Skutky apoštolov   –   Sk 6, 8 – 7, 2a. 44–60

Uväznenie Štefana. – 8Štefan, plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. 99Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. 10Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. 11Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ 12Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. 13Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. 14Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“

15Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.

Štefanova obranná reč. – 1Veľkňaz sa opýtal: „Je to naozaj tak?“ 27, 2-53On vravel: „Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, prv, ako býval v Charrane,

44Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida. 46On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu. 47Ale až Šalamún mu postavil dom. 48Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok:

4949

»Nebo je mojím trónom
a zem podnožkou mojich nôh.
Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán,
alebo aké je miesto môjho odpočinku?

50

A neurobila moja ruka toto všetko?«

5151Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. 52Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; 53vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho.“

Štefanova mučenícka smrť. – 54Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. 55Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ 57Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. 59Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ 60Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.