Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;

sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev
a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni
a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou,
ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni,
aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,
za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom
a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

povie Pánovi: „Ty si moje útočište
a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“

Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
a zo zhubného moru.

Svojimi krídlami ťa zacloní
a uchýliš sa pod jeho perute.
Jeho pravda je štítom a pancierom,

nebudeš sa báť nočnej hrôzy,
ani šípu letiaceho vo dne,

ani moru, čo sa tmou zakráda,
ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

I keď po tvojom boku padnú tisíce
a desaťtisíce po tvojej pravici,
teba nezasiahne.

Budeš sa môcť dívať vlastnými očami
a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.

Lebo tvojím útočišťom je Pán,
za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.

Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.

Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.

Obdarím ho dlhým životom
a ukážem mu svoju spásu.

Žalm. Pieseň na Pánov deň.

Dobre je oslavovať Pána
a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;

za rána zvestovať tvoju dobrotu
a tvoju vernosť celú noc

na desaťstrunovej harfe a na lutne,
spevom a citarou.

Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou
a plesám nad dielami tvojich rúk.

Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane,
a aké hlboké tvoje myšlienky!

Nerozumný človek to nevie
a blázon to nechápe.

Hoci hriešnici rastú ako tráva
a kadejakí zločinci prekvitajú,
večná záhuba ich predsa neminie;

no ty, Pane, si najvyšší naveky.

Veď to, Pane, tvoji protivníci,
veď to tvoji protivníci zahynú
a rozprášení budú všetci zločinci.

Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami,
mažeš ma žírnym olejom.

Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov,
moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne.

Spravodlivý sťa palma zakvitne
a vyrastie sťa céder z Libanonu.

Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom,
v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.

Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie,
úrodní budú a plní sviežosti;

a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý
a neprávosti v ňom niet.

Pán kraľuje, velebou sa zaodel;
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.

Pevný je tvoj trón oddávna,
ty si od vekov.

Pozdvihujú rieky, Pane,
pozdvihujú rieky svoj hlas,
pozdvihujú rieky svoj hukot.

Nad hukot vodných prívalov,
nad mohutné morské príboje
mocnejší je Pán na výsostiach.

Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá;
tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

Bože odplaty, Pane,
Bože odplaty, zjav sa.

Povstaň, ty, ktorý súdiš zem,
odplať pyšným, čo si zaslúžili.

Dokedy ešte hriešnici, Pane,
dokedy ešte budú hriešnici jasať?

Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť
a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?

Pane, šliapu po tvojom ľude
a tvoje dedičstvo týrajú.

Vraždia vdovy a cudzincov
a zabíjajú siroty.

A hovoria si: „Pán to nevidí,
nevie o tom Boh Jakubov.“

Pochopte to, vy, nerozumní v národe;
kedy to porozumiete, hlupáci?

Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul,
alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?

Že by netrestal ten, čo vychováva národy,
čo učí ľud múdrosti?

Pán pozná ľudské myšlienky
a vie, aké sú márne.

Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš
a poúčaš o svojom zákone,

aby si mu uľavil v dňoch nešťastných,
kým pre hriešnika nevykopú jamu.

Lebo Pán neodvrhne svoj ľud
a neopustí svoje dedičstvo.

Súd sa zasa navráti k spravodlivosti
a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.

Proti ničomníkom ktože mi pomôže
a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?

Keby mi Pán nebol pomohol,
už by som bol býval v ríši mlčania.

Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,“
hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.

A keď sa v mojom srdci kopia starosti,
vzpružuje ma tvoja potecha.

Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia,
čo vysluhuje násilie, a nie zákon?

Na život spravodlivého sa vrhajú
a odsudzujú krv nevinnú.

Mne sa však Pán stal pevnosťou
a skalou útočišťa môj Boh.

On im odplatí za ich neprávosť
a ich vlastnou zlobou ich vyhubí,

vyhubí ich Pán, Boh náš.

Poďte, plesajme v Pánovi,
oslavujme Boha, našu spásu.

Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
a oslavujme ho žalmami.

Lebo Pán je veľký Boh
a nad všetkými bohmi veľký kráľ.

V jeho moci sú zemské hlbiny
a jemu patria aj nebotyčné štíty.

Jeho je more, veď on ho stvoril,
i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.

Lebo on je náš Boh
a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

Čujte dnes jeho hlas:
„Nezatvrdzujte svoje srdcia

ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia;
skúšali ma, hoci moje skutky videli.

Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie
i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;

tí veru moje cesty neznajú.
Preto som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja.“

Spievajte Pánovi pieseň novú;
spievaj Pánovi, celá zem!

Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.
Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

Zvestujte jeho slávu pohanom
a jeho zázraky všetkým národom.

Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,
ale Pán stvoril nebesia.

Vznešenosť a krása pred jeho tvárou,
moc a veleba v jeho svätyni.

Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,
vzdávajte Pánovi slávu a česť,

vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.
Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,

klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.
Chvej sa pred ním, celá zem,

hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“
Upevnil zemekruh, nepohne sa;
a spravodlivo súdi národy.

Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;
nech more zahučí a čo ho napĺňa,

nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.
I zajasajú všetky stromy lesa

pred tvárou Pána, že prichádza,
že prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a národy podľa svojej pravdy.

