Kniha Sirachovcova   –   Sir 10,6–22
6

Krivdu od blížneho nenos v pamäti,
ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!

7

Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí
a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.

8

Vláda prechádza z národa na národ
pre nespravodlivosti a neprávosti,
pre hanebné činy a rozličné podvody.

9

Nad lakomca niet väčšieho podliaka.
Prečo si pyšne počína prach a popol?

10

Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom,
lebo taký má aj svoju dušu na predaj
a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.

11

Každé vladárstvo má krátke bytie.
Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.

12

Kratší neduh vie lekár zamedziť.
Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.

13

Keď totiž človek zomrie,
dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.

1410,14-15

Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,

15

lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa;
keďže počiatkom každého hriechu je pýcha,
kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov:
ona ho navždy rozvráti.

1616

Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti
a zničil ich naveky.

17

Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov
a na ich miesto posadil pokorných.

18

Korene pyšných národov Boh suchom vypálil
a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.

1919

Pán vyvracia krajiny národov
a ničí ich až po základy.

20

(Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou,
(ich obyvateľov) rozhádže
a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.

21

Boh zničil pamiatku po pyšných,
ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.

22

Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil,
ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom.