol vaším kráľom,
poďte, schovajte sa v mojej tôni!
Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka
a strávi libanonské cédre.«

1616-21Teraz teda, ak ste opravdivo a čestne konali, keď ste ustanovovali Abimelecha za kráľa, ak ste dobre urobili s Jerobálom a jeho domom, ak ste sa k nemu zachovali podľa jeho zásluh – 17vy, za ktorých bojoval môj otec, ba až svoj život nasadil, a ktorých vyslobodil z ruky Madiánčanov – 18vy však ste sa dnes vzbúrili proti domu môjho otca a pozabíjali ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad sichemskými občanmi, pretože je váš brat –, 19ak ste teda opravdivo a čestne urobili s Jerobálom a jeho domom v dnešný deň, radujte sa z Abimelecha a on nech sa zas raduje z vás! 20Ale ak nie, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi sichemských občanov i Melo! A nech vyšľahne oheň zo sichemských občanov a z Mela a nech strávi Abimelecha!“

21Potom Joatam utiekol a utiahol sa do bezpečia. Odišiel do Bery a tam zostal (zo strachu) pred svojím bratom Abimelechom.

Vrenie proti Abimelechovi. – 2222Abimelech panoval nad Izraelom tri roky. 23Potom Boh poslal zlého ducha (nezhody) medzi Abimelecha a sichemských občanov – takže sichemskí občania zostali neverní Abimelechovi –, 24aby tak zločin na sedemdesiatich Jerobálových synoch prešiel a ich krv zaľahla na ich brata Abimelecha, ktorý ich zavraždil, a tiež na sichemských občanov, ktorí ho povzbudzovali, aby zabil svojich bratov. 25Sichemskí občania potom postavili proti nemu zálohy na vrcholoch hôr a olupovali každého, kto k nim prichádzal po ceste. Toto oznámili Abimelechovi.

Nešťastná Gálova vzbura. – 26Tu prišiel Obedov syn Gál aj so svojimi bratmi a vošli do Sichemu. A sichemskí občania im prejavili dôveru. 2727Vybrali sa do poľa, oberali a lisovali hrozno a potom usporiadali slávnosť. Pritom vošli do chrámu svojho boha, kde jedli a pili a preklínali Abimelecha. 2828Tu zvolal Obedov syn Gál: „Kto je Abimelech a kto je Sichemčan, aby sme mu my slúžili? A nemal by Jerobálov syn a jeho správca Zebul slúžiť mužom Sichemovho otca Emora?! Prečo by sme mali slúžiť my jemu?! 29Keby mi niekto dal tento ľud do ruky, odstránil by som Abimelecha!“

A vyzval Abimelecha: „Zosilni svoje vojsko a vytiahni!“

30Keď sa veliteľ mesta Zebul dopočul o rečiach Obedovho syna Gála, vzplanul hnevom. 31Ľstivo vyslal poslov k Abimelechovi a odkázal mu: „Obedov syn Gál a jeho bratia došli do Sichemu a teraz poburujú mesto proti tebe. 32Vyber sa teda v noci aj so svojimi ľuďmi a postav sa do zálohy v poli! 33A zrána, len čo vyjde slnko, vstaň a udri na mesto! On vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe. Potom už s ním urob, čo budeš môcť.“

34Abimelech sa vybral za noci aj so svojimi ľuďmi a postavil proti Sichemu štyri oddiely do zálohy. 35Keď Obedov syn Gál vytiahol a zastavil sa pri vchode do mestskej brány, vtedy vyrazil Abimelech so svojimi ľuďmi zo zálohy. 36Keď Gál zazrel ľudí, povedal Zebulovi: „Hľa, ľudia zostupujú z vrchov!“ Ale Zebul mu odvetil: „To sa ti len zdá, že tiene vrchov sú mužovia.“ 3737Ale Gál opäť hovoril: „Ľudia zostupujú od pupka zeme! A jeden zástup prichádza po ceste k Dubu veštcov.“ 38Zebul mu povedal: „Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si hovoril: »Kto je Abimelech, aby sme my slúžili jemu?!« Nie sú to práve tí ľudia, ktorými si ty pohŕdal? Nože, vytiahni teraz a bojuj proti nim!“ 39Tu Gál vytiahol na čele sichemských občanov a bojoval proti Abimelechovi. 40Lenže Abimelech ho donútil k ústupu a utekal pred ním. A ležalo mnoho pobitých až po vchod do (mestskej) brány.

4141Ale Abimelech zostal v Rume. Zebul potom vyhnal Gála a jeho bratov, nesmeli už zostať v Sicheme.

Zničenie Sichemu. – 4242-45Na druhý deň vyšiel ľud do poľa. Keď to oznámili Abimelechovi, 43vzal ľudí, rozdelil ich na tri zástupy a postavil sa v poli do zálohy. Keď spozoroval, že ľud vychádza z mesta, vyrazil proti nemu, aby ho porazil. 44Abimelech so svojím oddielom zaútočil a postavil sa ku vchodu do mestskej brány. Zatiaľ druhé dva oddiely zaútočili na všetkých tých, čo boli v poli, a pobili ich. 45Abimelech bojoval proti mestu celý deň. Keď mesto zaujal, pobil ľudí, ktorí v ňom boli, mesto rozbúral a posypal ho soľou.

Vypálenie sichemskej veže. – 4646Keď sa to dozvedeli obyvatelia sichemskej veže, utiahli sa do hradieb chrámu Bála zmluvy. 47Keď Abimelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia sichemskej veže, 4848 n.Abimelech vystúpil so všetkými svojimi ľuďmi na vrch Selmon. Tam vzal do ruky sekeru, uťal zo stromu vetvu, zdvihol ju, položil si ju na plecia a povedal svojim ľuďom: „Čo ste videli robiť mňa, to rýchle robte aj vy za mnou!“ 49A všetok ľud – každý si nasekal haluzia, potom išli za Abimelechom, nahádzali ho na hradby a podpálili ním hradby. Tak zahynuli všetci obyvatelia sichemskej veže, asi tisíc mužov a žien.

Abimelechova smrť. – 5050-57Potom Abimelech tiahol do Tebes. Obľahol Tebes a zaujal ho. 51Uprostred mesta bola pevná veža, do ktorej utiekli všetci mužovia a ženy, vôbec všetci obyvatelia mesta. Zavreli za sebou a vystúpili na strechu veže. 52Abimelech prenikol až k veži, lebo ju chcel dobyť. A keď sa dostal až ku vchodu do veže a chcel rozložiť oheň, 53nejaká žena zhodila Abimelechovi na hlavu vrchný mlynský kameň a prerazila mu lebku. 54Rýchle zavolal na svojho sluhu, ktorý mu nosil zbraň, a povedal mu: „Vytas svoj meč a zabi ma! Ináč by sa o mne hovorilo, že ma zabila žena.“ Sluha ho teda prebodol a zomrel.

55Keď Izraeliti videli, že Abimelech je mŕtvy, vrátili sa všetci domov. 56Tak Boh odplatil Abimelechovi zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zabil sedemdesiat svojich bratov. 57Aj všetky zločiny sichemských mužov obrátil Boh na ich hlavu. Tak sa na nich splnila kliatba Jerobálovho syna Joatama.

VI. Sudca Tola, 10,1-2

110,1 n.Po Abimelechovi povstal Tola, syn Fuu, syna Dodovho, Isacharovec, aby oslobodil Izrael. Býval v Samire na Efraimskom pohorí. 2Súdil Izrael dvadsaťtri rokov. Potom zomrel a pochovali ho v Samire.

VII. Sudca Jair, 10,3-5

33-5Po ňom povstal Galaádčan Jair a súdil Izrael dvadsaťdva rokov. 4Mal tridsať synov, ktorí jazdili na tridsiatich osliatkach a mali v krajine Galaád tridsať miest, ktoré sa až podnes nazývajú Jairove dediny. 5Keď Jair zomrel, pochovali ho v Kamone.

VIII. Sudca Jefte, 10,6 – 12,7

Úvod k Jefteho príbehom. – 66-9Izraelovi synovia opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach: slúžili bálom a aštartám, bohom Aramejčanov, bohom Sidona, bohom Moabčanov, bohom Amončanov a bohom Filištíncov; opustili Pána a neslúžili mu. 7I vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelu a vydal ich do ruky Filištíncov a do ruky Amončanov. 8Znepokojovali a utláčali Izraelitov v tom roku už osemnásty rok: všetkých Izraelitov, ktorí boli na druhej strane Jordánu v krajine Amorejčanov, v Galaáde. 9Ba Amončania prechádzali cez Jordán, aby bojovali aj proti Júdovi, Benjamínovi a proti Efraimovmu domu. Izraelitom sa veľmi zle vodilo.

10Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a vyznávali: „Zhrešili sme proti tebe, lebo sme opustili svojho Boha a slúžili sme bálom.“ 11Pán však povedal Izraelovým synom: „Nesužovali vás Egypťania, Amorejčania, Amončania, Filištínci, 1212Sidončania, Amalekiti a Madiánčania? Ale keď ste volali ku mne, vyslobodil som vás z ich ruky. 13Vy ste ma však opustili a slúžili ste cudzím bohom. Preto vás už neoslobodím. 14Choďte a volajte k bohom, ktorých ste si vyvolili! Nech vás oslobodia oni v čase vašej úzkosti!“ 15Izraelovi synovia hovorili Pánovi: „Zhrešili sme. Zaobchádzaj s nami tak, ako uznáš za dobré! Len nás ešte teraz vysloboď!“ 16Nato odstránili zo svojho stredu cudzích bohov a slúžili Pánovi. A zľutoval sa nad biedou Izraela.