Pán kraľuje, jasaj, zem;
radujte sa, všetky ostrovy.

Vôkol neho oblaky a mrákavy,
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.

Predchádza ho oheň,
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.

Jeho blesky ožarujú zemekruh:
zem to vidí a chveje sa.

Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou,
pred Pánom celej zeme.

Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia
a jeho slávu vidia všetky národy.

Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené
a honosia sa svojimi sochami.
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.

Sion to počuje a teší sa
a dcéry Júdove plesajú, Pane,
nad tvojimi súdmi.

Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi,
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.

Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti,
veď on ochraňuje svojich svätých
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.

Vychádza svetlo spravodlivému
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.

Radujte sa, spravodliví, v Pánovi
a oslavujte jeho sväté meno.

Žalm.
Spievajte Pánovi pieseň novú,
lebo vykonal veci zázračné.

Pán oznámil svoju spásu,
pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.

Rozpamätal sa na svoju dobrotu
a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu.
Uzreli všetky končiny zeme
spásu nášho Boha.

Na chválu Božiu jasaj, celá zem;
plesajte, radujte sa a hrajte.

Hrajte Pánovi na citare,
na citare a na harfe zunivej.

Za hlaholu trúb a poľníc
jasajte pred tvárou Kráľa a Pána.

Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa,
zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú.

Tlieskajte, rieky, rukami,
jasajte s nimi, vrchy,

pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a podľa práva národy.

Pán kraľuje, traste sa, národy;
tróni nad cherubmi, chvej sa, zem.

Veľký je Pán na Sione,
a vyvýšený nad všetky národy.

Oslavujte jeho meno veľké a úžasné,
lebo je sväté.

Mocný kráľ spravodlivosť miluje:
ty si ustanovil, čo je správne,
právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.

Velebte Pána, nášho Boha,
a padnite k jeho nohám,
lebo je svätý.

Mojžiš a Áron, jeho kňazi,
a Samuel, ctiteľ jeho mena,
vzývali Pána a on ich vypočul,

z oblačného stĺpa k nim hovoril.
A zachovávali jeho svedectvo
a prikázania, ktoré im dal.

Pane, Bože náš, ty si ich vypočul,
Bože, ty si bol k nim milostivý,
no nenechal si bez trestu ich priestupky.

Velebte Pána, nášho Boha,
na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte,
lebo svätý je Pán, Boh náš.

Ďakovný žalm.

Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,
s radosťou slúžte Pánovi.
S plesaním vstupujte pred jeho tvár.

Vedzte, že náš Pán je Boh;
on je náš stvoriteľ a jemu patríme,
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.

Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály
a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými;
chváľte ho a velebte jeho meno.

Lebo Pán je dobrý;
jeho milosrdenstvo trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.

Dávidov žalm.
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať,
zahrať ti, Pane, na harfe.

Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života;
kedyže prídeš ku mne?

Nesprávne predsavzatia si nerobím,
podvodníka mám v nenávisti;
ten nemá ku mne prístup.

Skazené srdce sa mi prieči,
zlomyseľníka nechcem znať.

Kto tajnostkársky ohovára blížneho,
toho umlčím.
Kto má oko pyšné a srdce naduté,
toho neznesiem.

Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou.
Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.

V mojom dome nebude bývať pyšný človek
a luhár neobstojí pred mojimi očami.

Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine
a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

Modlitba utláčaného, ktorý v súžení
prednáša Pánovi svoje žiale.

Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde ku tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku
som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.

Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj,

neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Od Dávida.
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Dobroreč, duša moja, Pánovi
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,
on lieči všetky tvoje neduhy;

on vykupuje tvoj život zo záhuby,
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky,
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

Mojžišovi zjavil svoje cesty
a synom Izraela svoje skutky.

Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby,
ani sa nehnevá naveky.

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov,
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Ako je vzdialený východ od západu,
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi,
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení;
pamätá, že sme iba prach.

Ako tráva sú dni človeka,
odkvitá sťa poľný kvet.

Ledva ho vietor oveje, už ho niet,
nezostane po ňom ani stopa.

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť
voči tým, čo sa ho boja
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

tie, čo zachovávajú jeho zmluvu,
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

Pán si pripravil trón v nebesiach;
kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli,
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová
a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy,
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela,
všade, kde on panuje.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Dobroreč, duša moja, Pánovi;
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby,

do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch,
na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami,
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch,
nevychýli sa nikdy-nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev,
nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli,
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia,
na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju,
ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov,
čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver
aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,
plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb

i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár
a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom,
v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril;
slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc
a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou
a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa
a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom,
za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké,
v ňom sa hemžia plazy bez počtu,
živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba,
že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;
odnímaš im dych a hneď hynú
a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené
a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky;
zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju,
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči;
a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici
a zločincov nech už niet.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
ALELUJA.

ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.

Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,

keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.“

Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,

nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:

„Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.“

Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.

Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.

Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;

no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;

ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.

I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.

Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.

Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.

Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.

Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.

A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.

Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.

A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.

Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.

Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.

A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,

aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.

ALELUJA.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.

Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;

znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“