Beda, neposlušnému, poškvrnenému
a násilníckemu mestu.

Nepočúvalo na hlas,
neprijalo výstrahu,
nedôverovalo v Pána,
nevinulo sa k svojmu Bohu.

Jeho kniežatá uprostred neho
sú ručiace levy;
jeho sudcovia vlci večerní,
ktorí ráno neobhrýzali.

Jeho proroci sú nespoľahliví,
podvodní mužovia;
jeho kňazi znesvätili sväté,
znásilnili zákon.

Pán v jeho strede je svätý,
nerobí neprávosť;
ráno čo ráno dáva svoje právo
svetlom, ktoré neubúda;
ale zločinec nepozná hanby.

„Vykántril som národy,
spustli ich bašty,
vynivočil som ich ulice,
takže niet chodcov,
vyhubené sú ich mestá,
bez mužov, bez občanov.

Riekol som: Azda sa ma budeš báť,
prijmeš výstrahu.
Nezmizne mu spred očí
všetko, čím som ho navštívil.
Lenže hneď zrána bolo podlé
všetko ich konanie.

Preto čakajte na mňa
– hovorí Pán –,
na deň, keď povstanem ako svedok.
Lebo je mojím právom
zhromaždiť národy,
pozbierať kráľovstvá,
aby som na ne vylial svoju prchkosť,
celý svoj blčiaci hnev,
veď oheň mojej žiarlivosti
pohltí celú zem.