Cestou do Jeruzalema. – 121, 1Keď sme sa od nich odtrhli, a vyplávali, priamym smerom sme prišli na Kós, druhý deň na Rodos a stadiaľ do Patary. 2Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nasadli sme a vyplávali. 3Na dohľad sme sa priblížili k Cypru, ale nechali sme ho vľavo. A plavili sme sa do Sýrie a došli sme do Týru, lebo tam mala loď vyložiť náklad. 4My sme vyhľadali učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Oni z vnuknutia Ducha hovorili Pavlovi, aby nechodil do Jeruzalema. 5Keď tie dni uplynuli vybrali sme sa na cestu. Všetci aj s manželkami a deťmi nás odprevadili až za mesto. Na brehu sme si kľakli a pomodlili sme sa. 6Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. 77My sme z Týru po skončení plavby prišli do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme jeden deň u nich.

V Cézarei. Agabovo proroctvo. – 88Na druhý deň sme odcestovali a došli sme do Cézarey. Tam sme vošli do domu evanjelistu Filipa – on bol jeden zo siedmich – a ostali sme uňho. 9Mal štyri dcéry panny, ktoré prorokovali. 1010A keď sme tam boli viac dní, prišiel z Judey istý prorok, menom Agabus. 11Keď prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si ruky a nohy a povedal: „Toto hovorí Duch Svätý: »Muža, ktorému patrí tento opasok, takto Židia v Jeruzaleme zviažu a vydajú ho do rúk pohanov.«“ 12Keď sme to počuli, prosili sme aj my, aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema. 13Ale Pavol odpovedal: „Čo robíte? Prečo plačete a trápite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.“ 14A keď sme ho nemohli prehovoriť, prestali sme; povedali sme: „Nech sa stane Pánova vôľa!“

Príchod do Jeruzalema. Pavol s Jakubom a so staršími. – 15Po týchto dňoch sme sa pripravili a vystupovali sme do Jeruzalema. 16S nami šli aj niektorí učeníci z Cézarey a viedli so sebou istého Cyperčana Mnazona, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať.

17Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás milo prijali. 18Na druhý deň šiel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší.