Zbormajstrovi. Na nápev „Lisy“.
Žalm Koreho synov.

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;

túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.

Veď aj vrabec si nájde príbytok
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome
a bez prestania ťa velebia.

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš,
keď sa chystá na svätú púť.

Až pôjdu vyprahnutým údolím,
premenia ho na prameň,
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

Stúpajú a síl im stále pribúda,
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu,
vypočuj ma, Bože Jakubov.

Bože, náš ochranca, pohliadni
a pozri na tvár svojho pomazaného.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha
ako prebývať v stanoch hriešnikov.

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít,
milosť a slávu udeľuje Pán;
neodoprie dobro tým,
čo kráčajú v nevinnosti.

Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.

Pane, svojej krajine si preukázal milosť,
Jakuba si zbavil poroby.

Svojmu ľudu si odpustil vinu
a zakryl si všetky jeho hriechy.

Všetok hnev si v sebe potlačil
a zmiernil svoje rozhorčenie.

Obnov nás, Bože, naša spása,
a odvráť od nás svoj hnev.

Vari sa chceš hnevať na nás naveky
a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?

Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás,
aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo
a daj nám svoju spásu.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým
a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.

Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja,
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.

Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom,
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.

Vernosť vyrastie zo zeme,
spravodlivosť zhliadne z neba.

Veď Pán dá požehnanie
a svoje plody vydá naša zem.

Pred ním bude kráčať spravodlivosť
a po stopách jeho krokov spása.

Dávidova modlitba.
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma,
lebo som biedny a chudobný.

Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, veď k tebe volám deň čo deň.

Obveseľ, Pane, svojho sluhu,
veď k tebe dvíham svoju dušu.

Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.

Pane, počuj moju modlitbu,
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.

V deň svojho súženia volám k tebe,
lebo ty ma vyslyšíš.

Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane,
a nič sa nevyrovná tvojim dielam.

Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe
a budú sa ti klaňať, Pane,
a tvoje meno oslavovať.

Lebo si veľký a robíš zázraky,
iba ty si Boh.

Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a budem kráčať v tvojej pravde.
Daj, aby moje srdce bolo prosté
a malo bázeň pred tvojím menom.

Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj,
a tvoje meno oslavovať naveky;

veď si bol ku mne veľmi milostivý
a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.

Bože, pyšní povstali proti mne
a tlupa násilníkov mi čiahala na život;
nechceli ťa mať pred očami.

No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý,
zhovievavý, veľmi milostivý a verný.

Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;
daj silu svojmu služobníkovi,
zachráň syna svojej služobnice.

Nech som dôkazom tvojej dobroty,
aby moji nenávistníci s hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol a že si ma potešil.

Žalm Koreho synov. Pieseň.
Základy má na posvätných vrchoch;

brány Siona miluje Pán
nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.

Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú;
Filištínci, Týrčania a Etiópčania:
tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil
a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“

Pán zaznačí do knihy národov:
„Títo sa tam zrodili.“

A spievajú ako pri tanci:
„V tebe sú všetky moje pramene.“

Pieseň. Žalm Koreho synov. Zbormajstrovi.
Má sa spievať na nápev „Machalat“.
Poučná pieseň od Emana Ezrachitu.

Pane, ty Boh mojej spásy,
dňom i nocou volám k tebe.

Kiež prenikne k tebe moja modlitba,
nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Moja duša je plná utrpenia
a môj život sa priblížil k ríši smrti.

Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu,
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.

Moje lôžko je medzi mŕtvymi,
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš,
lebo sa vymanili z tvojej náruče.

Hádžeš ma do hlbokej priepasti,
do temravy a tône smrti.

Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie,
svojimi prívalmi si ma zaplavil.

Odohnal si mi známych
a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem,

aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň
a k tebe ruky vystieram.

Či mŕtvym budeš robiť zázraky?
A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?

Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote
a na mieste zániku o tvojej vernosti?

Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch
a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?

Ale ja, Pane, volám k tebe,
včasráno prichádza k tebe moja modlitba.

Prečo ma, Pane, odháňaš?
Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?

Biedny som a umieram od svojej mladosti,
vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.

Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil
a zlomili ma tvoje hrozby.

Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava
a zvierajú ma zovšadiaľ.

Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa,
len tma je mi dôverníkom.

Poučná pieseň od Etana Ezrachitu.

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky;
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným,
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

Naveky zaistím tvoj rod
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi?
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach,
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty?
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

Ty vládneš nad neskrotným morom
a zmierňuješ jeho vlnobitie.

Rahaba si pošliapal ako raneného,
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem,
svet i jeho bohatstvo si ty založil.

Sever i juh si ty utvoril,
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

Mocné je tvoje rameno,
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu,
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať!
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

deň čo deň sa raduje z tvojho mena
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

Lebo ty si jeho sila a nádhera
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

Veď náš vladár patrí Pánovi
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si:
„Bohatierovi som pomoc poskytol
a vyvoleného z ľudu som povýšil.

Našiel som svojho služobníka Dávida,
pomazal som ho svojím svätým olejom.

Pevne ho bude držať moja ruka
a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ,
ani zlosyn ho nepokorí.

Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

S ním bude moja vernosť a milosť
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

Položím jeho ruku na more
a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: »Ty si môj otec,
môj Boh a útočište mojej spásy.«

A ja ho ustanovím za prvorodeného,
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

Naveky mu svoju milosť zachovám
a pevná bude moja zmluva s ním.

Jeho rod udržím naveky
a jeho trón bude ako dni nebies.“

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

keď moje ustanovenia znesvätia
a nezachovajú moje predpisy,

potom ich priestupok trstenicou potrescem
a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem
a neporuším svoju vernosť.

Svoju zmluvu neznesvätím
a nezruším výroky svojich úst.

Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, nesklamem Dávida.

Jeho rod bude trvať naveky
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

a navždy bude pevný sťa luna,
verný svedok na oblohe.“

A predsa si ho odmietol a zavrhol,
nahneval si sa na svojho pomazaného.

Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom,
do prachu si zhodil jeho korunu,

všetky jeho múry si rozbúral
a na trosky si premenil jeho pevnosti.

Plienili ho všetci, čo išli okolo,
a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov,
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.

Ostrie jeho meča si otupil
a nepomáhal si mu pri boji.

Jeho lesku si urobil koniec
a na zem si povalil jeho trón.

Skrátil si dni jeho mladosti,
zahrnul si ho hanbou.

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať?
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?

Spomeň si, aké krátke je moje trvanie,
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!

Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť,
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň,
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?

Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov,
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,

ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia,
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. Staň sa. Amen.