Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú!
Mnohí povstávajú proti mne.

Mnohí o mne hovoria:
„Boh mu nepomáha.“

Ale ty, Pane, si môj ochranca,
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som,
prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú.
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári
a hriešnikom si zuby vylámal.

Pane, ty si naša spása.
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Dávidov žalm. Keď sa zdržiaval v Júdskej púšti.

Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša,
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody,

tak ťa túžim uzrieť vo svätyni
a vidieť tvoju moc a slávu.

Veď tvoja milosť je lepšia než život;
moje pery budú ťa oslavovať.

Celý život ťa chcem velebiť
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.

Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.

Na svojom lôžku myslím na teba,
o tebe rozjímam hneď za rána.

Lebo ty si mi pomáhal
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

Moja duša sa vinie k tebe,
ujímaš sa ma svojou pravicou.

Tí však, čo chcú môj život zahubiť,
zostúpia do hlbín zeme;

vydaní budú meču napospas,
stanú sa korisťou šakalov.

Kráľ sa však bude tešiť v Bohu;
chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho,
lebo budú umlčané ústa klamárov.