Kniha žalmov   –   Ž 3 – 41

Pán je môj ochranca

1

Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.

2

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú!
Mnohí povstávajú proti mne.

3

Mnohí o mne hovoria:
„Boh mu nepomáha.“

4

Ale ty, Pane, si môj ochranca,
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

5

Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

63,6

A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som,
prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

7

Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú.
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

8

Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári
a hriešnikom si zuby vylámal.

9

Pane, ty si naša spása.
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Poďakovanie

1

Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Dávidov žalm.

2

Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc.
V súžení si mi uľavil.
Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.

3

Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé?
Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?

44,4

Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého;
Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.

55

Hneváte sa, ale nehrešte;
uvažujte vo svojom srdci,
rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa.

6

Obetujte pravú obetu
a dôverujte Pánovi.

7

Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“
Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.

8

Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu,
než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.

9

V pokoji sa ukladám a usínam,
lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.

Ranná modlitba o pomoc

1

Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.

2

Pane, počuj moje slová,
všimni si moje vzdychanie.

3

Pozoruj moju hlasitú prosbu,
môj kráľ a môj Boh.

45,4

Veď ku tebe, Pane, sa modlím,
za rána počúvaš môj hlas,
za rána prichádzam k tebe a čakám.

5

Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe,

6

ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

7

Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť,
ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.

8

No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

9

Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov,
urovnaj svoju cestu predo mnou.

10

Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob,
na jazyku samé úlisnosti.

1111

Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;
vyžeň ich pre množstvo ich zločinov,
veď teba, Pane, rozhorčili.

12

Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.

13

Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Úbožiak prosí Pána o milosť

1Ž 6

Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.

2

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve,
netrestaj ma v svojom rozhorčení.

3

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

4

Aj dušu mám už celkom zdesenú.
Ale ty, Pane, dokedy…?

5

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma, veď si milosrdný.

66

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

7

Už ma vyčerpalo vzlykanie,
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču,
slzami máčam svoju posteľ.

88

Od náreku sa mi oko zahmlilo
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

9

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

10

Pán moju prosbu vyslyšal,
Pán prijal moju modlitbu.

11

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne
a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Modlitba spravodlivého, ktorého potupujú

17,1

Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.

2

Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam,
zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,

3

aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev,
a nemal by som záchrancu.

4

Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil,
ak som si ruky poškvrnil zločinom,

5

ak som sa dobrodincovi odplatil zlom,
ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,

6

potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní
a nech ma zašliape až do zeme
a do prachu zrazí moju česť.

77

Povstaň, Pane, vo svojom hneve,
postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov.
Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.

8

I obklopí ťa zhromaždenie národov,
ale ty si zasadni vysoko nad nimi.

99

Pán je sudca národov.
Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti
a podľa mojej nevinnosti.

10

Nech je už koniec zlobe hriešnikov.
Posilni spravodlivého,
ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

11

Boh je moja obrana;
on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.

12

Boh je sudca spravodlivý;
dáva výstrahy každý deň.

13

Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč,
napne luk a namieri.

14

Pripraví si smrtonosné zbrane,
svoje šípy naplní ohňom.

15

Hľa, hriešnik počal neprávosť,
ťarchavý je zlobou a plodí zločin.

16

Jamu vykopal a prehĺbil,
lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.

17

Jeho zloba zosype sa mu na hlavu,
temeno mu pritlačí jeho násilie.

18

Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť
a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.

Velebnosť Boha a dôstojnosť človeka

1Ž 8

Zbormajstrovi. Na nápev piesne „Lis“. Dávidov žalm.

2

Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.

33

Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu
naprotiveň svojim nepriateľom,
aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

4

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

5

čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?

66

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil

7

a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Všetko si mu položil pod nohy:

8

ovce a všetok domáci statok
aj všetku poľnú zver,

9

vtáctvo pod oblohou a ryby v mori
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

10

Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Vďaka za víťazstvo

1

Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.

2

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

3

V tebe sa budem tešiť a radovať,
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

4

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek,
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

5

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor,
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

6

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný,
ich meno si vyhladil navždy, naveky.

7

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli;
zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

8

Ale Pán tróni naveky,
už si pripravil stolec sudcovský.

9

A spravodlivo bude súdiť svet,
podľa práva bude súdiť národy.

10

Pán bude utláčanému útočišťom,
príhodným útočišťom v časoch súženia.

11

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú,
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

12

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva,
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

13

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá,
nezabúda na nárek bedárov.

14

Zmiluj sa, Pane, nado mnou,
pozri, ako ma nepriatelia sužujú,
vytrhni ma z brán ríše smrti,

15

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne
a plesal, že si mi pomohol.

16

Pohania padli do jamy, ktorú kopali,
a v tom osídle, čo nastrojili,
chytila sa im vlastná noha.

17

Pán sa zjavil a konal súd.
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

18

Do pekla pôjdu hriešnici,
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

19

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky,
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

20

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek;
a národy si na súd predvolaj.

21

Pane, hrôzou ich zasiahni;
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Vzdávanie vďaky

1

Pane, prečo si tak ďaleko?
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

2

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

3

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou
a lakomec sa vychvaľuje.

4

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:
„Boh nezasahuje; Boha niet.“

5

Také sú všetky jeho myšlienky
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

6

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

7

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;
pod jeho jazykom zločin a násilie.

8

Sedí na postriežke blízko osád,
nevinného zákerne zabíja.

9

Očami sliedi za chudákom;
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára;
chytá ho a hádže naňho sieť.

10

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci
v jeho násilných pazúroch.

11

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

12

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,
nezabúdaj na úbohých.

13

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

14

Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha
a sirote pomáhaš.

15

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

16

Pán je kráľom navždy, na veky vekov.
Pohania vymizli z jeho krajiny.

17

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

18

Zastaň sa práva siroty a utláčaného,
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Pán – dôvera spravodlivého

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Dôverujem v Pánovi. Akože mi môžete hovoriť:
„Uleť na vrch ako vrabec!?

2

Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk,
šíp kladú na tetivu,
aby zákerne zasiahli ľudí statočných.

3

Keď sa rúcajú základy,
čože môže spravodlivý urobiť?“

4

Pán prebýva vo svojom svätom chráme,
Pán tróni na nebesiach.
Jeho oči hľadia na úbožiaka,
jeho zrak skúma každého človeka.

5

Pán skúma spravodlivého i hriešnika
a nenávidí toho, čo miluje neprávosť.

6

Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov;
oheň so sírou a spaľujúci víchor, to je ich údel.

7

Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť;
statoční uvidia jeho tvár.

Volanie o pomoc proti pyšným

1Ž 12

Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.

2

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých,
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

3

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom,
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

4

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné
a vystatovačný jazyk;

5

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi,
ústa sú nám zbraňou;
ktože je pánom nad nami?“

6

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná,
povstanem teda,“ hovorí Pán,
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

77

Pánove výroky sú rýdze
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny,
sedem ráz čistené.

8

Pane, ty nás zachováš a ochrániš
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Nárek spravodlivého, dôverujúceho Bohu

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2

Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať?
Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?

3

Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj
a srdce dennodenne bôľ?
Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?

4

Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj,
daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal,

5

aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“
aby tí, čo ma sužujú, nezajasali, že som upadol.

6

Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo,
moje srdce sa teší z tvojej pomoci.
Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.

Pochabosť bezbožných

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“
Skazení sú a ohavnosti páchajú.
Nikto z nich nerobí dobre.

2

Pán pozerá z neba na synov ľudských
a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

3

Všetci poblúdili, všetci sa skazili;
nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

4

Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť
a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

Nevzývajú Pána;

5

ale ešte stŕpnu od strachu,
lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých.

6

Vy chcete zmariť plány bedára,
lež Pán je jeho útočišťom.

7

Kiež príde Izraelu spása zo Siona!
Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia,
Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Kto obstojí pred Pánom?

1Ž 15

Dávidov žalm.
Pane, kto smie bývať v tvojom stánku?
Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?

2

Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo,
čo z úprimného srdca pravdu hovorí,

3

čo nepodvádza svojím jazykom,
nekrivdí svojmu blížnemu,
ani ho nepotupuje.

44

Čo ničomníka nemá za nič,
ale ctí si ľudí bohabojných.
Čo nemení prísahu, aj keď mu vyjde na škodu.

5

Čo nepožičiava peniaze na úrok
a proti nevinnému sa nedá podplácať.

Kto si tak počína, ten sa nikdy neskláti.

Pán – môj dedičný podiel

1Ž 16

Miktam. Dávidov žalm.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.

2

Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.
Pre mňa niet šťastia bez teba.“

3

Svätým a slávnym mužom v krajine
patrí moja plná priazeň.

4

Rozmnožujú sa útrapy tých, čo sa ženú za cudzími bôžikmi.
Nebudem vylievať krv na ich obetu,
ani ich mená nevezmem na pery.

55

Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu,
v tvojich rukách je môj osud.

6

Pripadol mi diel v kraji prekrásnom:
a je to pre mňa znamenité dedičstvo.

7

Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril;
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.

8

Pána mám vždy pred očami;
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.

9

Preto sa raduje moje srdce
a moja duša plesá
aj moje telo odpočíva v nádeji.

1010

Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.

11

Ukážeš mi cestu života.
U teba je plnosť radosti,
po tvojej pravici večná slasť.

Pane, zachráň ma pred bezbožníkmi

1

Dávidova modlitba.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť,
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe,
čo plynie z perí úprimných.

2

Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne;
tvoje oči vidia, čo je správne.

3

Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív,
skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.

4

Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne.
Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.

5

Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch,
aby moje nohy nezakolísali.

6

K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš.
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.

7

Ukáž svoje predivné milosrdenstvo,
ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ
dôverujúcich v teba.

