4Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: „Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu.“ 5Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami:
„Zvelebený buď, Bože našich otcov,
a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov!
Nech ti dobrorečia nebesia
i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!
Ty si stvoril Adama
a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho.
Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie.
Ty si povedal:
»Nie je dobre človeku samému;
urobme mu pomoc, ktorá mu bude podobná.«
7Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti,
ale s čistým úmyslom.
Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou,
aby sme sa spoločne dožili staroby.“
8Nato obaja povedali: „Amen, Amen!“ 9A potom celú noc spali.
Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a šli vykopať hrob.