Jefte povolaný za sudcu. – 1717 n.Keď boli Amončania zvolaní a táborili v Galaáde, zatiaľ čo Izraelovi synovia sa zhromaždili a utáborili v Masfe, 18hovoril si ľud, galaádske kniežatá, medzi sebou: „Kto je ten muž, ktorý začne bojovať proti Amončanom? Ten bude hlavou všetkých galaádskych obyvateľov.“

111,1Galaádčan Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Galaád. 22Galaád mal manželku, ktorá mu porodila synov. Keď synovia tejto manželky dorástli, vyhnali Jefteho a vraveli mu: „Ty nemôžeš byť dedičom v dome nášho otca, lebo si synom cudzej ženy.“ 33Jefte ušiel pred svojimi bratmi a zdržoval sa v krajine Tob. Tu sa pridružili k Jeftemu nemajetní mužovia a vychádzali s ním na zboj.

4Po nejakom čase sa dostali Amončania do boja s Izraelitmi. 5Keď teda Amončania viedli vojnu s Izraelitmi, vybrali sa starší z Galaádu, aby si priviedli Jefteho z krajiny Tob. 6Vraveli Jeftemu: „Poď a buď naším vodcom! Bojujeme totiž proti Amončanom.“ 7Jefte však odpovedal galaádskym starším: „Nie ste to práve vy, ktorí ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca? Prečo ste došli ku mne teraz, keď ste v úzkych?!“ 8Galaádski starší odpovedali Jeftemu: „Teraz sme sa obrátili na teba preto, aby si šiel s nami a bojoval proti Amončanom a bol hlavou všetkých, čo bývajú v Galaáde.“ 9Nato sa opýtal Jefte galaádskych starších: „Keď ma teda privediete naspäť, aby som bojoval proti Amončanom, ak ich Pán dá do mojej ruky, budem aj potom vašou hlavou?“ 10A galaádski starší odvetili Jeftemu: „Pán, ktorý počúva, je svedkom medzi nami, že splníme tvoje želanie.“

1111Potom Jefte šiel s galaádskymi staršími a ľud si ho ustanovil za hlavu a vodcu. Jefte prednášal všetky svoje reči pred Pánom v Masfe.

Jefte vyjednáva s Amončanmi. – 12Potom Jefte vyslal poslov s odkazom: „Čo chceš odo mňa, že si vytiahol proti mne, aby si bojoval v mojej krajine?!“

13Amonský kráľ odpovedal Jefteho poslom: „Keď Izrael vystupoval z Egypta, zabral moje územie od Arnona až po Jabok a až k Jordánu. Preto mi ho teraz dobrovoľne vráť!“

14Jefte však vyslal znova poslov k amonskému kráľovi 15a odkázal mu: „Toto vraví Jefte: Izrael nevzal moabskú ani amonskú krajinu. 1616-20Ale keď vyšiel Izrael z Egypta, tiahol cez púšť až k Červenému moru a dostal sa až do Kádeša. 17Izrael vyslal poslov k edomskému kráľovi s odkazom: »Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu.« Ale edomský kráľ nechcel o tom ani počuť. Takisto poslal poslov aj k moabskému kráľovi. Ale ani on nechcel. Tak zostali Izraeliti v Kádeši. 18Potom putovali po púšti, obišli Edomsko a Moabsko a tiahli do krajiny východne od Moabska. Utáborili sa na druhej strane Arnona, ale na moabské územie nevošli, lebo Arnon je moabskou hranicou. 19Potom vyslali Izraeliti poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi, kráľovi v Hesebone, a Izraeliti mu odkázali: »Chceli by sme prejsť cez tvoju krajinu až na svoje stanovište.« 20Sehon však neveril Izraelitom, že chcú iba prejsť cez jeho územie. Ale Sehon zvolal všetok svoj ľud, zriadili tábor v Jase a bojoval proti Izraelitom. 21Lenže Pán, Izraelov Boh, dal Sehona a všetok jeho ľud do ruky Izraelitov. Porazili ich a Izrael zaujal celú krajinu Amorejčanov, ktorí v tej krajine bývali. 22Opanovali teda celé územie Amorejčanov od Arnona až po Jabok a od púšte až po Jordán. 23Pán, Izraelov Boh, vyhnal predsa Amorejčanov kvôli svojmu izraelskému ľudu; a ty sa teraz chceš zmocniť jeho krajiny?! 2424Keď vyženie niekoho kvôli tebe tvoj boh Kamoš, neprivlastníš si jeho majetok? Tak máme aj my nárok na vlastníctvo každého, koho vyženie kvôli nám Pán, náš Boh. 2525A teraz: si ty azda lepší ako moabský kráľ, Seforov syn Balak? Mal on s Izraelom spor, alebo s ním viedol vojnu? 2626Keď býval Izrael tristo rokov v Hesebone a jeho dedinách, v Aroere a jeho dedinách a vo všetkých mestách, ktoré ležia na brehoch Arnona, prečo ste si ich nevydobili späť za ten čas?! 2711,27Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mne krivdíš, keď sa dávaš so mnou do vojny. Pán, Sudca, dnes po práve rozsúdi medzi Izraelitmi a Amončanmi.“

28Ale amonský kráľ nedal nič na Jefteho výklady, ktoré mu odkázal.

Jefteho sľub a víťazstvo. – 2929Tu zostúpil na Jefteho Pánov duch, pochodil po Galaáde a Manassesovi, potom sa vybral do galaádskej Masfy a z galaádskej Masfy sa obrátil proti Amončanom.

3030 n.A Jefte urobil Pánovi tento sľub: „Keď mi dáš Amončanov do ruky, 31potom ten, kto mi vyjde z dvier môjho domu v ústrety – keď sa vrátim v pokoji od Amončanov –, bude patriť Pánovi a obetujem ho ako zápalnú obetu.“

32Jefte teda vytiahol proti Amončanom, aby zviedol s nimi boj, a Pán mu ich dal do ruky. 3333Pripravil im mimoriadne veľkú porážku od Aroera, až ako prichádzaš do Menita – dvadsať miest – a až po Abel Keramim. Tak boli Amončania pokorení pred Izraelovými synmi.

Jefteho dcéra. – 3434 n.Keď sa Jefte vracal do Masfy, do svojho domu, – hľa – vyšla mu v ústrety s bubienkami a v tanci jeho dcéra. Bola to jeho jedináčka; okrem nej nemal ani syna, ani dcéry. 35Keď ju zazrel, roztrhol si odev a zvolal: „Beda, dcéra moja! Ty ma porážaš! Práve ty ma privádzaš do nešťastia! Urobil som sľub Pánovi a nemôžem ho odvolať.“ 3636Povedala mu: „Otče môj, keď si urobil sľub Pánovi, tak na mne splň, čo si sľúbil, keďže ti Pán doprial vypomstiť sa na svojich nepriateľoch, Amončanoch.“ 3737Potom prosila svojho otca: „Nech mi je dovolené toto: Popraj mi ešte dva mesiace! Chcela by som sa vzdialiť, vyjsť na hory a tam so svojimi priateľkami oplakať svoje panenstvo.“ 38Odvetil jej: „Choď!“ A prepustil ju na dva mesiace. Potom odišla so svojimi priateľkami a na horách oplakávala svoje panenstvo. 39O dva mesiace sa vrátila k svojmu otcovi a vyplnil na nej sľub, ktorý urobil. Ona nepoznala muža. Odvtedy je zvykom v Izraeli, 40že sa z roka na rok schádzajú izraelské dcéry, aby štyri dni v roku oplakávali dcéru Galaádčana Jefteho.

Potrestanie Efraimcov. – 112,1Teraz však boli zvolaní Efraimci. Vytiahli na sever a vraveli Jeftemu: „Prečo si vytiahol do boja proti Amončanom bez toho, žeby si nás bol povolal, aby sme tiahli s tebou?! Zapálime ti dom nad hlavou!“ 2Jefte im povedal: „Ja a môj ľud sme zviedli ťažký boj s Amončanmi. Volal som vás, ale nevyslobodili ste ma z ich ruky. 33Keď som videl, že mi nechcete pomôcť, vystavil som svoj život nebezpečenstvu a tiahol som proti Amončanom. A Pán mi ich dal do ruky. Prečo ste dnes vytiahli ku mne, aby ste ma napadli?“

44-6Potom Jefte zhromaždil všetkých galaádskych mužov a zaútočil na Efraimcov. A Galaádčania Efraimcov porazili, lebo hovorili: „Vy ste efraimskí utečenci. Galaád predsa býva medzi Efraimom a Manassesom.“ 5Galaádčania potom obsadili jordánske brody pre Efraimcov a keď nejaký efraimský utečenec prosil: „Chcel by som prejsť“ – Galaádčania sa ho opýtali: „Si Efraimec?“ a ak odvetil: „Nie!“, 6povedali mu: „Vyslov ‚šibboleth‘!“ Ak povedal ‚sibboleth‘, lebo to nevedeli správne vysloviť, chytili ho a zabili na jordánskych brodoch. Vtedy tak padlo z Efraima na štyridsaťdvatisíc mužov.

77Jefte súdil Izrael šesť rokov. Keď Galaádčan Jefte zomrel, pochovali ho v jednom galaádskom meste.

IX. Sudca Abesan, 12,8-10

88-10Po ňom súdil Izrael Abesan z Betlehema. 9Mal tridsať synov a tridsať dcér, ktoré povydával von; svojim synom priviedol tridsať dcér odinakiaľ. Súdil Izrael sedem rokov. 10Keď Abesan zomrel, pochovali ho v Betleheme.

X. Sudca Ahialon, 12,11-12

1111 n.Po ňom súdil Izrael Zabulonovec Ahialon. Súdil Izrael desať rokov. 12Keď Zabulonovec Ahialon zomrel, pochovali ho v Ajalone v Zabulonsku.

XI. Sudca Abdon, 12,13-15

1313-15Po ňom súdil Izrael Ilelov syn, Faratončan Abdon. 14Mal štyridsať synov a tridsať vnukov, ktorí jazdili na sedemdesiatich osliatkach. Súdil Izrael osem rokov. 15Keď Ilelov syn, Faratončan Abdon zomrel, pochovali ho vo Faratone v Efraimsku, na pohorí Amalekitov.

XII. Sudca Samson, 13,1 – 16,31

Samsonova mladosť. – 113,1Keď synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, vydal ich Pán na štyridsať rokov do ruky Filištíncov.

22Vtedy žil istý muž zo Saray, z kmeňa Danovcov. Menoval sa Manue. Jeho manželka bola neplodná a ešte neporodila. 33-5Tu sa manželke zjavil Pánov anjel a povedal jej: „Hľa, si neplodná a ešte si neporodila! Ale počneš a porodíš syna. 4Len si potom dávaj pozor! Nepi ani víno, ani iný opojný nápoj a nepožívaj nič nečisté! 5Lebo počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne; chlapec bude zasvätený Bohu od materského lona. A on začne vyslobodzovať Izrael z ruky Filištíncov.“

6Žena šla a zvestovala svojmu manželovi: „Boží muž prišiel ku mne. Vyzeral ako Boží anjel a veľmi dôstojne. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, ani svoje meno mi neoznámil. 7Povedal mi: »Hľa, počneš a porodíš syna. Preto teraz nepi víno ani iný opojný nápoj a nepožívaj nič nečisté! Lebo chlapec bude zasvätený Bohu od materského lona až do dňa svojej smrti.«“

8Manue sa modlil k Pánovi a vravel: „Prepáč, Pane! Nech k nám ešte príde Boží muž, ktorého si poslal, a nech nás poučí, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa nám má narodiť!“ 9Boh vyslyšal Manuovu modlitbu a Boží anjel prišiel ešte raz k manželke, keď bola na poli. Ale Manue, jej manžel, nebol s ňou. 10Žena rýchle bežala a oznámila to svojmu mužovi. Zvestovala mu: „Zasa sa mi zjavil ten muž, ktorý vtedy prišiel ku mne!“ 11Manue vstal a vybral sa za svojou ženou. Keď prišiel k mužovi, opýtal sa ho: „Si ty ten muž, ktorý sa rozprával so ženou?“ On odvetil: „Ja.“ 1212-14Manue sa opýtal: „Ak sa teraz vyplnia tvoje slová, podľa akých smerníc má byť chlapec vychovaný? A k akým prácam ho bude treba priúčať?“ 13Pánov anjel odpovedal Manuovi: „Manželka nech sa zdržiava všetkého, ako som jej povedal. 14Nech nepožíva nič, čo pochádza z vínneho kmeňa! Nech nepije víno ani iný opojný nápoj! Tiež nech nepožíva nič nečisté! Všetko, čo som jej prikázal, nech zachová!“

1515-18Manue povedal Pánovmu anjelovi: „Mohli by sme ťa zadržať a pripraviť ti kozľa?“ 16Ale Pánov anjel odpovedal Manuovi: „Keby si ma aj nútil, nebudem jesť z tvojho jedla. Ale ak chceš pripraviť zápalnú obetu, tak ju prines Pánovi!“ Manue nevedel, že je to Pánov anjel. 17A Manue sa ešte opýtal Pánovho anjela: „Aké je tvoje meno? Chceli by sme si ťa uctiť, až sa vyplnia tvoje slová.“ 18Pánov anjel mu na to povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“

19Tu vzal Manue kozľa a suchú obetu a obetoval to na skale Pánovi, ktorý robí obdivuhodné veci. Manue a jeho manželka sa prizerali. 2020-22Keď totiž vystupoval plameň z oltára k nebu, Pánov anjel vystúpil v plameni oltára. Keď to videli Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem. 21Potom sa už viac Pánov anjel nezjavil Manuovi ani jeho manželke. Teraz Manue spoznal, že to bol Pánov anjel. 22A Manue povedal svojej manželke: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.“ 2323Ale jeho manželka mu povedala: „Keby nás bol chcel Pán usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky ani zápalnú, ani suchú obetu, ani by nám nebol toto všetko ukázal, ani by nám nebol niečo také oznámil.“

24Keď manželka porodila syna, dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával. 2525Pánov duch začal v ňom pôsobiť v Machane-Dan medzi Saraou a Estaolom.