8

Chráň ma ako zrenicu oka,
skry ma v tôni svojich perutí

9

pred bezbožnými, čo ma sužujú.

Obkľučujú ma nepriatelia,

10

zatvárajú si bezcitné srdcia,
ich ústa spupne hovoria.

11

Už pristupujú a už ma zvierajú,
očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.

12

Sú ako lev pripravený na korisť,
ako levíča, čo čupí v úkryte.

13

Povstaň, Pane, predíď ich a zraz,
svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,

14

svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane,
pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi.
Zo svojich zásob im naplň žalúdok,
nech sa nasýtia ich synovia
a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.

15

Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár
a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Poďakovanie za záchranu a víťazstvo

1Ž 18

Zbormajstrovi. Dávid, sluha Pánov,
zložil slová tohto chválospevu pre Pána,
keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov

2

a z ruky Šaulovej. Povedal teda:

Milujem ťa, Pane, moja sila;

3

Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem;
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.

4

Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachránený pred nepriateľmi.

5

Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie
a vydesili zlostné prívaly.

6

Ovinuli ma povrazy záhrobia,
zovreli ma osídla smrti.

77

V úzkosti som vzýval Pána
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

8

Zem sa pohýbala a zachvela;
vrchy sa otriasli a pohli v základoch,
lebo vzplanul hnevom.

99

Dym sa mu valil z nozdier
a spaľujúci oheň z jeho úst,
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

10

Znížil nebesia a zostúpil:
čierne mračno pod jeho nohami.

1111

Zasadol na cheruba a vzlietol,
vznášal sa na krídlach vetrov.

12

Temnotami sa celkom zahalil
a stánok si urobil
z čierňavy vôd a oblakov.

13

Pred žiarou jeho tváre mraky lietali,
ľadovec a žeravé uhlie.

14

Pán z neba zahrmel
a zaznel hlas Najvyššieho:
ľadovec a žeravé uhlie.

15

Vyslal šípy a rozprášil ich,
vrhol blesky a zmietol ich.

1616

Otvorili sa hlbočiny vôd
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane,
pred víchricou tvojho hnevu.

17

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

18

Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov,
z rúk tých, čo ma nenávideli
a boli silnejší ako ja.

19

Napadli ma v môj deň nešťastný,
ale Pán mi bol podperou.

20

Vyviedol ma na miesto priestranné,
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

21

Za moju spravodlivosť ma Pán odmení,
za to, že moje ruky sú čisté,

22

lebo som kráčal po cestách Pánových
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

23

Pred očami som mal všetky jeho príkazy
a jeho zákony som neodvrhol.

24

S ním som bol bez úhony
a uchránil som sa zločinu.

25

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
lebo videl, že moje ruky sú čisté.

26

Voči svätému si svätý,
voči šľachetnému šľachetný,

27

voči úprimnému úprimný,
voči zvrhlému si neúprosný.

28

Pokorný ľud chrániš pred zánikom
a ponižuješ oči pyšných.

29

Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň;
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

30

Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

31

Božia cesta je čistá,
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.

32

Veď kto je Boh okrem Pána?
Kto je skala okrem nášho Boha?

33

To Boh ma silou opásal
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.

34

Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa
a postavil ma na výšinu.

35

Ruky mi na boj vycvičil
a moje ramená napínajú luk kovový.

36

Dal si mi svoj štít záchranný,
pravicou si ma podporil
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

37

Mojim krokom si cestu uvoľnil
a moje nohy nepociťujú únavu.

38

Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol,
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

39

Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali,
popadali mi pod nohy.

40

Opásal si ma udatnosťou v boji
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

41

Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

42

Kričali, nemal im kto pomôcť,
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

43

Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom,
šliapal som po nich ako po blate uličnom.

44

Vytrhol si ma zo vzbury ľudu
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,

45

a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci;

46

cudzinci blednú od strachu
a trasú sa vo svojich úkrytoch.

47

Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca,
nech je vyvýšený Boh, moja spása.

48

Bože, ty si ma poveril odplatou
a podmanil si mi národy;
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.

49

Povýšil si ma nad mojich odporcov
a vytrhol si ma z rúk násilníka.

50

Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.

5151

Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Oslava Boha Stvoriteľa

1Ž 19

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2

Nebesia rozprávajú o sláve Boha
a obloha hlása dielo jeho rúk.

3

Deň dňu o tom podáva správu
a noc noci to dáva na známosť.

4

Nie sú to slová, nie je to reč,
ktorá by sa nedala počuť.

5

Po celej zemi rozlieha sa ich hlas
a ich slová až po končiny sveta.

6

Tam hore vybudoval stan pre slnko
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.

7

Na jednom kraji neba sa vynára
a uberá sa k druhému;
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

8

Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.

9

Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

10

Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.

11

Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam,
sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.

12

Tvoj služobník sa v nich vzdeláva;
veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.

13

Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach?
Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem,

14

a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala.
Tak budem bez škvrny
a čistý od veľkého hriechu.

1515

Nech sa ti páčia slová mojich úst
i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou.
Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.

Modlitba za víťazstvo kráľa

1Ž 20

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

22

Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia,
nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho.

3

Nech ti pošle pomoc zo svätyne
a nech ťa bráni zo Siona.

44

Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary
a tvoja žertva nech mu je príjemná.

5

Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži,
a nech vyplní každý tvoj zámer.

6

Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva
a v mene nášho Boha dvíhať zástavy.
Nech Pán splní všetky tvoje priania.

7

Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného;
vyslyší ho zo svojho svätého neba,
zachráni ho mocou spásonosnej pravice.

8

Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone,
ale my vzývame meno Pána, nášho Boha.

9

Oni sa zrútia a padnú,
my však stojíme na nohách.

10

Pane, daj vždy víťaziť kráľovi
a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

Poďakovanie za kráľovo víťazstvo

1Ž 21

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje
a veľmi sa teší z tvojej spásy.

3

Vyplnil si túžbu jeho srdca
a prosbu jeho perí si neodmietol.

4

Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním,
na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.

5

Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval,
život dlhý, navždy, naveky.

6

Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš,
ozdobuješ ho velebou a nádherou.

7

Robíš z neho požehnanie pre všetky veky,
blažíš ho radosťou pred svojou tvárou.

8

Na Pána sa kráľ spolieha;
neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom.

99

Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov,
tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia.

10

Urobíš ich ohnivou pecou, keď sa zjaví tvoja tvár;
Pán ich pohltí vo svojom hneve
a strávi ich oheň.

11

Vyhubíš ich rod zo zeme
a ich potomstvo spomedzi ľudí.

12

Lebo proti tebe snuli zlo
a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu.

13

Lebo ich obrátiš na útek,
svoj luk namieriš na ich tvár.

14

Povstaň, Pane, vo svojej sile
a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

Utrpenie a nádej spravodlivého

1Ž 22

Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm.

2

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.

3

Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;
volám v noci, a nenachádzam pokoja.

4

A predsa ty si svätý,
ty tróniš na chválach Izraela.

5

V teba dúfali naši otcovia;
dúfali a vyslobodil si ich.

6

Ku tebe volali a boli spasení,
v teba dúfali a zahanbení neboli.

7

No ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.

88

Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.

9

„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ak ho má rád.“

10

Veď ty si ma vyviedol z lona
a na prsiach matky si mi dal spočinúť.

11

Od samého zrodu som odkázaný na teba.
Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.

12

Nevzďaľuj sa odo mňa,
lebo sa blíži ku mne nešťastie
a nieto, kto by mi pomohol.

1313

Obkľučuje ma stádo juncov,
obstupujú ma býky z Bášanu.

14

Otvárajú na mňa svoje papule
ako lev, čo plieni a reve.

15

Rozlievam sa sťa voda
a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk
a topí sa mi v útrobách.

16

Podnebie mi vysychá ako črepiny
a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš.

1717-19

Obkľučuje ma svorka psov,
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy,

18

môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;

19

delia si moje šaty
a o môj odev hádžu lós.

20

Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa,
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.

21

Chráň mi dušu pred kopijou
a môj život pred pazúrmi psov.

22

Vysloboď ma z tlamy levovej,
mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.

2323

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

24

Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte,
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove,

25

veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho,
lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

2626

Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení
a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.

27

Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú:
„Naveky nech žijú ich srdcia!“

2828

Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia
všetky zemské končiny,
jemu sa budú klaňať
všetky rodiny národov.

29

Veď Pánovo je kráľovstvo,
on panuje nad národmi.

30

Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou;
pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

Aj moja duša bude preňho žiť

31

a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi

32

a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí:
„Toto urobil Pán.“

Dobrý pastier

1

Dávidov žalm.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:

2

pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,

3

dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.

4

I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.

523,5

Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.

6

Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.

Pán prichádza do chrámu

1Ž 24

Dávidov žalm.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

22

Veď on sám položil jeho základy na moriach
a upevnil ho na vodách.

3

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

4

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,
čo nedvíha svoju dušu k márnosti
a neprisahá falošne.

5

Taký dostane požehnanie od Pána
a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.

6

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú,
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

7

Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.

8

Kto je ten kráľ slávy?
Pán silný a mocný,
Pán mocný v boji.

9

Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.

10

Kto je ten kráľ slávy?
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Úpenlivá prosba o odpustenie a o pomoc

1Ž 25

Dávidov žalm.
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu,

2

tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený
a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.

3

Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.
Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.

4

Ukáž mi, Pane, svoje cesty
a pouč ma o svojich chodníkoch.

5

Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása,
a v teba dúfam celý deň.

6

Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.

7

Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky,
ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve,
veď si, Pane, dobrotivý.

8

Pán je dobrý a spravodlivý:
ukazuje cestu hriešnikom.

9

Pokorných vedie k správnemu konaniu
a tichých poúča o svojich cestách.

10

Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť
pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.

