Kniha žalmov   –   Ž 105 – 107

Boh je v sľuboch verný

1Ž 105

ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

2

Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

3

Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

4

Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.

5

Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

66

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

7

On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

8

Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

9

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

10

Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,

11

keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.“

12

Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

13

a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,

14

nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:

1515

„Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.“

16

Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.

17

Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.

18

Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;

1919

no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.

20

Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;

21

ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,

22

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.

2323

I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

24

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

25

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

26

Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.

27

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.

2828-38

Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.

29

Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.

30

Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.

31

Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.

32

Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.

33

A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.

34

Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.

35

Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.

36

A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.

37

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

38

I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.

3939 n.

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.

40

Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.

41

Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.

42

Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

43

Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.

4444

A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,

45

aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.

Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy

1Ž 106

ALELUJA.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

2

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?

3

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.

44-5

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,

5

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

6

Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

7

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

8

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.

9

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.

10

Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.

11

Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.

12

Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.

13

No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

14

Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

15

Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.

1616-18

V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.

17

Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

18

I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

19

Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;

2020

i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.

21

Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

22

zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.

2323

Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

2424

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.

25

Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.

2626-27

Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.

27

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

2828

I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

29

popudzovali Boha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.

30

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.

31

K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.

32

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

33

tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.

34

Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.

35

Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.

3636

Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.

37

Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.

38

Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;

3939

znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

40

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

41

vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

42

Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.

43

Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

44

Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.

45

Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

46

A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

47

Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.

48

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

E. Piata kniha (107 – 150 [106 – 150])

Vďaka za oslobodenie

1Ž 107

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

2

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil,
ktorých vykúpil z rúk protivníkových

3

a zhromaždil z rozličných krajín
od východu i západu,
od severu i od mora.

44

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi,
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

5

Mali hlad a smäd,
ubúdalo v nich života.

6

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

77

Na správnu cestu ich priviedol,
aby šli po nej k trvalému bydlisku.

8

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,

9

lebo smädného napojil
a hladného nakŕmil dobrotami.

1010 n.

V temnotách a v tieni smrti sedeli,
sputnaní biedou a železom,

11

lebo sa vzopreli Božím výrokom
a zámery Najvyššieho zavrhli.

12

Preto ich srdce útrapami pokoril,
ostali nevládni a bez pomoci.

13

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

14

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol
a ich putá rozlomil.

15

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,

16

lebo rozdrvil brány bronzové
a rozlomil závory zo železa.

17

Na ceste neprávosti rozum stratili
a trpeli za svoje priestupky.

18

Každý pokrm sa im sprotivil
a priblížili sa až k bránam smrti.

19

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

20

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich
a vyslobodil ich zo záhuby.

21

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.

22

Obetu chvály nech mu prinesú,
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

23

Púšťali sa na lodiach po mori
a na veľkých vodách robili obchody.

24

Tam videli diela Pánove
a na hlbočinách jeho zázraky.

25

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú,
až sa morské vlny vzdúvali;

26

priam k nebu stúpali
a vzápätí sa prepadali do hlbín;
duša im hrôzou zmierala.

27

Knísali sa a tackali ako opití;
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

28

V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

29

Búrku premenil na vánok
a morské vlny umĺkli.

30

Tešili sa, že vlny utíchli,
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

31

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.

3232

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia
a nech ho chvália v zbore starších.

3333-41

Potoky na púšť premenil
a na súš vodné pramene,

34

úrodnú zem na soľnú step
pre zlobu jej obyvateľov.

35

A z púšte zasa urobil jazerá,
z vyschnutej zeme vodné pramene.

36

Hladujúcich tam usadil
i založili si trvalé bydlisko.

37

Obsiali polia a vysadili vinice
a získali bohatú úrodu.

38

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi
a nezmenšil im ani počet dobytka.

39

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy
pod ťarchou nešťastia a bolesti.

40

Opovrhnutím zahrnul kniežatá
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

41

Chudákov však z biedy povzniesol,
ich rody ako stáda rozmnožil.

42

Spravodliví to uvidia a potešia sa,
ničomníci všetci stratia reč.

43

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?