Samsonove vohľady. – 114,1 n.Raz Samson zostúpil do Tamnaty a v Tamnate sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. 2Keď sa vrátil, rozpovedal to svojmu otcovi a svojej matke. Hovoril: „V Tamnate som sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. Vezmite mi ju za manželku!“ 3Ale jeho otec a matka mu namietali: „Niet už medzi dcérami tvojich bratov a v celom mojom ľude ani jednej ženy, keď si chceš vziať ženu z tých neobrezancov, Filištíncov?“ Samson však povedal svojmu otcovi: „Túto mi vezmi! Lebo ona sa mi páči.“

4Jeho otec a matka nevedeli, že sa tak stalo od Pána. On vyhľadával totiž zádrapku proti Filištíncom. Toho času panovali Filištínci nad Izraelom.

Zápas s levom. – 55-7Raz Samson zostupoval so svojím otcom a so svojou matkou do Tamnaty. Tak došli až k tamnatským viniciam. Zrazu zareval oproti nemu mladý lev. 6Tu zostúpil na neho Pánov duch a leva roztrhol, ako sa rozdvojuje kozľa, hoci nemal nič v ruke. Ale svojmu otcovi a svojej matke sa nepochválil, čo urobil. 7Potom sa pobral ďalej a zhováral sa so ženou. Páčila sa Samsonovi.

Samsonova svadba. – 8Keď o nejaký čas zase tade išiel, aby si ju vzal, odbočil, aby sa podíval na mŕtvolu leva. A hľa, v tele leva bol roj včiel a med. 9Nabral si ho do rúk a na ďalšej ceste pojedal. Keď prišiel k svojmu otcovi a svojej matke, dal im z toho a jedli. Ale nepovedal im, že med vybral z levieho tela. 1010 n.Potom zostúpil k žene. A Samson tam vystrojil hostinu, lebo tak to robievali mladoženísi. 11Keď ho videli, dali mu tridsať družbov, ktorí boli pri ňom.

Hádanka. – 1212-14Samson im povedal: „Dám vám hádanku. Ak ju za sedem dní hostiny uhádnete a správne rozlúštite, dám vám tridsať spodných šiat a tridsať sviatočných oblekov. 13Ale ak mi ju nebudete môcť rozlúštiť, tak dáte vy mne tridsať spodných šiat a tridsať sviatočných oblekov.“ Keď na neho naliehali: „Daj nám hádanku! Chceme ju počuť!“ 14– povedal im:

„Z požierajúceho vyšiel pokrm
a zo silného vyšla sladkosť.“

Po tri dni nemohli rozlúštiť tú hádanku.

15Na štvrtý deň povedali Samsonovej žene: „Nahováraj svojho muža, aby nám prezradil hádanku! Ináč spálime teba i dom tvojho otca. To ste nás sem pozvali, aby ste nás ožobráčili?“ 16A Samsonova žena plakala pred ním a dohovárala mu: „Zanevrel si na mňa a iste ma nemiluješ! Hádanku si dal mojim krajanom a mne si ju neprezradil!“ Odpovedal jej: „Ani svojmu otcovi a svojej matke som to nepovedal a tebe by som to mal prezradiť?“ 17Sedem dní, čo bola u nich hostina, vyplakávala pred ním. Konečne na siedmy deň jej to vyzradil, lebo na neho naliehala. Ona zas prezradila rozlúštenie hádanky svojim krajanom. 18A na siedmy deň pred západom slnka mu povedali mužovia mesta:

„Čo je sladšie nad med
a čo je silnejšie nad leva?“

On im odpovedal:

„Keby ste neboli orali na mojej jalovici,
neboli by ste rozlúštili moju hádanku.“

Samsonov hnev. – 19Tu zostúpil na neho Pánov duch, zašiel do Askalona, pobil tam tridsať mužov, pobral im odevy a dal ich sviatočné obleky tým, ktorí rozlúštili hádanku. Náramne bol rozhnevaný a odišiel do domu svojho otca.

20Samsonovu ženu však dali jednému z družbov, ktorí boli v jeho spoločnosti.

