Kým som bol mladý, prv, ako som sa dal cestovať,
prosil som hlasitou modlitbou za múdrosť.

Pred (samým) chrámom som si ju vrúcne žiadal,
až do svojho posledného dychu ju budem hľadať:
a vykvitla mi ako predčasné hrozno.

Zaradovalo sa mi nad tým srdce:
moja noha kráčala priamou cestou,
od mladosti som šiel po jej šľapajach.

Len trochu som si naklonil ucho a prijal som ju.

Mnoho múdrosti som našiel pre seba
a veľký pokrok som urobil jej pomocou.

Chváliť budem toho, kto mi dáva múdrosť.

Rozhodol som sa, že ju budem (všade) uplatňovať.
Pilne som robil, čo je dobré, a nezahanbí ma to.

Moja duša až zápasila o ňu,
keď som ju konal, stal som sa pevným.

Svoje ruky som vystieral k výšinám
a žalostil som, že ju (mnohí) nepoznajú.

Svoju dušu som k nej upriamil
a našiel som ju, keď som začal poznávať.

Spolu s ňou som nadobudol od počiatku rozvahu,
a preto ju už nikdy neopustím.

Vo svojich útrobách som cítil nepokoj, aby som ju hľadal,
preto som si ju zaopatril ako vzácny poklad.

Za odmenu mi Pán dal jazyk, ním ho chcem vychvaľovať.

Neučení, poďte ku mne a zhromažďujte sa v mojej škole.

Prečo meškáte? Akú námietku máte proti nej? –
Veď vaše duše veľmi smädia!

Otvoril som ústa a prehovoril som:
Zadovážte si ju aj bez peňazí!

Svoju šiju vložte do jarma,
vaša myseľ nech prijme poučenie,
je nablízku, takže ju nájdete.

Na vlastné oči vidíte, že som sa málo namáhal,
no našiel som pre seba mnoho pokoja.

Prijmite poučenie, ktoré má hodnotu za veľké množstvo striebra;
a zlata v nej bohato nájdete.

Nech sa veselí vaša duša z jeho milosrdenstva,
ani nedôjdete zahanbenia, ak jeho chválite.

Konajte si načas prácu
a dá vám vašu odmenu na svoj čas.