Kniha žalmov   –   Ž 115

Chvála pravého Boha

1

Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.

2

Prečo majú hovoriť pohania:
„Kdeže je ten ich Boh?“

3

Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.

4

Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

5

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

6

Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.

7

Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.

8

Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

9

Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

10

Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

11

Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

12

Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.

13

Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.

14

Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.

15

Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.

16

Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.

17115,17-18

Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.

18

Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
ALELUJA.