Kniha žalmov   –   Ž 147,12–20
12Ž 147

Chváľ, Jeruzalem, Pána,
oslavuj, Sion, svojho Boha.

1313

Lebo upevnil závory tvojich brán
a požehnal tvojich synov v tebe.

14

Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam,
sýti ťa najlepšou pšenicou.

15

Svoj rozkaz na zem zosiela;
rýchlo sa šíri jeho slovo.

1616-18

Sneh dáva ako vlnu,
rozsýpa srieň ako popol.

17

Kamenec spúšťa ako omrvinky;
ktože vydrží v jeho mraze?

18

Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo;
keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

19

On svoje slovo zvestuje Jakubovi,
svoje zákony a prikázania Izraelovi.

20

Neurobil tak iným národom,
nezjavil im svoje zámery.
ALELUJA.