Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.

Zložil ju, keď Zifčania prišli k Šaulovi
a oznámili mu: „Dávid sa skrýva u nás.“

Pane, zachráň ma pre svoje meno
a svojou mocou obráň moje právo.

Bože, vyslyš moju modlitbu
a vypočuj slová mojich úst.

Lebo pyšní povstávajú proti mne
a násilníci mi striehnu na život,
nechcú mať Boha na očiach.

Ale mne Boh pomáha
a môj život udržiava Pán.

Na mojich protivníkov obráť nešťastie
a rozpráš ich, veď si verný.

S radosťou ti prinesiem obetu;
meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;

lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení
a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.

Čuj, Bože, moju modlitbu
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:

pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,

zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Srdce sa vo mne chveje
a padá na mňa hrôza predsmrtná.

Úzkosť a triaška idú na mňa
a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla,
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

Aby som mohol utiecť do diaľav
a pobudnúť v samote?

Vyčkávam, kto by ma zachránil
pred búrkou a víchricou.“

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;
bo v meste vidím násilie a hádky.

Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;

v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí,
azda by som sa pred ním skryl.

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň,
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;
v sprievode sme kráčali Božím domom.

Smrť nech sa vrhne na nich
a do podsvetia nech zídu zaživa,
lebo zloba je v ich príbytkoch,
je medzi nimi uprostred.

Ja však budem volať k Bohu
a Pán ma zachráni.

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať
a vypočuje môj hlas.

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia,
lebo ich je mnoho proti mne.

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí,
on, ktorý je spred vekov.

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom
a porušuje zmluvu.

Jeho slová sú hladšie ako maslo,
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej,
ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána
a on ťa zachová;
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Ty ich však, Bože, zhodíš do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;
ale ja dúfam v teba, Pane.

Zbormajstrovi. Podľa nápevu „Holubica vzdialených cherubov“.
Dávidov žalm. Miktam. Keď ho Filištínci chytili v Gath.

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek,
každodenne ma napáda a utláča.

Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň
a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

Kedykoľvek ma popadne strach,
spolieham sa na teba.

Na Boha, ktorého slovo velebím,
na Boha sa ja spolieham
a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

Dennodenne mi spôsobujú škodu,
myslia len na to, ako mi zle urobiť.

Podnecujú spory, stroja úklady,
idú mi v pätách a sliedia.

tak im odplať neprávosť,
Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.

Ty vieš, koľko ráz som musel utekať:
pozbieraj moje slzy do svojich nádob;
či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

Vtedy moji nepriatelia ustúpia,
ešte v ten deň, keď budem volať:
áno, viem, že ty si môj Boh.

Na Boha, ktorého slovo velebím,
na Pána, ktorého slovo velebím,

na Boha sa ja spolieham
a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil;
obety chvály ti prinesiem,

lebo ty si mi život zachránil pred smrťou
a nohy pred pádom,
aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm.
Miktam. Keď sa skryl pred Šaulom v jaskyni.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou,
lebo sa k tebe utiekam;
v tieni tvojich krídel nachodím útočište,
kým sa nepominú nástrahy.

Volám k Bohu, k Najvyššiemu,
k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.

On zošle pomoc z neba a zachráni ma;
zahanbí tých, čo ma týrajú.
Boh zošle svoju milosť a pravdu.

Som akoby uprostred levíčat,
čo požierajú ľudí.
Ich zuby sú ako oštepy a šípy,
ich jazyk sťa nabrúsený meč.

Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce;

budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.