Všetka múdrosť je od Pána, Boha,
vždy bola u neho (a je pred vekmi).

Morský piesok, kvapky dažďa,
dni odveké – ktože vie spočítať?
Výšku neba a šírku zeme
a hlbokú priepasť – ktože vie zmerať?

Božiu múdrosť, čo predchádza všetko –
ktože vie prebádať?

Prv, ako (to) všetko, bola stvorená múdrosť
a múdra rozvaha je odveká.

Prameňom múdrosti je slovo nebeského Boha
a jej cesty sú večné zákony.

Komuže bol odkrytý koreň múdrosti –
a kto poznal jej dôvtip?

Komuže bola zjavená a oznámená znalosť múdrosti –
a jej mnohonásobné cesty kto pochopil?

Jeden je najvyšší Stvoriteľ všemohúci
– mocný a veľmi obávaný Kráľ –
ktorý sedí na svojom tróne a vládne – je to Boh.

On ju stvoril (Duchom Svätým) –
on ju videl, spočítal a zmeral.

Vylial ju na všetky svoje diela
a na všetkých ľudí podľa svojho daru,
lebo ju udeľuje tým, ktorí ho milujú.

Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu,
na veselosť a je korunou radosti.

Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou,
dáva veselosť a radosť a dlhý život.

Bohabojnému sa dobre povedie na konci,
v deň svojej smrti dôjde požehnania.

Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.

Všetci, ktorým sa dá vidieť,
milujú ju už pri pohľade na ňu,
keď poznávajú jej velebné činy.

Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom,
pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone;
spolu chodí s vyvolenými ženami
a možno ju poznať pri verných a spravodlivých.

Bázeň pred Pánom je nábožná veda.

Zbožnosť ochraňuje a robí srdce spravodlivým,
udeľuje slasť a radosť.

Dobre sa povedie bohabojnému,
v deň, keď sa pominie, dôjde požehnania.

Plnosť múdrosti je báť sa Boha
a plnosť (nastáva) z jej plodov.

Všetok dom mu naplní plodmi
a sklady (naplní) svojimi vzácnosťami.

Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom,
dáva plný pokoj a výkvet zdravia.

A videl ju i spočítal:
no obidvoje sú Božím darom.

Múdrosť udeľuje vedu a múdry dôvtip
a vyvyšuje slávu tých, ktorí sa jej držia.

Koreň múdrosti je báť sa Pána
a jej konáre sú dlhý život.

V pokladnici múdrosti je dôvtip a nábožná veda,
preto hriešnikom je múdrosť ohavnosťou.

Bázeň pred Pánom zaženie hriech,

lebo kto je bez bázne, neostáva spravodlivý,
jeho náruživá hnevlivosť mu skazu privedie.

Trpezlivý vytrvá do príhodného času,
potom (dostane) blaženú odplatu.

Dobre vzdelaný skrýva na čas svoje slová,
ale pery mnohých budú hovoriť o jeho vzdelanosti.

Medzi pokladmi múdrosti je návod na vzdelanosť,

ale hriešnikovi je každá nábožnosť odporná.

Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť
a Boh ti ju dá.

Lebo múdrosť a vzdelanosť je báť sa Pána;
jemu sa ľúbi,

ak je niekto verný a tichý,
aby ho zahrnul jej pokladmi.

Nebuď neposlušný bázni Pána,
ani sa nepribližuj k nemu s dvojakým srdcom.

Nepretvaruj sa pred ľuďmi,
ani sa nedopusť poklesku svojimi perami!

Daj si pozor na ne, aby si neklesol,
aby si nemal z toho zahanbenie;

aby neodkryl Boh to, čo v sebe skrývaš,
a nezrazil ťa pred celou verejnosťou:

za to, že si sa neúprimne blížil k Pánovi
a srdce si mal plné podvodu a falošnosti.

Synu, ak ideš slúžiť Bohu,
stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni
a priprav sa na skúšku!

Uponíž si srdce a vytrvaj,
nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo
a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy.

Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh;
pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj,
aby si vzrástol životom, keď príde koniec.

Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti,
maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje.

Lebo zlato a striebro čistia ohňom
a bohumilých ľudí v peci utrpenia.

Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí,
urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho!
Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!

Ktorí sa bojíte Pána, čakajte, až sa zmiluje,
neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli.

Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru,
a vaša odmena vás neminie.

Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho,
a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie.

Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho,
a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.

Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte,
že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána.

Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach?
Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval (o pomoc)?

Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný
a odpúšťa viny, keď nastane súženie,
ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.

No beda tým, čo majú srdce dvojaké
a hriešne ústa i zločinné ruky,
ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!

Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha,
a preto ich neberie do svojej ochrany.

Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť
a ktorí opustili priame cesty
a uchýlili sa na cesty neprávosti.

Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku?

Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu,
ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu.

Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé,
a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona.

Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia
a budú si pred ním sväto počínať.

Ktorí sa boja Pána, zachovávajú jeho príkazy
a zachovajú si trpezlivosť, až na nich zhliadne;

i povedia si: „Ak nebudeme robiť pokánie, (strestaj nás, Bože!),
nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí!“
Lebo aká je jeho velebnosť,
také je aj jeho milosrdenstvo.

Múdri synovia – to je spoločnosť spravodlivých,
ich počínanie – je poslušnosť a milovanie.

Synovia, vypočujte, aké je otcovo právo,
a tak aj robte, aby ste boli spasení.

Boh priznal úctu otcovi na synoch,
a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom.

Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy,
zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe.

Kto si ctí matku, (počína) si tak,
ako keby si zhromažďoval poklady.

Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch
a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť.

Kto si ctí otca, bude dlho žiť,
kto poslúcha otca, občerstvuje matku.

Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov
a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom.

Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou
si cti svojho otca,

aby zostúpilo na teba požehnanie od neho
a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.

Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov,
no kliatba matkina ich vyvracia od základov.

Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca,
z jeho potupy ti nevzniká sláva.

Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený,
ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti.

Synu, zastaň sa v starobe svojho otca
a nezarmucuj ho, kým žije;

ak slabne na rozume, maj strpenie
a nepohŕdaj ním, kým si pri sile;
lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté.

Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.

Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom
a pamätať sa bude na teba v deň súženia
a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.

Akú zlú povesť má taký, čo si opúšťa otca
a kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty.

Synu, v pokore konaj svoje práce,
a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí.

O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom,
a budeš milý Bohu.

Lebo veľká je moc Božia,
pokorní mu vzdávajú chválu.

Nevypytuj sa na veci vyššie od seba,
ani neskúmaj mocnejšie veci od seba!
Ale mysli vždy na to, čo ti prikázal Boh,
a nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

Nie je ti potrebné, aby si na svoje oči uvidel,
čo je raz ukryté.

Na zbytočné veci sa nevypytuj mnohonásobne,
ani nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

Veď mnoho vecí ti bolo ukázaných,
ktoré presahujú ľudský rozum.

Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť
a ich rozvahu zaujala márnomyseľnosť.

Vzdorné srdce skúsi na konci zlo,
lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.

Srdce, ktoré kráča po dvoch cestách, nedosiahne úspech
a človek zlého srdca príde po nich k pádu.

Tvrdé srdce sa zaťažuje bolesťou,
no hriešnik (predsa) hromadí hriech na hriech.

Niet lieku pre spoločnosť pyšných,
lebo si neuvedomujú, že hriech v nich ako peň zapustil korene.

Srdce múdreho poznajú podľa múdrosti
a dobré ucho s veľkou túžbou počúva múdrosť.

Múdre a rozumné srdce sa stráni hriechu
a v spravodlivom počínaní má svoj úspech.

Horiaci oheň zadúša voda,
tak sa dobrý čin protiví hriechu.

Sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro,
pamätá na neho v budúcnosti –
a nájde oporu, až nadíde jeho úpadok.

Synu, chudobným neukracuj živobytie,
ani neodvracaj oči od chudobného!

Neopovrhuj nikým, kto hladuje,
ani nedráždi chudobného v jeho biede!

Srdce biedneho nesužuj
a neodkladaj s darom núdznemu!

Prosbu usúženého neodmietaj,
ani neodvracaj tvár od bedára!

Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto,
ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom.

Vyslyšaná býva kliatba toho, kto ti v trpkosti duše zlorečí,
lebo vyslyší ho ten, čo ho stvoril.

Správaj sa prívetivo k zhromaždeným chudobným,
pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu!

Bez nevôle si nakloň ucho k chudobnému a vráť mu svoju podlžnosť
a v tichosti mu odpovedaj na pozdrav.

Z rúk násilníka vysloboď toho, kto trpí krivdu,
a nech ti nie je v duši mdlo, keď treba niekoho ochrániť.

Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec
a nahradzuj manžela ich matke!

Tak budeš poslušným synom Najvyššieho,
preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.

Múdrosť vdychuje život svojim synom,
prijíma tých, ktorí ju hľadajú,
a ide pred nimi na spravodlivej ceste.

Kto ju miluje, miluje život:
ktorí k nej prichádzajú za rána, získajú jej obľubu.

Ktorí sa jej pevne držia, obsiahnu život,
kam len vkročí (jeden z nich), požehná ho Boh.

Ktorí jej slúžia, slúžia svätyni,
a aj Boh miluje takých, čo ju milujú.

Kto ju počúva, bude súdiť národy,
a kto ju pozorne sleduje, bude bezpečne prebývať.

Kto má k nej dôveru, dostane ju:
a pevne si ju udržia aj jeho potomci.

Lebo aj za skúšky kráča vedľa neho
a medzi prvými si ho vyberá.

Bázeň a strach zosiela na neho na skúšku,
sužovať ho bude trápením svojej náuky,
až vyskúša jeho zmýšľanie, či sa môže zveriť jeho duši.

Potom znova pôjde k nemu po pevnej a rovnej ceste
a obveselí ho.

Odhalí mu svoje tajomstvá
a zahrnie ho vedou a poznaním spravodlivosti.

Ale keby zblúdil (z cesty), zanechá ho
a vydá ho do rúk jeho nepriateľa.

Synu, dbaj na čas a vyhýbaj zlu!

Pre svoju dušu nehanbi sa vyznať pravdu!

Je hanblivosť, ktorá privádza hriech,
a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť.

Nenadŕžaj nikomu proti vlastnému záujmu,
ani si nepočínaj falošne na svoju škodu!

Nehanbi sa za svojho blížneho v jeho úpadku,

ani nič nezameškaj, ak môžeš niečo zachrániť;
neskrývaj sa so svojou múdrosťou pre jej krásu,

lebo múdrosť poznajú podľa reči
a rozum, vedu a učenosť vzdelanca zasa podľa slova;
pevné trvanie (spočíva) na spravodlivých činoch.

Spravodlivej veci nijako neprotireč,
hanbi sa však za nespravodlivé počínanie svojej nevychovanosti.

Nehanbi sa vyznať zo svojich hriechov,
no ak ide o hriech, nepoddávaj sa nikomu.

Mocnému sa nestavaj na odpor,
ani sa nenamáhaj plávať proti prúdu rieky!

Za pravdu bojuj, akoby ti išlo o život,
až do smrti máš zápasiť za spravodlivosť
a Boh porazí tvojich protivníkov za teba.

Neprenáhľuj sa svojím jazykom,
ani si nepočínaj nedbalo a lenivo pri práci!

Nepočínaj si vo svojom dome ako lev, nerozháňaj domácich
a neutláčaj svojich podriadených.

Keď máš dostať, nevystieraj ruku,
a zasa keď máš dať, neodťahuj ju!

Nespoliehaj sa na klamlivý majetok,
ani si nehovor: „Mám dostatok živobytia!“
Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie.

Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži,

ani si nehovor: „Aký som mocný“ –
alebo: „Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?“
Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko.

Ani nehovor: „Zhrešil som a čo nepríjemné sa mi stalo?“
Najvyšší sa totiž neponáhľa s odplatou.

I keď si uzmieril hriech, nebuď zato bez obavy,
aby si (znova) hromadil hriech na hriech.

Ani si nehovor: „Pánovo zľutovanie je veľké,
zmiluje sa nad množstvom mojich hriechov.“

Lebo zľutovanie i hnev chytro vychádzajú od neho
a sleduje hriešnikov jeho hnev.

Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi,
ani to neodsunuj zo dňa na deň.

Lebo jeho hnev príde nečakane
a rozmetá ťa, až príde jeho pomsta.

Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo,
nepomôže ti ničím, až príde súženie a pomsta.

Nevej pri každom vetre,
ani nechoď každou cestou;
podľa dvojakého jazyka usvedčujú hriešnika.

Pevne sa drž Pánovej cesty,
podľa svojho správneho rozumu a svedomia,
a tak nech ťa sprevádza slovo pokoja a pravdy!

V tichosti vypočuj slovo, aby si mu rozumel,
a s rozvahou prednes správnu odpoveď!

Ak sa rozumieš veci, povedz o tom blížnemu!
Ak však nie, polož si ruku na ústa,
aby ťa nepristihli pri nerozumnom slove a nezahanbili ťa.

Rozumný človek získa si rečou česť a chválu,
ale jazyk nemúdreho mu privedie záhubu.

Nedopusť, aby ťa nazvali klebetárom,
a nech ťa nepodchytia v reči a nezahanbia ťa!

Zlodejovi hrozí zahanbenie a trest,
však najpotupnejšie je označiť niekoho
za (človeka) dvojakého jazyka;
ale aj na klebetára padá nenávisť, odpor a potupa.

Spravodlivo si počínaj! Rovnako v malom i vo veľkom!

Svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom!
Opovrhnutia a potupenia sa dostane zlému,
ale aj každému, kto je závistlivý hriešnik a má dvojaký jazyk.

Nevypínaj sa mysľou svojej duše ako býk,
aby ti tvoja nerozumnosť azda neporazila silu,

nezožrala lístie a nezničila plody
a bol by si ako suchý strom na púšti.

Lebo zlá povaha zničí toho, kto je taký,
vydá ho na posmech jeho nepriateľom
a privedie na neho osud hriešnikov.

Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov,
láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje (dobro).

Môžeš mať mnoho takých, čo s tebou nažívajú v pokoji,
ale za poradcu maj jediného z tisícich!

Ak si chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške
a nezdôveruj sa mu ľahko!

Lebo niekto je priateľom za (vhodného) času,
ale neostane ním, keď príde súženie.

Iný priateľ sa zvrhne v nepriateľa
a zasa iný je takým priateľom,
čo odhaľuje nenávisť, zvadu a pohanu.

Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola,
a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza.

Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný
a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi;

ak sa upokorí pred tebou
a pred tvojou tvárou sa ukryje,
budeš mať svorné a dobré priateľstvo.

Od svojich nepriateľov sa oddeľ
a daj si pozor aj na priateľov!

Verný priateľ je ako mocná pevnosť,
kto takého nájde, nájde si poklad.

Verného priateľa nemožno kúpiť
a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom.

Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života
a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho.

Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo,
lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa.

Synu, od svojej mladosti prijímaj poučenie
a až do svojich šedín budeš mať múdrosť u seba.

Približuj sa k nej, ako to robí oráč a rozsievač
a trpezlivo čakaj na jej vzácne plody!

Lebo pri jej obrábaní sa budeš len málo namáhať
a čoskoro budeš jesť z jej plodov.

Aká náramne neprístupná je múdrosť neučenlivým ľuďom
a nerozvážny človek nevie pri nej vytrvať.

Zaľahne na nich skúška ako ťažký kameň
a bez meškania ju budú chcieť od seba odraziť.

Lebo učená múdrosť je ako aj jej meno,
nie je mnohým známa;
ale komu sa stala známou,
pri takých vytrvá, až uvidia Boha.

Synu, počúvaj ma a prijmi rozumnú radu;
mojou radou neopovrhuj!

Vlož svoje nohy do jej pút
a svoju šiju do jej ohlávky;

podlož svoje rameno a znášaj ju
a jej putá nezunuj!

Priblíž sa k nej s celou svojou dušou
a celou svojou silou sa drž jej ciest!

Pusť sa po jej stopách a ukáže sa ti,
a keď ju raz uchopíš, nespúšťaj sa jej!

Nakoniec nájdeš u nej spočinutie
a premení sa ti v rozkoš.

Jej putá ti budú mocným hradom a silnými základmi
a jej nákrčník ti bude skvelým odevom.

Lebo slúži za ozdobu životu
a jej záväzky sú nite spásy.

Ako skvelé rúcho si ju oblečieš
a ako slávny veniec si ju nasadíš.

Synu, ak budeš na mňa dávať pozor, poučíš sa,
a keď sa mi mysľou venuješ, staneš sa múdrym.

Ak nakloníš svoj sluch, dostane sa ti poučenia,
a keď budeš rád počúvať, zmúdrieš.

Do zástupu skúsených starcov postav sa
a s (celým) srdcom sa oddaj ich múdrosti,
aby si mohol vypočuť každý rozhovor o Bohu
a aby ani jediná chvályhodná múdra reč neušla tvojej pozornosti.

Ak uzrieš rozumného muža, už za rána choď k nemu:
a tvoja noha nech otiera schody, ktoré vedú k jeho dverám.

Tvoja myseľ nech sa nesie k Božím prikázaniam
a najmä pri jeho ustanoveniach zotrvávaj neprestajne;
on ti dá (múdre) srdce
a udelí ti aj z múdrosti, po ktorej túžiš.

Nerob zle a nezastihne ťa (zlo).

Odstúp od neprávosti a minie ťa nešťastie.

Synu, nerozsievaj zlo do brázd neprávosti,
aby si ho nežal sedemnásobne.

Nežiadaj si vladársku moc od Pána
ani nečestné postavenie od kráľa!

Nepokladaj seba za spravodlivého pred Bohom,
lebo on sám pozná srdcia:
ani za múdreho sa nevydávaj pred kráľom!

Nežiadaj si stať sa sudcom,
ak svojou silou nevládzeš zamedziť neprávosť;
aby si sa azda nepoľakal pred mocnejším
a nepriviedol k pádu svoju poctivosť.

Nedopusť sa viny proti množstvu (ľudí) v meste,

ani sa nemiešaj medzi zástup;
ani sa nepleť do hriechu na dve strany,
lebo ani za jediný nebudeš bez viny.

Nebuď malomyseľný na duchu!

Nezanedbaj modliť sa a dávať almužnu!

Nehovor: „Boh zhliadne na množstvo mojich darov
a prijme dary, keď ich obetujem najvyššiemu Bohu.“

Nesmej sa nikomu, keď má roztrpčenú myseľ,
lebo vševidiaci Boh je ten, ktorý ponižuje i povyšuje.

Nerozsievaj nepravdivé (správy) proti svojmu bratovi,
ale ani priateľovi nerob niečo podobného!

Nevymýšľaj si nič, čo je nepravdivé,
lebo v tom zotrvať neslúži na dobré.

V zhromaždení starších si nedovoľuj mnoho rečí,
ani nezdvojuj slová, keď sa modlíš!

Nemaj v nenávisti namáhavé práce,
aj roľnícke práce ustanovil Najvyšší.

Nedovoľ, aby ťa pripočítali k ľuďom bez vzdelania!

Pamätaj, že (Boží) hnev nebude dlho meškať.

Úplne pokoruj svojho ducha,
lebo telo hriešnika sa trestá ohňom a červom.

Nehromži na priateľa, ak odkladá (vrátiť ti) peniaze,
ani neopovrhuj svojím vzácnym bratom pre zlato!

Nerozchádzaj sa s múdrou a dobrou ženou,
ktorú si dostal pre bázeň pred Pánom:
lebo pôvab jej cudnosti je nad zlato.

Neurážaj otroka za jeho poctivú prácu:
ani nádenníka, ak ti je dušou oddaný.

Rozumného otroka maj v láske ako vlastnú dušu:
neukracuj ho na slobode, ani ho neopúšťaj v núdzi!

Ak máš dobytok, maj oň starosť:
ak máš z neho osoh, podrž si ho u seba!

Ak máš synov, vzdelávaj ich
a ohýbaj ich od ich mladosti!

Ak máš dcéry, ochraňuj ich telo
a neukazuj im veselú tvár!

Vydaj svoju dcéru a vykonáš veľké dielo,
ak ju dáš rozumnému mužovi.

Ak máš ženu podľa svojej ľúbosti, nezaháňaj ju,
ale takej, ktorá ti je odporná, sa nezdôveruj.

Z celého srdca si cti otca
a na vzdychy svojej matky nezabúdaj!

Pamätaj, že bez nich nebol by si sa narodil;
oddaj (sa) im ako aj oni tebe.

Z celej svojej duše sa boj Pána
a jeho kňazov maj za posvätné (osoby)!

Z celej svojej sily miluj toho, ktorý ťa stvoril,
a jeho služobníkov nenechaj opustených!

Cti si Boha z celej svojej duše a maj v úcte kňazov,
hľaď sa očistiť obetnými stehnami!

Daj im obetný podiel, ako máš prikázané
(dávať) z prvotín a zmiernych obetí,
a za svoje nedbalosti sa očisťuj menšími darmi!

(Nech majú) dar z obetných stehien
a prinášaj Pánovi zasvätenú obeť a posvätné prvotiny!

A podaj svoju ruku aj chudobnému,
aby tvoje požehnanie a uzmierenie bolo dokonalé.

Úprimnosť tvojho daru nech je (známa) každému, kto žije,
ale ani mŕtvemu neodpieraj svoju láskavosť!

Nevyhýbaj sa, keď treba potešiť plačúcich,
a choď spolu s tými, ktorí smútia!

Nech sa ti neťaží navštíviť chorého:
pre také (počínanie) budú ťa väčšmi milovať.

Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec
a nikdy nezhrešíš.

S mocným mužom nepúšťaj sa do hádky,
aby si mu azda neupadol do rúk.

Nepúšťaj sa do sporu s boháčom,
aby azda nepostavil proti tebe (iný) spor:

lebo mnohých nakazilo zlato a striebro,
až k srdcu kráľov sa tak možno dostať a prikloniť (si ich).

Nehádaj sa s takým, čo má mnoho rečí,
a neprikladaj drevo na jeho oheň!

Nestýkaj sa s takým, kto nemá učenosti,
aby sa nevyslovil potupne o tvojich predkoch!

Neopovrhuj nikým, kto sa odvrátil od hriechu –
ani mu už nerob výčitky –
pamätaj, že všetci si zasluhujeme pokarhanie.

Nepohŕdaj nikým pre jeho starobu:
lebo aj my ideme do staroby.

Neraduj sa z toho, že tvoj nepriateľ je mŕtvy;
máš vedieť, že všetci umrieme a nežiadame si byť iným na radosť.

Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci,
ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi;

lebo od nich sa naučíš múdrosti a rozumnej vede,
ako bezúhonne sa máš správať voči váženým.

Nedaj si ujsť, čo hovoria starší,
lebo oni sa tomu priúčali od svojich rodičov;

od nich sa totiž naučíš rozumnosti,
ako máš (správne) odpovedať, keď ti to bude treba.

Nerozpaľuj uhlíky hriešnikov – ak by si ich karhal –
aby si nezhorel plameňom ohňa ich hriechov.

Nestavaj sa proti posmeškárovi,
aby ti nevysedával pred ústami ako vyzvedač.

Nepožičaj nikomu, kto by bol mocnejší od teba;
ak si požičal, maj to za stratenú vec!

Nezaručuj sa na viac, ako stačíš silou;
ak si sa zaručil, mysli na to, že máš splatiť.

Proti sudcovi sa do súdu nepúšťaj,
lebo súdi tak, ako je spravodlivé.

S odvážlivcom sa nevydávaj na cestu,
aby azda neuvalil na teba svoje zlo;
lebo on pôjde, ako sa mu zachce,
a pre jeho nemúdrosť zahynieš spolu s ním.

S prchlivcom si nezačínaj hádku,
ani s odvážlivcom nechoď na púšť,
lebo krv je u neho akoby nič
a zamorduje ťa tam, kde nemáš pomocníka.

U nemúdrych nehľadaj radu,
veď nemôžu mať v láske nič,
iba čo im je milé.

Pred cudzincom sa neraď,
veď nevieš, čo sa zrodí v ňom.

Neotváraj svoje srdce pred kýmkoľvek,
aby sa ti azda nezaliečal predstieranou láskou a nepošpinil ťa.

Nežiarli na svoju milovanú manželku,
aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.

Nedávaj svojej manželke moc nad sebou,
aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.

Nevšímaj si chtivej ženy,
aby si azda neupadol do jej osídel.

S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev),
aby si sa azda nezničil pre jej umenie.

Na pannu neupieraj svoj zrak,
aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.

Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam,
aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.

Neobzeraj sa po uliciach mesta,
ani sa netúlaj po jeho námestiach!

Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy
a nezahľaď sa do cudzej krásy!

Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč
a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.

Každú takú ženu, ktorá smilní,
pošliapu ako výkal na ceste.

Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia,
lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.

S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj,
ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;

ani ju nedráždi pri víne,
aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce,
aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.

Dávneho priateľa neopúšťaj,
lebo nový nebude mu podobný.

Ako nové víno je nový priateľ;
až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.

Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo,
lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.

Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov:
máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.

Vzďaľuj sa od toho; kto má moc zabiť,
a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;

ak sa však k nemu priblížiš,
nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.

Uvedomuj si, že si blízky smrti,
lebo chodíš akoby medzi osídlami
a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.

Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň,
dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.

Spravodlivých mužov si posaď k hostine,
tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!

Svojou mysľou premýšľaj o Bohu
a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!

Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala,
tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč
a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.

Táravý človek je postrachom mesta,
lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.

Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud
a vláda rozumného muža je pevná.

Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci,
a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.

Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud:
a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.

Vláda nad zemou je v rukách Pána;
on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.

V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí,
ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.

Krivdu od blížneho nenos v pamäti,
ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!

Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí
a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.

Vláda prechádza z národa na národ
pre nespravodlivosti a neprávosti,
pre hanebné činy a rozličné podvody.

Nad lakomca niet väčšieho podliaka.
Prečo si pyšne počína prach a popol?

Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom,
lebo taký má aj svoju dušu na predaj
a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.

Každé vladárstvo má krátke bytie.
Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.

Kratší neduh vie lekár zamedziť.
Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.

Keď totiž človek zomrie,
dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.

Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,

lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa;
keďže počiatkom každého hriechu je pýcha,
kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov:
ona ho navždy rozvráti.

Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti
a zničil ich naveky.

Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov
a na ich miesto posadil pokorných.

Korene pyšných národov Boh suchom vypálil
a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.

Pán vyvracia krajiny národov
a ničí ich až po základy.

(Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou,
(ich obyvateľov) rozhádže
a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.

Boh zničil pamiatku po pyšných,
ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.

Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil,
ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom.

To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha;
ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy,
bude cti zbavené.

Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník:
a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.

Pre boháčov, oslávencov a chudobných
je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.

Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný,
ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.

Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu;
ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.

Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní
a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní;
no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.

Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu;
a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!

Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť,
ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.

Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu
a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.

Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši?
A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?

Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť
a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.

Koho však už v chudobe chvália,
o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne?
No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.

Múdrosť dvíha poníženému hlavu
a posadí ho do kruhu veľmožov.

Nikoho nechváľ pre jeho krásu,
ako zasa nikým neopovrhuj pre (jeho vzhľad)!

Včela je malá medzi lietavým (hmyzom),
ale zo sladkostí je prvý jej plod.

Nikdy sa nevychvaľuj svojím odevom,
ani sa nevypínaj, ak sa ti dostane cti:
lebo jedine skutky Najvyššieho sú obdivuhodné,
jeho diela sú slávne, skryté a neviditeľné.

Mnohí vladári si zasadli na prestol,
ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali.

Mnohí mocnári boli až veľmi porazení;
a (ktorí boli) v sláve, vydaní boli do rúk iných.

Nekarhaj nikoho, dokiaľ si nevyšetril vec,
až (vec) vyšetríš, karhaj podľa spravodlivosti!

Neodpovedaj ani slovom, dokiaľ si nevypočul,
a nezačínaj hovoriť znova, dokiaľ iní majú slovo.

Nehádaj sa o vec, ktorá ťa netrápi,
a nemiešaj sa do sporu hriešnych ľudí!

Synu, nezamestnávaj sa mnohými vecami,
lebo ak (takto) chceš zbohatnúť, nebudeš bez viny.
Keď aj sleduješ (bohatstvo), nedosiahneš ho
a čo sa dáš aj do behu, neunikneš (sklamaniu).

Niekto sa namáha, ponáhľa a sužuje –
ale ak je hriešny, o toľko má viac nedostatku.

A zasa iný je skleslý, potrebný pomoci,
až veľmi mu chybuje sila a má hojnosť biedy:

ale Božie oko si ho dobrotivo všíma,
dvíha ho z jeho uponíženia a pozdvihuje mu hlavu.
Mnohí sú nad ním udivení a zvelebujú preto Boha.

Dobré a zlé, život a smrť, chudoba a zámožnosť sú od Boha.

Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha.
Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.

Blúdenie (vo) tme je vrodené hriešnikom;
tí však, čo jasajú pri zlých činoch, zostarnú v zlom.

Boží dar zostáva so spravodlivými,
takže čo podnikne, vždy sa stretne so zdarom.

Iný prišiel k zámožnosti tým, že si šetrne počínal,
a je to čiastka jeho mzdy;

ak by si niekto povedal: „Našiel som si spočinutie –
a teraz budem sám hodovať zo svojho bohatstva,“

taký si ani neuvedomuje, ako plynie jeho čas
a približuje sa aj k nemu smrť, keď všetko zanechá iným a zomrie.

Stoj pri svojej zmluve a rozprávaj o nej
a konaj až do svojej staroby, čo ti je prikázané.

Nezostávaj pri tom, čo robia hriešnici:
maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste!

Ak Boh chce, ľahko sa stane,
že chytro obohatí aj biedneho.

Božie požehnanie môže rýchlo odmeniť spravodlivého
a jeho podnikanie v krátkom čase prinesie ovocie.

Nehovor: „Čo ešte potrebujem
a čo dobrého budem z toho mať?“

Nehovor: „Mám (všetkého) dosť,
a čo zlé mi z tohto hrozí?“

V dňoch šťastia nezabúdaj na nešťastie,
ako ani v deň nešťastia nezabúdaj na šťastie:

lebo Boh ľahko vie v deň skonania
odplatiť každému podľa toho, kto ako žil.

Keď príde zlo, zabúdame (aj) na veľké slasti,
až príde koniec, objavia sa skutky každého.

Pred smrťou nevychvaľuj nikoho,
lebo podľa dietok možno poznať, kto aký bol.

Neuvádzaj kohokoľvek do svojho domu:
lebo úlisník skrýva v sebe mnoho úkladov.

Lebo ako sa šíri zápach z útrob
a ako jarabicu vábia do klietky a srnu do osídla,
také je aj srdce pyšných;
je ako vyzvedač, čo hľadí zničiť blížneho.

Lebo úkladne obráti dobro na zlo
a chce nájsť škvrnu aj na najlepších.

Od jedinej iskry vzniká veľký oheň,
jediný ničomník vylieva mnoho krvi:
lebo hriešnik lačnie iba po krvi.

Chráň sa pred ničomníkom, lebo kuje zlo;
aby ťa azda nevyviedol na večný posmech.

Ak si uvedieš cudzinca (do domu), rozvráti ho ako búrka
a odcudzí ťa tvojim najbližším.

Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš,
aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný.

Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu:
ak aj nie od neho, určite od Pána.

Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo
a nedáva almužnu.
Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych,
ale má ľútosť nad kajúcnikmi.

Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj,
bezbožných a hriešnych stihne pomstou,
lebo ich uchováva na deň pomsty.

Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi!

Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému:
zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie;

lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobil,
dvojnásobným zlom sa ti odplatí.
Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti
a bezbožným dá pocítiť pomstu.

Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ,
ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí.

Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali;
až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom.

Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom,
lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť;

a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený,
zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho!

Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici,
aby sa azda nebral na tvoje miesto
a nezaujal tvoju stolicu;
nakoniec by si uznal moje slovo,
len aby ťa netrápila moja reč!

Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had,
a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi.
Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom
a zaplieta sa do jeho hriechov.

Vytrvá s tebou na chvíľu;
ale ak padneš, už nevydrží pri tebe.

Nepriateľ vie byť sladký v slove,
no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy.

Nepriateľ roní slzy očami:
ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas.

Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého.

Nepriateľ roní slzy očami,
ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy.

Pokyvuje hlavou, tlieska rukami,
šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.

Kto sa dotkne smoly, zašpiní sa:
kto sa stýka s posmeškárom, aj sám spyšnie.

Berie si bremeno, kto sa stýka s hodnostárom:
nehľadaj priateľstvo s bohatším, ako si sám.

Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol?
Ak narazia na seba, ten sa rozbije.

Boháč pácha neprávosť a zúri pritom,
kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.

Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať,
ak nemáš nič, nechá ťa tak.

Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť,
ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.

Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti,
s úsmevom ti robí nádej,
pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“

Zahanbí ťa svojimi hostinami,
ale keď ťa vyjedol dvoj- až trojnásobne,
naposledy sa ti vysmeje:
keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa,
iba hlavou nad tebou potrasie.

Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!

Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!

Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať,
aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.

Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť),
tým väčšmi ťa bude privolávať.

Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný;
ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.

Nehovor s ním ako so seberovným,
ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám;
lebo dlhou rečou ťa len skúša
a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.

Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová
a neupustí ani od zloby, ani od pút.

Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ,
lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.

Ak počuješ o niečom, akoby to bolo vo sne,
otvor oči a prebuď sa!

Celou dušou miluj Boha
a pros ho o záchranu!

Zviera sa priatelí s tvorom seberovným,
tak aj človek s tým, kto mu je blížny.

Každý tvor prisadá k seberovnému,
tak aj človek sa priatelí so seberovným.

Čo má vlk do činenia s baránkom? –
Taký je (pomer) hriešnika k spravodlivému.

Čo majú spoločného svätec a pes? –
Akýže je pomer boháča k chudobnému?

Úlovkom pre leva je divý osol púšte –
tak sú chudobní pastvou pre boháča.

Ako je pyšnému ohavná pokora,
tak je boháčovi chudobný prekliaty.

Boháča podporujú priatelia, ak ho stihne otras,
ak padne bedár, poženú ho aj jeho známi.

Ak oklamú boháča, sú mnohí, ktorí mu to nahradia,
ak pyšne hovorí, mnohí sa ho zastanú;

ak bedára oklamú, ešte ho za to karhajú,
ak aj hovorí rozvážne, neuznajú mu (to).

Ak sa ozve boháč, všetci umĺknu
a vyvyšujú jeho slovo pod oblaky.

Ak sa ozve chudobný, hneď sa pýtajú: „Ktože je to?“ –
a nech by pochybil, zničia ho.

Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny:
a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.

Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.

Znakom dobrého srdca je veselá tvár –
no ťažko a len s námahou ho nájdeš.

Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst
a netrápi ho zármutok nad hriechom.

Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok
a kto nestratil nádej úplne.

Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok
a načo potrebuje zlato závistník?

Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným
a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.

Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? –
Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.

Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí,
aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.

Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou,
nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.

Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:
odvracia si tvár a opovrhuje (inými).

Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom,
nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.

Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom,
trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.

Synu, ak máš z čoho, dopraj si
a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.

Pamätaj, že smrť nebude meškať
a zákon podsvetia nie je ti zjavený;
zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.

Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,
koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!

Nepripusť, aby ti unikol radostný deň;
a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.

Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah,
aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?

Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!

Prv ako skonáš, rob dobre, správne,
lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.

Každý človek – ako tráva – ostarie,
bude ako list na zelenom plodonosnom strome.

Jedny listy rašia, iné odpadávajú,
tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi:
jedna časť odumiera, iná sa rodí.

Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu
a s ním pôjde aj jeho tvorca.

Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny
a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.

Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti,
každý, kto rozjíma o jej záslužnosti
a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;

kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách,
kto vtipom preniká do jej tajomstiev,
kto ide po nej, akoby ju stopoval,
a stavia sa na jej cesty,

hľadí jej do okien
a načúva pri jej dverách;

kto spočinie vedľa jej domu
a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl;
kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej,
aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,

ten stavia svojich synov pod jej záštitu
a sám spočinie pod jej ratolesťami,

v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom
a spočinie v jej sláve.

Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré,
a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju.

Vyjde mu v ústrety ako počestná matka
a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku.

Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti
a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí.

A spevnie v ňom, takže sa nezohne,
pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech.

Povýši ho v kruhu jeho blížnych,
uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa,
naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti
a slávnym rúchom ho odeje.

Zahrnie ho veselosťou a radosťou
a udelí mu večne slávne meno za dedičstvo.

Však nerozumní ju nedostanú,
iba rozvážni ľudia ju postretnú:
nerozumní ju ani neuzrú,
lebo sa ďaleko stráni pýchy a podvodu.

Nepríde na myseľ takým, čo hovoria lživo,
ale pravdovravných vyhľadáva sama,
aby im zaistila zdar z Božej priazne.

Hriešnikovým ústam nepristane chvála,

lebo múdrosť pochádza od Boha:
chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť,
v ústach verného muža je ona hojná
a Vladár ju dá iba takému.

Nehovor: „Božou (vinou) jej nemám,“ –
ale nerob to, čo má v nenávisti.

Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ –
Lebo on nepotrebuje bezbožných.

Pán nenávidí každú ohavnosť,
ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.

Na počiatku stvoril Boh človeka
a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa.

Dal mu svoje príkazy a ustanovenia.

Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa,
a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.

Položil pred teba vodu a oheň:
čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš.

Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo:
dostane to, čo sa mu ľúbi.

Božia múdrosť je preveľká,
on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko.

Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja.
On poznáva všetko, čo robia ľudia.

Bezbožne konať nekáže nikomu,
ani nedáva súhlas k nijakému hriechu;

nepraje si množstvo takých synov,
ktorí nemajú viery a zdatnosti.

Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní,
ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom.

Neskladaj svoju dôveru na ich život,
ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy.

Lebo je lepší jediný bohabojný syn
ako tisíc (iných) bezbožných.

Ba lepšie je zomrieť bez detí,
ako zanechať po sebe zlosynov.

Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti,
(ale) pokolenie bezbožníkov spustne.

Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči,
no moje ucho počulo aj silnejšie prípady.

Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech,
a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev.

Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy,
vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť.

Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi,
zošklivil si ich pre ich pyšnú reč.

Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod,
lebo sa vystatoval svojimi hriechmi.

A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu,
ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce:
keby bol býval len jediný z nich nepoddajný,
bol by to div, keby bol ostal bez trestu.

Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho.
Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev:

ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať;
každému nasúdi podľa zásluhy.

Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou,
ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša.

Každý dobrý čin pripraví miesto
každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov
(a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).

Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom,
veď ktože pamätá na mňa na nebi?

Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná:
veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“

Hľa, nebo, to najvyššie nebo,
prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije,
chveje sa (strachom) pred ním,

či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme:
rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.

Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého:
no on pozná všetky srdcia.

Veď ktože rozumie jeho cestám? –
Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?

Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá:
alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy?
Ktože na ne čaká?
Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil,
ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.

Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci:
každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.

Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke
a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!

Budem ti vykladať dobre uváženú náuku
a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť.
A tak pozoruj svojím srdcom moje slová,
správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha,
ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel,
a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.

Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku
a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo,
ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.

Naveky skvele ustanovil ich činnosť:
nevedia o hlade ani o únave,
ani neprestanú konať svoju úlohu.

Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.

Nebuď neposlušný jeho rozkazom!

Potom zhliadol Boh na zem
a naplnil ju svojimi darmi.

Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi,
ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).

Boh stvoril človeka zo zeme
a stvoril ho podľa svojho obrazu.

A zasa ho prinavráti do nej,
ale – ako je sám mocný – vyzbrojil ho silou.

Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku,
ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi.

Každému stvoreniu vložil strach pred ním,
aby bol pánom nad zverou a vtáctvom.

Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú:
dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši,
ako aj srdce na myslenie;
tak ich naplnil múdrou rozumnosťou.

Stvoril v nich rozumného ducha,
rozumom im naplnil srdce,
naznačil im, čo je dobré a čo zlé.

Svoje oko im vložil do srdca,
aby im ukázal veľkosť svojich diel.

Aby chválili (jeho) posvätné meno:
aby sa honosili jeho podivnými činmi
a zvestovali veľkoleposť jeho diel.

Okrem toho im dal náuku
a zákon života im dal do dedičstva.

Uzavrel s nimi večnú zmluvu
a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia.

Ich oči videli jeho veľkolepú slávu,
ich uši počuli jeho velebný hlas,
keď im prikazoval: „Varujte sa neprávosti!“

A dal všetkým prikázania o blížnom.

Ich cesty sú mu vždy známe,
nie sú ukryté pred jeho očami.

V každom národe ustanovil správcov:

no Izrael sa stal očividne Božím podielom.

Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko:
jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie.

Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti,
lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť.

Almužna každého ostáva akoby pečať u neho,
ako zrenicu chráni zásluhu každého.

Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou
každému jednému osobitne na jeho hlavu
a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme.

Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti,
klesajúcich posilňuje k vytrvalosti
a určuje im spravodlivý podiel.

Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy:

modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj.

Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti
a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné;

poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia,
vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená,
a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu!

Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie,
riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha.

Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)!
Kto zomrel – je akoby nič – nie je schopný zvelebovať ho.

Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha),
kým si živý a zdravý, zvelebuj ho!
Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom.

Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána
a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu!

Lebo všetko nevystane od ľudí,
keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný
a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti.

Či je niečo jasnejšie nad slnko? – Časom sa aj ono zatmie.
A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv?
Ale stihne ho za to trest!

On sleduje vojsko vysokého neba:
no všetci ľudia sú iba zem a popol.

Všetko spolu stvoril ten, ktorý večne žije.
Boh jediný je spravodlivý a nepremožiteľný vladár.

Kto by stačil vypočítať jeho diela?

Kto preskúma jeho veľkolepé činy?

Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti?
Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá?

Nič z toho nemôže ubrať ani pridať,
ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela.

Keby už človek končil, vtedy vlastne začína,
a keby prestal, zmätie sa.

Načo je človek, aký je z neho osoh,
čo má na sebe dobré a čo zasa zlé?

Počet ľudských dní je najvýš sto rokov,
oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku:
a ako zrnko piesku – také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti.

Preto je Boh trpezlivý s nimi
a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie.

Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci,
a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie.

Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie
a ukazuje im cestu k spravodlivosti.

Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym:
no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí.

Ten, ktorý má také milosrdenstvo, poučuje
a vodí ako pastier svoje stádo.

Zľutoval sa nad tými, čo prijímajú náuku o Zľutovníkovi
a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami.

Synu, k dobrému skutku nepridávaj výčitku
a ani k jedinému daru nepridávaj zlé slovo, čo sužuje.

Či rosa neuľavuje horúčosť?
Tak aj vľúdne slovo je časom lepšie ako dar.

Hľa, či nie je slovo lepšie ako sám dar?
Ale koho majú za dobrotivého, nech má obidvoje!

Pochabý ostro nadáva:
a dary nevľúdneho zožierajú oči.

Prv, ako by ťa súdili, rob si zásluhu,
a tak sa uč prv, ako by si mal hovoriť.

Užívaj liek pred chorobou,
skúmaj sa pred svojím súdom
a pred Bohom nájdeš zľutovanie.

Predtým, ako by si ochorel, sa upokor,
a keď si slabý, ukáž, že si sa obrátil.

Nestrp, aby ti niečo prekážalo v stálej modlitbe,
ani sa nehanbi opravovať seba až do smrti!

Pred modlitbou si priprav ducha,
nepočínaj si tak, ako kto pokúša Boha.

Pamätaj na (Boží) hnev v deň pominutia
a na čas odvety, keď sa od teba odvráti (Božia) tvár.

Pamätaj na chudobu, ak máš hojnosť,
a na nedostatky chudoby, ak oplývaš bohatstvom.

Čas sa môže zmeniť od rána do večera
a pred Božími očami to všetko chytro beží.

Múdry je opatrný pri všetkom počínaní,
ak zavládne hriešnosť, varuje sa nečinnosti.

Kto je prehnaný, pozná múdrosť
a zvelebuje každého, kto ju nájde.

Kto je rozvážny v reči, múdro si počína:
takí poznajú, čo je pravda a spravodlivosť,
a chrlia zo seba napomenutia a spravodlivé (rady).

Nežeň sa za náruživosťou,
ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle.

Ak vyhovieš svojim náruživostiam,
bude to na radosť tvojim nepriateľom.

Nehľadaj zábavu v hlučnej spoločnosti pri svojej chudobe,
lebo takí ich ustavične až opreteky usporadúvajú.

Neožobračuj sa, ak by si sa im chcel rovnať za požičaný peniaz,
ak vo svojom vrecku nemáš ničoho:
lebo tak by si bol nenávideniahodným (nepriateľom) svojho života.

Kto robí a opíja sa, nezbohatne:
kto si neváži málo, pomaly upadne.

Víno a ženy vedú k úpadku aj múdrych,
trest uvádzajú aj na rozvážnych.

Kto sa viaže k smilniciam, bude sám ničomník:
jeho dedičmi budú hniloba a červy.
Postavia ho za výstražný príklad,
lebo jeho duša vyhynie z počtu (živých).

Kto prenáhlene dôveruje, je ľahkoverný a príde do škody:
a kto tak škodí sebe, za nič ho budú mať.

Kto sa raduje z neprávosti, dostane sa mu potupy,
kto nenávidí pokarhanie, ukracuje si život:
ale kto nenávidí táravosť, udúša zlo.

Kto sa prehrešuje proti sebe, bude to ľutovať,
kto má záľubu v zlosti, dostane sa mu potupy.

Neopakuj ničomné a tvrdé slovo,
tak ani teba neuponížia.

O priateľovi a nepriateľovi nehovor, čo si myslíš:
ak niečo pokladáš za hriešne, neodkrývaj to!

Lebo ťa vypočuje, ale bude sa ťa strániť
a takmer brániť bude hriech a teba nenávidieť,
a tak sa bude vždy k tebe približovať.

Ak si počul neprajné slovo proti blížnemu, nech umrie v tebe!
Ver mi, neroztrhne ťa.

Pochabý dostane aj od slova bolesti,
ako postenáva (rodička) pri pôrode dieťaťa.

Ako šíp zapichnutý do mäsitého stehna
je slovo v srdci pochabého.

Napomeň priateľa – azda o ničom nevie a povie ti: „Neurobil som to!“
Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil.

Napomeň blížneho – azda to ani nepovedal:
ak však povedal, aby to neopakoval.

Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka.

Preto never každému slovu!
Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne.

Ktože sa ešte neprevinil jazykom?!
Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal.

Dovoľ, aby sa uplatnil zákon Najvyššieho,
lebo všetka múdrosť je bázeň pred Bohom
a bázeň pred Bohom je v nej
a pri všetkej múdrosti je: zachovávať Zákon.

Nie je múdrosťou správať sa ničomne:
ako nie je rozumnosťou zmýšľať hriešne.

To je ničomnosť a je ohavná;
nemúdry je ten, komu sa dostalo málo múdrosti.

Lepší je menej múdry, komu chybuje vtip, ale nie bázeň,
ako ten, kto vtipom oplýva, ale narušuje zákon Najvyššieho.

Zdatnosť môže byť aj dôkladná, a predsa hriešna.

Je aj taký, ktorý hovorí dôležité reči a rozpovie, čo je pravda,
ale je zas iný, ktorý sa nemiestne uponižuje,
pritom má útroby plné podvodu.

Iný sa príliš ukláňa v mnohej poníženosti:
no niekto skláňa iba tvár
a pretvára sa, že nevidel, o čom sa nevie;

a keď mu nedostatok sily nedovoľuje robiť zlé,
predsa páše zlo, keď nadíde čas, že môže robiť zle.

Podľa vzhľadu možno poznať človeka,
z výrazu tváre poznáš rozvážneho.

Oblek na tele a úsmev na perách
a chôdza – ukazujú o každom, aký je.

Pomýlené je napomenutie od toho, kto potupuje v hneve:
je aj také posúdenie, ktoré nemožno uznať za dobré:
ale kto vie mlčať, stáva sa múdrym.

O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa:
neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).

(Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,

tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.

O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť!
Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.

Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho:
no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.

Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať,
iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.

Múdry človek mlčí až do (príhodného) času:
ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.

Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému:
kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.

Nemúdremu slúži úspech za nešťastie,
ak niečo nájde, je mu to na škodu.

Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží:
a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.

Uponíženie je na slávu:
iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.

Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz,
ale zaplatí to sedemnásobne.

Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným:
no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.

Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh:
lebo jeho oči sú sedemnásobné.

Málo dáva, ale mnoho ti napočíta:
ak otvorí ústa, vrhá oheň.

Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť:
odporný je každý taký človek.

Pochabý nemá priateľa,
ani niet radosti z jeho bohatstva.

Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka;
ako často a ako veľmi sa mu smejú!

Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí:
ako potom to, čo ani nenáleží.

Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe:
tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.

Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka:
pochabí ju majú ustavične na ústach.

Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého:
lebo ju neprednesie v príhodný čas.

Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť,
ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.

Niekto zmárni seba od hanby,
ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu:
teda zmárni sa z ľudského ohľadu.

Niekto urobí sľub priateľovi zo studu
a bez potreby má v ňom nepriateľa.

Ničomná potupa pre každého je luhať,
a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).

Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá:
i keď oboch čaká večná záhuba.

Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti,
ich hanba ostane s nimi bez prestania.

Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť)
a rozumný nájde obľubu u veľmožov.

Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín;
kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého:
kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.

Odmeny a dary zaslepia oči sudcom,
sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.

Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad:
akýže je úžitok z obidvoch?

Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť,
ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.

Synu, zhrešil si? – nerob to viac! –
ale odpros aj za predošlé viny, aby ti ich odpustili.

Ako pred jedovatým hadom, tak utekaj pred hriechom,
lebo ak sa k nemu priblížiš, privinie ťa k sebe.

Jeho zuby sú ako zuby levov:
ktoré zabíjajú duše ľudí.

Každá neprávosť (ničí) ako dvojsečný meč:
no na jeho ranu lieku niet.

Násilie a neprávosti ničia majetok:
i dom, čo by bol aj veľmi bohatý, zničí pýcha:
tak aj bohatstvo pyšného úplne spustne.

Prosba z úst biedneho prenikne k Božím ušiam
a rozsudok mu rýchlo príde na pomoc.

Kto neprijíma rád pokarhanie, tam je stopa hriešnika,
ale kto sa bojí Boha, srdcom sa obráti.

Už zďaleka možno poznať hrdinu smelého jazyka:
rozumný vie, že by mu mohol zaviniť pád.

Kto si buduje dom na cudzí náklad,
podobá sa tomu, kto si zbiera kameň na zimu.

Množstvo hriešnikov je ako nahromadená kúdeľ,
ich koniec bude ohnivý plameň.

Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom:
no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.

Kto chce zachovávať zákon, vniká do jeho zmyslu.

Vrcholným plodom bázne pred Bohom je múdrosť a rozumnosť.

Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom.

Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla:
niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie).

Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň
a jeho rada je stále ako živý prameň.

Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba,
nijakú múdrosť neudrží v sebe.

Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec,
pochváli ho a ďalšie pridá k nemu;
ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu
a odhodí ho za svoj chrbát.

Rozhovor s pochabým – to je ako bremeno pre pocestného,
na ústach rozumného možno nájsť pôvab.

V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho
a o jeho slovách budú uvažovať v srdci.

Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom:
a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu.

Čím sú putá pre nohy, tým je náuka pre pochabého,
pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku.

Pochabý pri smiechu zosilňuje hlas;
ale múdry sa sotva potichu usmieva.

Náuka je múdremu zlatou ozdobou,
akoby bola náramkom na pravej ruke.

Noha pochabého ľahko (vkročí) do domu blížneho:
ale skúsený človek príde do rozpakov pred mocným vladárom.

Pochabý oknom nazerá do domu,
no kto je dobre vychovaný, ostáva stáť vonku.

Pochabosť je načúvať pri dverách,
lebo múdreho trápi, ak niekoho hania.

Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach,
kým múdri kladú svoje slová na vážky.

Pochabí nosia srdce na ústach,
no múdri majú v srdci svoje ústa.

Keď bezbožný zlorečí satanovi,
akoby zlorečil sebe samému.

Klebetár poškvrňuje seba samého,
preto ho každý nenávidí;
nenávidený je aj ten, kto s ním spolu drží:
len mlčanlivý a múdry muž si získa úctu.

Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi,
všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia.

Hnojom od volov hádžu po leňochovi;
kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku.

Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna,
(taká) dcéra mu však škodu prinesie.

Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža,
ale hanebnica je pohanou pre rodiča.

Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi,
u obidvoch bude v nevážnosti.

Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku,
ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou.

Kto sa ujíma poučiť pochabého,
akoby zliepal črepiny.

Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva,
ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna.

So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti;
lebo na konci rozhovoru sa pýta: „Ktože je tento?“

Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo:
aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť.

Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul.

Ničomný život ničomníka
je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého.

Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní:
u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia.

S pochabým nemaj mnoho rečí
a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu!

Chráň sa ho, aby si nemal súženie
a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom.

Vyhni mu a nájdeš pokoj
a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti.

Čo je ťažšie od slova?
Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým?

Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa,
ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka.

Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí;
tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou.

Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.

Ako kolová (stavba) na výšine
a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:

tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu,
lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.

Ako (odvážne) srdce – ktoré sa u pochabého bojí uvažovať –
nikdy nepozná obavy:
tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.

Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy+
kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.

Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich:
tak aj kto nadáva priateľovi, ruší priateľstvo.

Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj:
lebo k priateľovi je možný návrat.

Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho,
neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa:
ibaže by si ho bol hanobil a tupil,
(urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou:
pre toto uniká každý priateľ.

Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi,
aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.

Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný,
aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.

Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa:
tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.

Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa,
ani sa pred ním neschovám:
a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho,
budem ich znášať.

Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.

Kto mi postaví stráž pred ústa
a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať,
aby som neprišiel pre ne k pádu,
aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?

Pane, Otče a Vladár môjho života,
neprenechaj ma im napospas,
nedopusť, aby som nimi klesol.

Ktože ustanoví mojej mysli biče
a môjmu srdcu (dá) múdru náuku,
aby ma nešetrili pre ich viny,
aby nebolo viditeľné, keď sa prehrešia,

aby sa nerozmohli moje viny,
nerozmnožili sa moje priestupky
a nerozhojnili moje hriechy,
aby som neklesol pred svojimi nepriateľmi
a neradoval sa zo mňa môj protivník.

Pane, Otče a Bože môjho života,
neponechaj ma im napospas!

Nedaj nadutosti mojim očiam
a vzdiaľ odo mňa všetku žiadostivosť;

odstráň odo mňa žiadosti brucha,
aby ma nepochytili necudné túžby,
a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!

Synovia, vypočujte si poučenie o ústach:
kto ho zachová, nezahynie pre pery,
ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.

Hriešnika prichytia pri márnivej (reči),
pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.

Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe,
lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.

Božie meno nemaj ustavične v ústach
a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí),
lebo neobstojíš pre ne bez viny.

Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka,
tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená,
nie je bez hriechu.

Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti,
a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.

Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho:
ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.

Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť:
lebo jeho dom bude za to plný odvety.

Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti,
nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!

Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené,
aby sa neváľali v bahne hriechov.

Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa,
lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.

Pamätaj na svojho otca i matku,
ak sedíš v spoločnosti veľmožov;

aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi,
takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať
a utrpel by si hanbu
a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet,
a preklial by si aj deň svojho narodenia.

Kto si zvykol slovom zlorečiť,
ten sa vo svojom živote nedá poučiť.

Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom
a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.

Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň
a neuhasne, kým niečo nezhltne.

Potom taký, čo smilní údom svojho tela,
neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.

Smilníkovi je každý pokrm sladký,
nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).

Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom,
opovrhuje svojou dušou, keď si povie: „Ktože ma vidí?

Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry –
takže ma nemôže nik vidieť.
Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší.“

Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko,
lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom,
iba oči ľudí mu naháňajú strach.

Ani na to nemyslí, že Pánove oči
svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko,
sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú)
a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.

Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci:
a tak si aj po stvorení všíma všetkého.

Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta,
a keby sa dal na útek ako konské žriebä,
dolapia ho, kde sa ani nenazdá.

Bude na potupu všetkým,
pretože nemal zmysel pre bázeň pred Bohom.

A tak (sa stane) aj každej žene, ktorá opustí muža
a z cudzoložstva podvrhne dediča;

lebo sa spreneverí predovšetkým zákonu Najvyššieho,
po druhé sa previní proti svojmu manželovi,
po tretie smilní cudzoložne
a od cudzieho muža nadobúda synov.

Pred zástup ľudu predvedú takú ženu,
ale i na jej dietky príde navštívenie (Božie).

Jej dietky nezapustia korene do hĺbky
a jej haluze nebudú prinášať ovocie.

Zanechá po sebe prekliatu pamiatku,
lebo jej hanbu nikdy zotrieť nemožno.

Všetci po nej pozostalí poznávajú,
že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom
a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.

Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom;
lebo možno za to nadobudnúť dlhý vek.