Pútnická pieseň.
K Pánovi som volal vo svojom súžení
a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od lživých perí
a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť,
ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka
a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu
a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými,
čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj;
no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Pútnická pieseň.
Svoj zrak upieram na vrchy:
príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána,
ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela,
nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí
ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži,
Pán je tvoja záštita
po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní
ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého;
Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod
odteraz až naveky.

Dávidova pútnická pieseň.
Zaradoval som sa, keď mi povedali:
„Pôjdeme do domu Pánovho.“

Naše nohy už stoja
v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto
spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove,
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice,
stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj:
„Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb
a istota v tvojich palácoch.“

Kvôli svojim bratom a priateľom
budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“

Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.

Pútnická pieseň.
Oči dvíham k tebe,
čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,
ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,
kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,
lebo už máme dosť pohŕdania;

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov
a pohŕdania pyšných.

Dávidova pútnická pieseň.
Keby sa nás Pán nebol ujal,
nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal,
keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli,
keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala
a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás
rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán,
že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča
zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla
a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom,
ktorý stvoril nebo i zem.

Pútnická pieseň.
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion:
nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem,
tak je Pán okolo svojho ľudu
odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých,
aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým
a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú,
Pán so zločincami zavrhne.
Pokoj nad Izraelom!

Pútnická pieseň.
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.

Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.

Šalamúnova pútnická pieseň.
Ak Pán nestavia dom,
márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto,
nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia,
jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,
tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil:
neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Pútnická pieseň.
Blažený každý, čo sa bojí Pána
a kráča po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk;
budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy
okolo tvojho stola.

Veru, tak bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni svojho života,

aby si videl synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!

Pútnická pieseň.
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú:
„Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom.“

Pútnická pieseň.
Z hlbín volám k tebe, Pane;

Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť,
Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý
a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane,
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

moja duša očakáva Pána
väčšmi ako strážcovia dennicu.

nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.

On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí.

Dávidova pútnická pieseň.
Pane, moje srdce sa nevystatuje,
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána
odteraz až naveky.

Pútnická pieseň.
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém.“

Dávidova pútnická pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.
Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky.

Pútnická pieseň.
Zvelebujte Pána,
všetci služobníci Pánovi,
čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni
a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
ktorý stvoril nebo i zem.