10V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: „To by potupovali môjho otca a hovorili by: »Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila.« A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už počúvať hanebné výčitky v tomto živote.“
a nepoškvrnila som svoje meno
ani meno môjho otca v krajine zajatia.
Som jediná dcéra svojho otca.
On nemá syna, ktorý by zaujal jeho dedičstvo,
a nemá ani brata ani blízkeho príbuzného,
aby som sa mohla stať jeho manželkou.
Už mi zomrelo sedem mužov:
načo mám ešte žiť?!
Ale ak nechceš, aby som zomrela,
zhliadni na mňa, Pane, a zmiluj sa nado mnou,
aby som už viac nemusela počúvať potupné výčitky.“