Samson a šakaly. – 1Po nejakom čase, v dňoch pšeničnej žatvy, chcel Samson navštíviť svoju manželku a priniesol jej kozliatko. Keď spomenul, že chce vojsť k svojej manželke do jej izby, jej otec mu to nedovolil. 2Pritom jej otec povedal: „Myslel som, že si na ňu zanevrel. Preto som ju dal tvojmu družbovi. Ale jej mladšia sestra je krajšia ako ona. Tú ti môžem dať namiesto nej.“ 3Samson im povedal: „Odteraz sa nebudem cítiť vinný pred Filištíncami, keď im niečo zlé vykonám.“

4A Samson vyšiel, nachytal tristo šakalov, potom vzal fakle, obrátil chvost ku chvostu a medzi každé dva chvosty pripevnil fakľu. 5Potom fakle zapálil a vypustil ich Filištíncom do obilia. Tak im spálil obilie, či už bolo na hromade alebo na koreni, ba aj vinohrady a olivy. 6Keď sa Filištínci vypytovali: „Kto to urobil?“ – povedali im: „Tamnaťanov zať Samson, lebo mu vzal jeho manželku a dal ju jednému z jeho družbov.“ Tu Filištínci vyšli a upálili ju aj s jej otcom. 715,7 n.Samson im však povedal: „Keď vy takto robíte, nebudem mať pokoja, kým sa na vás nevypomstím.“ 8A bil ich „lýtko i stehno“ hroznou ranou. Potom odišiel a zdržoval sa v skalnej rokline Etam.

Samson zabije tisíc Filištíncov. – 915,9-11Filištínci vystúpili a utáborili sa v Júdsku, roztiahli sa až do Lechi. 10Keď sa Júdovci pýtali: „Prečo ste k nám vytiahli?“ – odpovedali: „Prišli sme chytiť Samsona a odplatiť sa mu za to, čo nám vykonal.“ 11Tu zostúpilo asi tristo mužov z Júdu do skalnej rokliny Etam a pýtali sa Samsona: „Nevieš, že Filištínci sú našimi pánmi? Čo si nám to urobil?“ Odvetil im: „Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im.“ 12Povedali mu: „Prišli sme ťa zajať, aby sme ťa vydali do ruky Filištíncov.“ – „Prisahajte mi,“ požiadal ich Samson, „že ma vy nezabijete!“ 13Odpovedali mu: „Nie, my ťa chceme len zajať a odovzdať do ich ruky. Ale zabiť ťa nezabijeme.“ Potom ho zviazali dvoma novými povrazmi a vyniesli ho zo skalnej rokliny.

14Keď prišiel do Lechi, Filištínci mu jasavo výskali v ústrety. Tu však zostúpil na neho Pánov duch a povrazy, ktoré mal na ramenách, boli ako kúdeľ, ktorú stravuje oheň, a putá mu spadli z rúk. 15Vtom našiel čerstvú osliu čeľusť, vystrel ruku, chytil ju a pobil ňou tisíc mužov. 1616A Samson povedal:

„Čeľusťou osľou – jednu hŕbu, dve hŕby,
čeľusťou osľou – tisíc mužov som pobil.“

17Keď dohovoril, odhodil čeľusť z ruky a nazval to miesto Ramat-Lechi (Odhodenie čeľuste).

Zázračný prameň. – 18Ale bol veľmi smädný. Preto volal k Pánovi: „Ty si dal do ruky svojho služobníka toto veľké víťazstvo a teraz zomriem smädom a dostanem sa do ruky neobrezancov.“ 1919 n.Tu Boh otvoril priehlbinku, čo bola v Lechi, a vyvrela z nej voda. Keď sa jej napil, okrial na duchu a ožil. Preto sa nazýva „Prameň vzývajúceho“, ktorý je v Lechi až podnes.

20Súdil Izrael dvadsať rokov za čias Filištíncov.

Samson v Gaze. – 116,1Raz zašiel Samson do Gazy. Zazrel tam neviestku a vošiel k nej. 2Keď sa medzi Gazanmi rozchýrilo: „Samson sem došiel“ – obkľúčili ho a číhali na neho celú noc v mestskej bráne. Ale celú noc boli ticho. Zaumienili si: „Keď sa rozvidnie, zabijeme ho!“

33Samson však spal len do polnoci. O polnoci vstal, vzal vráta mestskej brány aj s oboma verajami, vytrhol ich aj so závorou, potom si ich vyložil na plecia a vyniesol ich na končiar vrchu, ktorý je naproti Hebronu.

