Kniha žalmov   –   Ž 139,8–12
8

Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

99

I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

10

ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.

11

Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje
a namiesto svetla ma zahalí noc,“

1212

pre teba ani tmy tmavé nebudú
a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.