Peter uzdravuje ochrnutého v Lydde. – 32Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. 33Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. 34Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. 3535A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi.

Peter vzkriesil Tabitu v Joppe. – 3636V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. 37No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. 38A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ 39Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. 40Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. 41On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.

42Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána. 43Potom zostal ešte veľa dní v Joppe u istého garbiara Šimona.

Peter ide ku Kornéliovi do Cézarey. – 1V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. 2Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. 3Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“ 4Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. 5A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 6býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“ 7A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, 8všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.

9Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. 10Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. 1110, 11-15Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. 12Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. 13I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ 14Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ 15Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ 16Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. 17Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. 18Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter. 19Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: „Hľadajú ťa traja muži. 20Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal.“ 21Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?“ 22Oni povedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová.“ 2323Zavolal ich teda dnu a pohostil.

Peter u Kornélia a jeho priateľov. – Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. 24V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. 25Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. 26Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“ 27Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. 28I povedal im: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. 29Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?“ 30Kornélius povedal: „Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve 31a povedal mi: »Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. 32Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.« 33Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal.“

34Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, 35ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. 3636Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: 3737-43Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; 3838ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. 39A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. 40Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil 41– nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. 42A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. 43Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

Pokrstenie prvých pohanov. – 4444-48Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. 45A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, 46lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: 47„Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ 48A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.

Peter v Jeruzaleme vysvetľuje svoje konanie. – 1Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. 211, 2-3Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: 3„Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“

4Peter im začal rad-radom vysvetľovať: 5„Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. 6Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. 7A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: »Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!« 8No ja som povedal: »Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!« 9Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: »Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.« 10To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. 11Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. 12A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. 13On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: »Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 14on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.« 15Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. 1616Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: »Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.« 17Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“

18Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“