Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

V tebe sa budem tešiť a radovať,
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek,
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor,
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný,
ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli;
zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky,
už si pripravil stolec sudcovský.

A spravodlivo bude súdiť svet,
podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom,
príhodným útočišťom v časoch súženia.

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú,
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva,
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá,
nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou,
pozri, ako ma nepriatelia sužujú,
vytrhni ma z brán ríše smrti,

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne
a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali,
a v tom osídle, čo nastrojili,
chytila sa im vlastná noha.

Pán sa zjavil a konal súd.
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici,
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky,
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek;
a národy si na súd predvolaj.

Pane, hrôzou ich zasiahni;
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Pane, prečo si tak ďaleko?
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou
a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:
„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;
pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád,
nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom;
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára;
chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci
v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,
nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha
a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov.
Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného,
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.