11

Pre tvoje meno, Pane,
odpusť mi môj hriech, i keď je veľký.

12

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána?
Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

13

Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša
a jeho potomstvo bude dedičom zeme.

14

Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja,
a zjaví im svoju zmluvu.

15

Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána,
veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel.

16

Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou,
lebo som sám a úbohý.

17

Uľav mi v úzkosti srdca
a vytrhni ma z mojich tiesní.

18

Pozri na moju pokoru a na moje trápenie
a odpusť mi všetky priestupky.

19

Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli
a nenávidia ma ukrutne.

20

Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma;
nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe.

21

Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť,
veď sa pridŕžam teba.

22

Bože, vysloboď Izraela
zo všetkých jeho súžení.

Dôverná modlitba nevinného

1

Dávidov žalm.
Súď ma, Pane, veď kráčam v nevinnosti
a v tebe mám nezlomnú dôveru.

2

Skúmaj ma, Pane, a skúšaj,
ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.

3

Pred očami mám tvoju dobrotu
a konám podľa tvojej pravdy.

4

Nevysedávam s daromníkmi
a s pokrytcami sa neschádzam.

5

Nenávidím spoločnosť zlosynov
a s bezbožnými si nesadnem.

6

V nevinnosti si ruky umývam
a kráčam okolo tvojho oltára, Pane,

7

aby som ťa mohol verejne chváliť
a rozprávať o všetkých tvojich skutkoch zázračných.

8

Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš,
a miesto, kde je stánok tvojej slávy.

9

Nezatrať moju dušu s hriešnikmi
a môj život s ľuďmi krvilačnými.

10

Ich ruky sú poškvrnené zločinmi,
ich pravica je plná úplatkov.

11

Ale ja kráčam v nevinnosti,
vykúp ma a buď mi milostivý.

12

Moja noha stojí na rovnej ceste;
v zhromaždeniach chcem velebiť Pána.

Dôvera v nebezpečenstve

1

Dávidov žalm.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

2

Keď sa približujú ku mne zločinci
a chcú mi zničiť telo,
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia
strácajú silu a padajú.

3

Aj keby sa proti mne postavili šíky,
moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj,
zotrvám v dôvere.

4

O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.

5

A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia,
ukryje ma v skrýši svojho príbytku
a postaví ma vysoko na skalu.

6

A už teraz dvíham hlavu
nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú.
V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály,
budem spievať a hrať Pánovi.

7

Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

827,8

V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.

9

Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,
ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.

10

Hoci by ma opustili otec aj mať,
Pán sa ma predsa ujme.

11

Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

12

Nevydávaj ma zvoli utláčateľov;
veď povstali proti mne kriví svedkovia,
dychtiví po násilí.

1313

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

14

Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.

Prosba a poďakovanie

1

Dávidov žalm.
Pane, k tebe volám;
Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý,
aby som sa pre tvoje mlčanie
nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti.

2

Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe
a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu.

3

Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi
alebo s tými, čo páchajú zlo,
čo blížnym hovoria o pokoji,
ale ich srdce je plné zloby.

4

Nadeľ im podľa ich skutkov
a podľa ničomnosti ich výmyslov.
Odplať im podľa diela ich rúk,
odmeň ich podľa zásluhy.

5

Pretože si nevšímajú skutky Pánove
a dielo jeho rúk,
zničí ich a nepostaví už viac.

6

Nech je velebený Pán,
že vyslyšal moju úpenlivú prosbu;

728,7

Pán je moja pomoc a môj ochranca.
V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc;
zaplesalo moje srdce
a za to mu spevom ďakujem.

8

Pán je sila svojho ľudu
a útočište spásy pre svojho pomazaného.

9

Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov
a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.

Chválospev na Pánovo slovo

11Ž 29

Dávidov žalm.
Vzdávajte Pánovi, synovia Boží,
vzdávajte Pánovi slávu a moc.

2

Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena,
v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi.

3

Hlas Pánov nad vodami;
zahrmel Boh veleby,
Pán nad veľkými vodami!

4

Hlas Pánov – taký mohutný!
Hlas Pánov – taký veľkolepý!

5

Hlas Pánov láme cédre;
aj libanonské cédre láme Pán.

66

Libanon rozkýva do tanca ako teliatko
a Sarion ako byvolča.

7

Hlas Pánov metá blesky ohnivé,

8

hlas Pánov púšťou otriasa,
Pán otriasa púšťou Kádeš.

9

Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc,
obnažuje húštiny.
A v jeho chráme všetci volajú: Sláva!

10

Pán tróni nad záplavami vôd,
Pán bude tróniť ako večný kráľ.

11

Pán dá silu svojmu ľudu,
Pán požehná svoj ľud pokojom.

Poďakovanie za vyslobodenie z nebezpečenstva smrti

1

Pieseň pri posviacke chrámu. Dávidov žalm.

2

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.

3

Pane, Bože môj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil.

4

Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých,
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.

5

Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí,
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.

6

Lebo len chvíľku trvá jeho hnev,
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač
a radosť nad ránom.

7

Keď som bol v bezpečí, povedal som si:
„Už nikdy sa nezakolíšem.“

8

Pane, vo svojej priazni si ma obdaril
mocou a cťou.
Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár,
hneď sa ma zmocnil strach.

9

K tebe, Pane, volám,
svojho Boha prosím o milosť.

10

Aký úžitok by bol z mojej krvi,
keby som v zemi skazu vzal?
A či ťa prach môže velebiť
alebo hlásať tvoju vernosť?

11

Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou;
Pane, buď mi na pomoci.

1230,12

Môj nárek si obrátil na tanec,
roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal,

13

aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy.
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.

Dôverná modlitba v súžení

1Ž 31

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

22

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.

3

Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.

4

Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

5

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.

6

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

7

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.

8

Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše

99

a nevydal si ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

1010-11

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.

11

Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.

12

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

13

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.

14

Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.

15

Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,

16

v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.

17

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

18

Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

19

Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.

20

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.

21

Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.

22

Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

23

Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.

24

Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

25

Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.

Blažený, komu Pán odpustil neprávosť

1Ž 32

Dávidova poučná pieseň.
Blažený, komu sa odpustila neprávosť
a je oslobodený od hriechu.

2

Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta
a v ktorého mysli niet podvodu.

33

Pretože som mlčal, chradli mi kosti
a celý deň som nariekal.

4

Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka
a ako v letných páľavách vysychala mi sila.

5

Vyznal som sa ti zo svojho hriechu
a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“
A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.

6

Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne.
A záplavy veľkých vôd
sa k nemu nepriblížia.

7

Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením;
zahrnieš ma radosťou zo spásy.

8

Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať;
poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.

9

Nebuďte ako žrebce či mulice,
ktoré nemajú rozum.
Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo,
nepodídu k tebe.

10

Bezbožného stíhajú mnohé strasti;
no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.

11

Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte,
jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.

Chválospev na Pánovu prozreteľnosť

1

Plesajte, spravodliví, v Pánovi;
statočným sluší spievať pieseň chvály.

2

Oslavujte Pána citarou,
hrajte mu na desaťstrunovej lutne.

333,3

Spievajte mu novú pieseň,
nadšene mu hrajte a volajte na slávu.

4

Lebo Pánovo slovo je pravdivé
a verné všetko jeho konanie.

5

Miluje spravodlivosť a právo;
milosti Pánovej plná je zem.

6

Pánovým slovom povstali nebesia
a dychom jeho úst všetky ich voje.

7

Ako do vreca hromadí morské vody,
ako do nádrží zlieva oceány.

8

Celá zem nech má bázeň pred Pánom,
pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.

9

Lebo on riekol a stalo sa,
on rozkázal a všetko bolo stvorené.

10

Pán marí úmysly pohanov,
navnivoč privádza myšlienky národov.

11

Ale Pánov úmysel trvá naveky,
myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.

12

Blažený národ, ktorého Bohom je Pán,
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.

13

Pán hľadí z neba
a vidí všetkých ľudí.

14

Pozerá z miesta, kde prebýva,
na všetkých obyvateľov zeme,

15

on, čo každému osve utvoril srdce
a chápe všetky ich skutky.

16

Neochráni kráľa vojsko početné
ani obra jeho sila mohutná.

17

Kôň nepomôže k víťazstvu,
nezachráni, aj keď silou oplýva.

18

Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja,
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,

19

aby ich zachránil pred smrťou
a v čase hladu nakŕmil.

20

Naša duša očakáva Pána,
on je naša pomoc a ochrana.

21

V ňom sa naše srdce raduje
a v jeho sväté meno máme dôveru.

22

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,
ako dúfame v teba.

Pán, záchranca spravodlivých

1Ž 341

Tento žalm zložil Dávid,
keď sa tváril pred Abimelechom ako šialený.
Ten ho potom prepustil a on odišiel.

2

Pána chcem velebiť v každom čase,
moje ústa budú ho vždy chváliť.

3

V Pánovi sa bude chváliť moja duša;
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

4

Velebte so mnou Pána
a oslavujme jeho meno spoločne.

5

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

6

Na neho hľaďte a budete žiariť
a tvár vám nesčervenie hanbou.

7

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.

8

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných
a vyslobodí ich.

9

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán;
šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

10

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána,
veď bohabojní núdzu nemajú.

11

Boháči sa nabiedia a nahladujú,
ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

12

Poďte, deti, čujte ma,
naučím vás bázni Pánovej.

13

Miluje niekto život
a chce požívať dobro v šťastných dňoch?

14

Zdržuj svoj jazyk od zlého
a svoje pery od reči úlisnej.

15

Unikaj pred zlom a dobre rob,
hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

16

Pánove oči hľadia na spravodlivých
a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.

17

Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo,
a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.

18

Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal
a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.

19

Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené,
a zachraňuje zlomených na duchu.

20

Spravodliví majú utrpení veľa,
ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.

21

Všetky kosti im ochraňuje,
ani jedna sa im nezlomí.

22

Hriešnika zloba zahubí
a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest.

23

Pán vykúpi duše svojich služobníkov,
nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Pán, záchranca prenasledovaných

1Ž 35

Dávidov žalm.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.

22

Vezmi zbroj a štít
a vstaň mi na pomoc.

3

Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

4

Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.

5

Nech sú ako prach pred vetrom
a nech ich ženie Pánov anjel;

6

nech je ich cesta tmavá a klzká
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

7

Lebo bez príčiny mi nastavili sieť,
bez dôvodu mi vykopali jamu.

8

Nech ho znenazdania stihne pohroma
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil,
nech sám padne do tej istej pohromy.

9

Lež moja duša bude plesať v Pánovi
a bude sa tešiť z jeho pomoci.

10

Všetko vo mne bude hovoriť:
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho,
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

11

Vystúpili kriví svedkovia
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

12

Za dobré sa mi odplácali zlým;
som celkom opustený.

13

Keď oni boli chorí,
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom
a v srdci som sa stále modlil.

14

Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

15

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

16

Bez prestania ma trhali,
dráždili ma, posmievali sa mi
a zubami škrípali proti mne.

1717

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať?
Zachráň ma pred ich zlobou
a pred levmi život môj.

18

Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení
a chváliť uprostred zástupov.

19

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia,
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

20

Lebo nehovoria, čo je na pokoj,
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

21

Naširoko rozďavujú ústa proti mne,
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

22

Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

23

Prebuď sa, vstaň a zachráň ma,
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

24

Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti,
nech sa netešia nado mnou.

25

Nech si v srdci nehovoria:
„Dobre, ako sme si želali.“
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

26

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých,
čo sa povyšujú nado mňa.

27

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť,
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán,
čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

28

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti
a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Hriešnikova zloba a Božia dobrota

1

Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka.

2

Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca;
pred jeho očami nieto bázne Božej.

3

Sám sebe lichotí do vlastných očí,
aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.

4

Slová jeho úst sú neprávosť a klam;
prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.

5

Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti,
dáva sa na cesty nedobré,
nijakej zloby sa neštíti.

6

Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia
a tvoja vernosť až k oblakom.

7

Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny,
tvoje súdy ako morská hlbina:
ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš.

8

Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo!
Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.

9

Opájajú sa blahobytom tvojho domu
a pijú z potoka tvojich rozkoší.

10

Veď u teba je zdroj života
a v tvojom svetle uvidíme svetlo.

11

Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú,
a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné.

12

Nech ma nezasiahne noha pyšného,
nech mnou nepohne ruka hriešnika.

13

Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť,
zrútili sa a viac nevstanú.

Údel zlých a údel spravodlivých

1Ž 37

Dávidov žalm.
Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi
a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.

2

Veď oni uschnú rýchlo ako tráva
a zvädnú ako zelená bylina.

33

Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.

4

Hľadaj radosť v Pánovi
a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

5

Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj,
on sa už postará.

6

Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo
a tvoje právo ako poludňajší jas.

7

Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho;
nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu,
s človekom, čo strojí úklady.

8

Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť,
nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.

9

Všetci ničomníci budú zničení,
lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.

10

Ešte chvíľku a už nebude hriešnika;
budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.

11

Tichí však zdedia zem
a budú žiť v šťastí a pokoji.

12

Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému
a škrípe proti nemu zubami.

13

Ale Pán sa mu smeje,
lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

14

Hriešnici tasia meč
a napínajú luk,
chcú zraziť bedára i chudáka
a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.

15

Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca
a ten luk sa im doláme.

16

Lepšie to málo, čo má spravodlivý,
než veľké bohatstvá hriešnikov.

17

Veď ramená hriešnikov budú polámané,
no spravodlivých posilňuje Pán.

18

O život bezúhonných sa stará Pán
a ich dedičstvo trvá naveky.

19

V nešťastí zahanbení nebudú
a v čase hladu budú nasýtení.

20

Ale hriešnici, tí zahynú,
nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk
a stratia sa ako dym.

21

Hriešnik si požičiava, a nevracia,
lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

22

Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme
a tí, ktorým zlorečí, zahynú.

23

Pán upevňuje kroky človeka
a sprevádza ho na ceste.

24

Ak padne, neostane ležať,
veď Pán ho drží za ruku.

25

Bol som mladík, teraz som starec,
a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený,
ani jeho deti žobrať o chlieb.

26

Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava,
na jeho potomstve požehnanie spočinie.

27

Vyhýbaj zlu a dobre rob
a budeš mať domov naveky.

28

Lebo Pán miluje spravodlivosť
a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú
a pokolenie bezbožných bude zničené.

29

Lež spravodliví zdedia zem,
budú ju obývať na veky vekov.

30

Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť
a jeho jazyk hovorí, čo je správne.

31

V jeho srdci je zákon Boží
a jeho kroky nezakolíšu.

32

Hriešnik striehne na spravodlivého
a usiluje sa ho usmrtiť;

33

lenže Pán mu ho v rukách nenechá,
nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

34

Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj;
on ťa povýši za dediča zeme
a dožiješ sa záhuby hriešnikov.

35

Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval
a vypínal sťa céder košatý;

36

no sotva som prešiel, už ho tam nebolo,
aj som ho hľadal, ale nenašiel.

37

Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého,
lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.

38

Ale nespravodlivci všetci vyhynú
a potomstvo bezbožných bude vyhubené.

39

Spása spravodlivých prichádza od Pána,
on je ich ochrancom v čase súženia.

40

Pán im pomôže a oslobodí ich,
vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich,
lebo sa spoliehajú na neho.

Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve

1Ž 38

Dávidov žalm na spomienku.

2

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení
a netrestaj ma v svojom hneve,

3

lebo tvoje šípy utkveli vo mne,
dopadla na mňa tvoja ruka.

4

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta,
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

5

Hriechy mi prerástli nad hlavu
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

66

Rany mi zapáchajú a hnisajú
pre moju nerozumnosť.

7

Zohnutý som a veľmi skľúčený,
smutne sa vlečiem celý deň.

8

Bedrá mi spaľuje horúčka
a moje telo je nezdravé.

9

Nevládny som a celý dobitý,
v kvílení srdca nariekam.

10

Pane, ty poznáš každú moju túžbu;
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

11

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa
i svetlo v očiach mi hasne.

12

Priatelia moji a moji známi
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu,
aj moji príbuzní sa ma stránia.

13

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly
a deň čo deň vymýšľajú úklady.

14

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje,
ako nemý, čo neotvára ústa.

15

Podobám sa človekovi, čo nepočuje
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

16

Pane, pretože v teba dúfam,
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

17

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou;
a keď sa potknem,
nech sa nevystatujú nado mňa.“

18

Ja, pravda, už takmer padám
a na svoju bolesť myslím ustavične.

19

Preto vyznávam svoju vinu
a pre svoj hriech sa trápim.

20

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší,
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

21

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to,
že som konal dobre.

22

Neopúšťaj ma, Pane;
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

23

Ponáhľaj sa mi na pomoc,
Pane, moja spása.

Prosby chorého

1Ž 39

Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.

2

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie,
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž,
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

3

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený,
bolesť sa mi však znova ozvala.

4

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

5

A môj jazyk preriekol:
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní;
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

6

Hľa na pár piadí si mi dní nameral
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka,

7

každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí,
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

8

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať?
Ty si moja nádej.

9

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď
a nevystav ma hlupákovi na posmech.

10

Onemel som, neotvorím ústa,
lebo si to ty urobil.

11

Odním odo mňa svoje tresty,
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

12

Trestami za hriechy naprávaš človeka.
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie;
veru, každý človek je len márna vidina.

13

Pane, vyslyš moju modlitbu,
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom;
veď u teba som iba hosť,
len pútnik, ako všetci moji otcovia.

14

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial,
skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Vzdávanie vďaky a prosba o pomoc

1Ž 40

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2

Čakal som, čakal na Pána
a on sa ku mne sklonil.

3

Vyslyšal môj nárek
a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu
a kroky mi upevnil.

4

Do úst mi vložil pieseň novú,
chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní
a budú dúfať v Pána.

5

Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

6

Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj;
a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky,
toľko ich je, že sa nedajú spočítať.

77-11

Obety a dary si nepraješ,
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,

8

preto som povedal: „Hľa, prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne,

9

že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj,
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

10

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

11

Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam,
rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť
a pravdu pred veľkým zhromaždením.

12

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo,
tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.

13

Zo všetkých strán sa na mňa kopia
nespočetné pohromy,
opantalo ma toľko hriechov,
že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave,
až mi z toho srdce zamiera.

1414-16

Pane, ráč ma zachrániť,
príď mi čím skôr na pomoc.

15

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.

16

Nech zmeravejú hanbou tí,
čo mi hovoria: „Tak mu treba!“

17

No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci,
nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“

18

Ja som síce biedny a úbohý,
no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,
Bože môj, nemeškaj.

Modlitba chorého

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2

Blažený, kto pamätá na bedára;
v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

3

Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive,
urobí ho šťastným na zemi
a nevydá ho nepriateľom napospas.

4

Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne,
v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

5

Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou,
uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“

6

Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne:
„Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“

7

A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne,
v srdci hromadí zlobu
a potom odíde von a ohovára ma.

8

Moji nepriatelia si šuškajú proti mne
a zmýšľajú zle o mne:

9

„Už ho prikvačila zlá choroba;
a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“

1041,10

Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval
a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

11

Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou;
pomôž mi vstať a ja im odplatím.

12

Z toho poznám, že ma máš rád,
ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

13

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný,
a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

1414

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky. Staň sa. Amen.