Pavlova obrana pred Félixom. – 10Keď mu vladár pokynul, aby hovoril, Pavol povedal: „Viem, že si už veľa rokov sudcom tohto národa, a tak s pokojnou mysľou prednesiem svoju obhajobu. 11Môžeš sa presvedčiť, že to nie je viac ako dvanásť dní, čo som sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu. 12A nepristihli ma ani v chráme, ani v synagógach, ani v meste, že by som sa bol s niekým prel alebo búril zástup; 13ani ti nemôžu dokázať to, čo teraz na mňa žalujú. 14No priznávam sa ti, že slúžim Bohu svojich otcov podľa Cesty, ktorú volajú sektou, a verím všetko, čo je napísané v Zákone a u Prorokov. 15A mám nádej v Bohu, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých, čo aj oni sami očakávajú. 16Preto sa aj ja stále usilujem, aby som mal svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi. 17Po viacerých rokoch som prišiel a odovzdal som svojmu národu almužny a priniesol obety. 18A pri nich ma očisteného, ale bez zástupu a bez hluku našli v chráme 19niektorí Židia z Ázie; oni by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne. 20Alebo nech aj títo povedia, akú neprávosť našli na mne, keď som stál pred veľradou, 21okrem toho jediného slova, ktoré som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre zmŕtvychvstanie ma dnes súdite.“