Samson a Dalila. – 44 n.Potom sa zamiloval do istej ženy v údolí Sorek. Menovala sa Dalila. 5Prišli k nej filištínski náčelníci a vraveli jej: „Nahováraj ho a vyzveď sa, v čom je jeho veľká sila, ako by sme ho mohli premôcť a zviazať, aby sme ho znemožnili. Dáme ti každý po tisícsto šeklov striebra.“ 6Dalila teda vravela Samsonovi: „Vyzraďže mi, v čom je tvoja veľká sila a čím by ťa bolo treba zviazať, aby si bol znemožnený!“ 7Samson jej povedal: „Ak ma niekto zviaže siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými šľachami, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek.“ 8Filištínski náčelníci jej teda priniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých šliach, a zviazala ho nimi. 9Zákerníci sedeli v jej komôrke. Tu skríkla: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ On však šľachy roztrhol, ako sa trhá niť, keď sa k nej priblíži oheň. Príčina jeho sily bola i naďalej neznáma.

10Tu povedala Dalila Samsonovi: „Oklamal si ma, luhal si mi! Prezraď mi teraz, čím by ťa bolo treba zviazať!“ 11Odpovedal jej: „Ak ma niekto zviaže novými, ešte v práci nepoužitými povrazmi, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek.“ 12Dalila teda vzala nové povrazy a zviazala ho nimi. Potom skríkla na neho: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ Zákerníci totiž sedeli v komôrke. On ich však strhol zo svojich ramien ako nejakú niť.

1313 n.Dalila dohovárala Samsonovi: „Až doteraz si ma klamal a luhal si mi. Prezraď mi už, čím by ťa bolo treba zviazať?“ Odvetil jej: „Ak spletieš sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou.“ 14Keď však zarazila kolík a skríkla na neho: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ – prebudil sa zo spánku a vytrhol tkaňový kolík aj s osnovou.

15A opäť mu dohovárala: „Ako môžeš hovoriť, že ma miluješ? Veď tvoje srdce nie je so mnou! Už tri razy si ma oklamal a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ 16A keď deň čo deň naliehala svojimi rečami na neho a unúvala ho, že sa mu znechutil život až na smrť, 17otvoril jej celé svoje srdce a povedal jej: „Britva sa ešte nedotkla mojej hlavy, lebo som zasvätený Bohu od materského lona. Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mňa odišla, oslabol by som a bol by som ako ktorýkoľvek človek.“

18Dalila videla, že jej otvoril celé svoje srdce, preto dala zavolať filištínskych náčelníkov a odkázala im: „Tentoraz príďte, lebo mi otvoril celé svoje srdce!“ Filištínski náčelníci k nej došli a priniesli so sebou aj peniaze. 19Uspala ho na svojich kolenách, (zavolala jedného muža) a odstrihla mu z hlavy sedem vrkočov. Tak ho oslabila a jeho sila od neho odišla. 20Keď skríkla: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ – prebudil sa zo spánku a povedal si: „Aj teraz vyviaznem ako predtým a strasiem to zo seba.“ Nevedel totiž, že Pán od neho odstúpil. 21Filištínci ho chytili, vylúpili mu oči, odviedli ho do Gazy a uväznili ho v okovách. Vo väzení musel točiť mlyn. 22Ale po ostrihaní mu vlasy na hlave opäť podrástli.

Samsonova smrť a pomsta. – 2323 n.Filištínski náčelníci sa zišli, aby priniesli svojmu bohu Dagonovi veľkolepú obetu a slávili radovánky. A volali:

„Náš boh dal nám do ruky Samsona,
nášho nepriateľa.“

24A keď ho ľudia uvideli, velebili svojho boha a vyvolávali:

„Náš boh nám dal do ruky
nášho nepriateľa,
našej krajiny pustošiteľa,
vraha mnohých z nás.“

25A keď už boli v dobrej nálade, vyvolávali: „Priveďte Samsona! Nech nám niečo zahrá!“ Priviedli teda Samsona zo žalára a hral pred nimi. Postavili ho medzi stĺpy. 26Tu povedal Samson chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma! Chcem sa oprieť o stĺpy, na ktorých spočíva dom.“ 27V dome bolo plno mužov a žien. Došli tam tiež všetci filištínski náčelníci. A na streche bolo asi tritisíc mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovi, ako hrá.

28Samson však vzýval Pána a prosil: „Pane, Bože! Rozpomeň sa na mňa a daj mi sily ešte tentoraz, ó, Bože, aby som sa vypomstil aspoň za jedno z mojich dvoch očí.“ 2929 n.Tu Samson nahmatal dva prostredné stĺpy, na ktorých spočíval dom, zaprel sa do nich, pravou rukou do jedného a ľavou do druhého, 30a zvolal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ Vystrel sa celou silou a dom sa zrútil na náčelníkov a na všetok ľud, ktorý v ňom bol. A mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, bolo viac než tých, ktorých pobil za svojho života.

3131Jeho bratia a celý dom jeho otca zostúpili, vzali ho, odniesli a pochovali ho medzi Saraou a Estaolom v hrobe jeho otca Manua.

Súdil Izrael dvadsať rokov.