Príchod Ducha Svätého. – 12, 1Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. 2Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. 4Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.

5V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? 8A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 99-11My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, 10Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ 12Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“ 13Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“

Prvá Petrova reč zástupom. – 14Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 15Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. 16Ale toto je to, čo povedal prorok Joel:

2222-36Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. 2525-28Veď Dávid o ňom hovorí: