Lebo Gaza bude opustená
a Askalon pustatinou,
Azot rozoženú za bieleho dňa
a Akaron vyhubia.

Beda obyvateľom pomorského pásu,
národu Kréťanov!
Pánovo slovo je proti vám,
Kanaán, krajina Filištíncov:
„Vyhubím ťa, že nebudeš mať občanov.“

Pomorský pás bude nivou,
stepou pre pastierov
a košiarom pre stáda.

A pomorský pás bude patriť
zvyškom Júdovým, tam sa budú pásť,
v domoch Askalona budú za večera košiariť,
lebo ich navštívi Pán, ich Boh,
a obráti ich osud.

„Počul som hanobenie Moabu
a rúhanie synov Amona,
keď znevažovali môj ľud
a rozťahovali sa na jeho území.

Preto ako žijem
– hovorí Pán zástupov,
Boh Izraelov –
Moab bude ako Sodoma
a Amončania ako Gomora,
poľom tŕnia, soľnou baňou
a pustatinou naveky.
Zvyšky môjho ľudu ich vyplienia
a ostatok môjho národa sa ich zmocní.“

Toto ich zastihne pre ich pýchu,
pretože hanobili a vyvyšovali sa
nad národ Pána zástupov.

Pán bude hrozný proti nim,
veď vykántri všetkých bohov zeme
a jemu sa bude klaňať každý zo svojej vlasti,
všetky ostrovy národov.

„Aj vy, Etiópci…
Tí sú prebodnutí mojím mečom!“

Vystrie ruku proti severu
a znivočí Asýrsko,
Ninive urobí opusteným,
vyschnutým ako pustatina.

Uprostred neho budú ležať stáda,
húfy rozličných zvierat;
i pelikán a jež
budú nocovať medzi jeho stĺpmi.
Počúvaj! Vresk v oblokoch,
havran na prahu,
lebo cédrové trámy sú vytrhnuté.

Toto je mesto, ktoré plesalo,
bývalo bezstarostne
a hovorilo si v srdci:
„Ja som a nikto viac!“
Ako sa stalo pustatinou,
ležiskom zveriny?
Každý, kto popri ňom prejde,
hvízda a máva rukou.

Beda, neposlušnému, poškvrnenému
a násilníckemu mestu.

Nepočúvalo na hlas,
neprijalo výstrahu,
nedôverovalo v Pána,
nevinulo sa k svojmu Bohu.

Jeho kniežatá uprostred neho
sú ručiace levy;
jeho sudcovia vlci večerní,
ktorí ráno neobhrýzali.

Jeho proroci sú nespoľahliví,
podvodní mužovia;
jeho kňazi znesvätili sväté,
znásilnili zákon.

Pán v jeho strede je svätý,
nerobí neprávosť;
ráno čo ráno dáva svoje právo
svetlom, ktoré neubúda;
ale zločinec nepozná hanby.

„Vykántril som národy,
spustli ich bašty,
vynivočil som ich ulice,
takže niet chodcov,
vyhubené sú ich mestá,
bez mužov, bez občanov.

Riekol som: Azda sa ma budeš báť,
prijmeš výstrahu.
Nezmizne mu spred očí
všetko, čím som ho navštívil.
Lenže hneď zrána bolo podlé
všetko ich konanie.

Preto čakajte na mňa
– hovorí Pán –,
na deň, keď povstanem ako svedok.
Lebo je mojím právom
zhromaždiť národy,
pozbierať kráľovstvá,
aby som na ne vylial svoju prchkosť,
celý svoj blčiaci hnev,
veď oheň mojej žiarlivosti
pohltí celú zem.