ALELUJA.
Chváľte, služobníci Pánovi,
chváľte meno Pánovo.

Nech je velebené meno Pánovo
odteraz až naveky.

Od východu slnka až po západ
nech je oslávené meno Pánovo.

Vyvýšený je Pán nad všetky národy
a jeho sláva nad nebesia.

Kto je ako Pán, náš Boh,
čo tróni na výsostiach,

a predsa dbá o všetko nepatrné
na nebi i na zemi?

Z prachu dvíha chudobného
a zo smetiska povyšuje bedára

a dáva mu sedieť vedľa kniežat,
vedľa kniežat svojho ľudu.

Neplodnej dáva bývať v dome
ako šťastnej matke detí.

Keď Izrael vyšiel z Egypta,
dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho,

Judea sa stala jeho svätyňou,
Izrael jeho kráľovstvom.

More to videlo a zutekalo,
Jordán sa naspäť obrátil;

vrchy poskakovali ako barance,
pahorky ako jahňatá.

Čo ti je, more, že utekáš,
a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?

Vrchy, prečo poskakujete ako barance
a vy, pahorky, ako jahňatá?

Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou,
pred tvárou Boha Jakubovho,

čo skalu mení na jazerá vôd
a kameň na pramene vôd.

Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.

Prečo majú hovoriť pohania:
„Kdeže je ten ich Boh?“

Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.

Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.

Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.

Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.

Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.

Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.

Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.

Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.

Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.

Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
ALELUJA.

ALELUJA.
Milujem Pána, lebo vypočul
môj prosebný hlas,

lebo svoj sluch naklonil ku mne,
kedykoľvek som ho vzýval.

Keď ma omotali povrazy smrti
a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení,

vzýval som meno Pánovo:
„Pane, zachráň môj život!“

Milostivý a spravodlivý je Pán,
náš Boh sa zľutúva.

Pán ochraňuje maličkých;
pomohol mi, keď som bol v biede.

Znova sa, duša moja, upokoj,
lebo Pán ti dobre urobil,

lebo môj život zachránil od smrti,
moje oči od sĺz
a moje nohy pred pádom.

Pred tvárou Pána budem kráčať
v krajine žijúcich.

Dôveroval som, aj keď som povedal:
„Som veľmi pokorený.“

V rozrušení som vyriekol:
„Všetci ľudia klamú.“

Čím sa odvďačím Pánovi
za všetko, čo mi dal?

Vezmem kalich spásy
a budem vzývať meno Pánovo.

Pánovi splním svoje sľuby
pred všetkým jeho ľudom.

V Pánových očiach má veľkú cenu
smrť jeho svätých.

Pane, som tvoj sluha,
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal:

obetu chvály ti prinesiem
a budem vzývať meno Pánovo.

Splním svoje sľuby Pánovi
pred všetkým jeho ľudom

v nádvoriach domu Pánovho,
uprostred teba, Jeruzalem.

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.

Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.

Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.

Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.

Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:

„Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla.“

Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.

Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.

Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.

Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.

Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.

To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.

Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.