Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase,
kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.

Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu?
Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)?
Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci?
Veď takého reč sa okolo teliec točí!

Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd,
ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.

Tak aj tesár a staviteľ
a ten, čo deň a rovnako aj noc venuje sa tomu,
že ryje rytiny do pečatných (kameňov),
vytrvalo vymýšľa rozličné kresby,
a svoju myseľ sústreďuje na to, aby maľby boli podobné;
ani nespí, čo dokonať chce svoje dielo.

Tak aj kováč sedí pri nákove,
prezerá si prácu, ktorú robí zo železa.
Horúčosť ohňa mu páli telo,
ale odporuje peci horúcej.

Úder kladiva mu ohlušuje uši,
ku vzorcu náradia oči upiera.

Svoju myseľ sústreďuje na to, ako vyhotoviť dielo,
svojou bedlivosťou ho vyzdobuje dôkladne.

Tak aj hrnčiar sadá k svojej práci,
pričom nohami poháňa kolo,
ustavične je ustarostený o svoje dielo
a v celom svojom počínaní dbá na úmernosť (diela).

Rukou stvárňuje blato,
ktoré pod jeho nohami stráca svoju tvrdosť.

Svoju myseľ venuje tomu, ako previesť posledný náter,
a starostlivo vec očistí.

Títo všetci spoliehajú sa na svoje ruky
a každý z nich musí sa rozumieť svojmu remeslu.

Bez nich všetkých nemožno budovať mesto.

Nedovoľuje sa im bývať (v cudzine) ani cestovať.
Ale ani do rady (mesta) im nepriznajú vstup,

ani na sudcovskú stolicu si nezasadnú,
nemajú pochop o tom, čo ustanovuje právo,
ani neoznamujú verejnosti, čo vyžaduje poriadok a spravodlivosť.
Ešte menej sa vyznajú v múdrych výpovediach.

Vo svojom svetskom zamestnaní sú však pevne zbehlí,
ich (jedinou) túžbou je: prevádzať svoje remeslo.
(Ináč si počína ten), kto svoju myseľ upriamuje k tomu,
aby premýšľal o zákone Najvyššieho.

Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov
a zapodieva sa náukou prorokov.

Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži,
a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí.

Preskúmava tajnosti múdrych výrokov
a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.

U veľmožov koná služby,
ba dostavuje sa aj pred vladára.

Cestuje po krajinách cudzích národov:
skusuje, čo je dobré a čo zlé u ľudí.

Už na úsvite – ako sa prebudí –
svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi,
a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu.

Svoje ústa otvára na modlitbu,
aby odprosoval za svoje previnenia.

Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť,
bohato mu nadelí rozumného ducha,

takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti
a modlitbou bude zvelebovať Pána.

On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti
a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.

Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti
a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.

Premnohí pochvália jeho múdrosť,
lebo ju nebude možno zničiť naveky.

Spomienka na neho nikdy neprestáva
a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie.

Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy
a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).

Ak bude dlho žiť, zanechá po sebe slávnejšie meno ako tisícerí iní,
ale i keď sa (skôr) vráti k odpočinku, bude mu to na prospech.