Kniha proroka Zachariáša   –   Zach 1,7 – 6,15

Symbolické videnia

Jazdci. – 775 n.Dvadsiaty štvrtý deň jedenásteho mesiaca – to je mesiac šebat, v druhom roku Dária, prehovoril Pán k prorokovi Zachariášovi, synovi Barachiáša, Adovho syna, takto: 8Videl som v noci: Hľa, akýsi muž jazdil na hnedom koni. Stál medzi myrtovými kríkmi v priehlbine a za ním boli hnedé, strakaté a biele kone. 99I spýtal som sa: „Kto sú títo, Pane?“ Odpovedal mi anjel, ktorý vo mne hovoril: „Ja ti ukážem, kto sú títo.“

1010 n.Vtom sa ozval muž, ktorý stál medzi myrtovými kríkmi, a povedal: „To sú tí, ktorých Pán poslal poprechodiť zem.“ 1111-12Oni povedali Pánovmu anjelovi, ktorý stál medzi myrtovými kríkmi: „Poprechodili sme zem a hľa, celá zem býva v spokojnosti.“ 12Pánov anjel odvetil: „Pane zástupov, dokedyže sa nezmiluješ nad Jeruzalemom a nad mestami Júdska, na ktoré sa hneváš už sedemdesiat rokov?“ 13Pán odpovedal anjelovi, ktorý vo mne hovoril, dobrotivé slová, útešné slová. 14Tu mi povedal anjel, ktorý vo mne hovoril: „Takto volaj: Toto hovorí Pán zástupov: »Horlím za Jeruzalem a za Sion veľkou horlivosťou. 1515A veľmi sa hnevám na bezstarostné národy, ktoré, keď som sa málo hneval, napomáhali zlo.« 1616Preto takto hovorí Pán: Obrátim sa k Jeruzalemu milosrdne, bude v ňom postavený môj dom, hovorí Pán zástupov, a nad Jeruzalemom sa roztiahne meradlo. 17Ďalej volaj: Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú moje mestá oplývať šťastím, ešte Pán poteší Sion a vyvolí si Jeruzalem.“

Štyri rohy a štyria remeselníci. – 12,1-4Potom som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, štyri rohy! 2I spýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: „Čo je to?“ Odpovedal mi: „To sú rohy, ktoré rozhádzali Júdsko, Izrael a Jeruzalem.“ 3Nato mi Pán ukázal štyroch remeselníkov. 4I spýtal som sa: „Čo idú títo robiť?“ Odpovedal mi: „To sú rohy, ktoré rozhádzali Júdsko tak, že nik nezdvihol hlavu; títo ich však prišli postrašiť a zvrhnúť rohy národov, ktoré zdvihli roh proti Júdsku, aby ho rozhádzali.“

Muž s meradlom. – 55 n.Zdvihol som oči, pozrel som sa a, hľa, muž, ktorý mal v ruke merací povraz. 6I spýtal som sa: „Ty kde ideš?“ Odpovedal mi: „Premerať Jeruzalem, chcem vidieť, aký je široký a aký je dlhý.“ 77-9Vtom vychádzal anjel, ktorý vo mne hovoril; oproti nemu vychádzal iný anjel 8a povedal mu: „Bež a povedz tomu mladíkovi: Jeruzalem bude obývaný ako otvorené mesto pre množstvo ľudí a zvierat, ktoré sú v ňom. 9A ja, hovorí Pán, budem mu ohnivým múrom dookola a budem slávou uprostred neho.

1010 n.Nože! No! Utekajte zo severnej krajiny – hovorí Pán –, lebo som vás roztriasol do štyroch strán neba – hovorí Pán. 11Hor’ sa! Zachráň sa na Sione ty, čo bývaš u dcéry Bábelu! 1212 n.Lebo toto hovorí Pán zástupov: Za slávou ma poslal k národom, ktoré vás vyplienili. Lebo kto sa vás dotkne, dotýka sa zreničky môjho oka. 13Lebo, hľa, zaženiem sa na nich rukou a budú korisťou svojich sluhov; vtedy poznáte, že ma poslal Pán zástupov. 14Plesaj a raduj sa, dcéra Siona, lebo, hľa, ja prídem a budem bývať uprostred teba – hovorí Pán. 1515 n.V ten deň sa pripoja k Pánovi mnohé národy a budú mojím ľudom, budem teda bývať uprostred teba a budeš vedieť, že ma poslal Pán zástupov k tebe. 16Vtedy sa zmocní Pán svojho dedičstva, Júdu, a posvätnej zeme a zase si vyvolí Jeruzalem. 17Nech zatíchne každé telo pred Pánom, keď sa zdvihne zo svojho trvalého príbytku!“

Veľkňaz Jozue. – 13,1-5Potom mi ukázal veľkňaza Jozueho, ako stojí pred Pánovým anjelom; po jeho pravici stál satan, ktorý chcel naňho žalovať. 2Pán povedal satanovi: „Nech ťa, satan, zavráti Pán, nech ťa zavráti Pán, ktorý si vyvolil Jeruzalem! Či nie je on hlaveň, vytrhnutá z ohňa?“ 3Jozue bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom. 4Tu sa ozval (anjel) a riekol tým, čo stáli pred ním: „Odnímte mu špinavý odev!“ A jemu riekol: „Hľa, odnímem tvoju vinu a oblečiem ťa do skvostného rúcha!“ 5Potom povedal: „Dajte mu na hlavu čistý turban!“ Dali mu teda na hlavu čistý turban a obliekli ho do šiat; Pánov anjel však stál.

6Potom Pánov anjel dosvedčoval Jozuemu: 77„Toto hovorí Pán zástupov: Ak budeš kráčať po mojich cestách a budeš zachovávať moje nariadenia, ty budeš spravovať aj môj dom a budeš strážiť moje nádvoria a dám ti sprievodcov spomedzi týchto, čo tu stoja. 88Čuj teda, veľkňaz Jozue, ty aj tvoji spoločníci, ktorí sedia pred tebou, lebo sú to muži znamenia. Veď ja privediem svojho sluhu, Výhonok. 99Lebo, hľa, kameň, ktorý som položil pred Jozueho: na jednom kameni spočíva sedem očí. Ja vyryjem doň ozdobu – hovorí Pán zástupov – a odstránim vinu tejto krajiny v jeden deň. 1010V ten deň – hovorí Pán zástupov – budete sa vzájomne povolávať pod vinič a pod figovník.“

Zlatý svietnik. – 1Potom ma anjel, ktorý vo mne hovoril, zasa zobudil ako človeka, ktorého zobudia zo sna. 2I spýtal sa ma: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím svietnik celý zo zlata; na hlavici má nádrž; je na ňom sedem lámp a lampy, ktoré sú na hlavici, majú sedem lievikov. 3Pri ňom sú dve olivy, jedna napravo od nádrže a druhá naľavo.“ 4Ozval som sa a povedal som anjelovi, ktorý vo mne hovoril: „Čo je toto, môj pane?“ 5Anjel, ktorý vo mne hovoril, odpovedal mi: „Nevieš, čo je to?“ Povedal som: „Nie, môj pane.“ 64,6Odvetil mi: „To je Pánovo slovo Zorobábelovi: Nie silou a nie mocou, ale mojím duchom! – hovorí Pán zástupov.

77

Kto si ty, veľký vrch?
Pred Zorobábelom (si) rovina!
A vyvedie záhlavný kameň
s výkrikmi: »Sláva, sláva mu!«“

8A Pán prehovoril ku mne takto: 99„Zorobábelove ruky založili tento dom a jeho ruky ho dokončia, i budeš vedieť, že ma k vám poslal Pán zástupov. 1010Lebo tí, čo opovrhujú dňom malých vecí, budú sa radovať, keď uvidia v Zorobábelovej ruke kameň a olovnicu. – Tých sedem, to sú Pánove oči, ktoré obchádzajú celú zem.“ 11Ozval som sa a riekol som mu: „Čo sú tie dve olivy napravo a naľavo od svietnika?“ 1212Opäť som sa ozval a spýtal som sa ho: „Čo sú dve olivové ratolesti, ktoré dvoma zlatými rúrkami vyprázdňujú zo seba zlato?“ Odvetil mi toto: „Nevieš, čo je to?“ Riekol som: „Nie, môj pane.“ 1313I riekol: „To sú dvaja synovia oleja, ktorí stoja pred Pánom celej zeme.“

Zvitok. – 15,1-4A znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, letel zvitok. 2I spýtal sa ma: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím letieť zvitok; jeho dĺžka je dvadsať lakťov, šírka desať lakťov.“ 3A riekol mi: „Toto je kliatba, ktorá vychádza na celú zem. Lebo každý zlodej, ako je to na ňom na jednej strane, bude odstránený; a každý, kto prisahá, ako je to na ňom na druhej strane, bude odstránený. 4Vyvediem ju – hovorí Pán zástupov –, pôjde do domu zlodeja a do domu toho, čo krivo prisahá v mojom mene, usadí sa v jeho dome a zničí ho, i jeho trámy a jeho kamene.“

Efa. – 55-11Tu predstúpil anjel, ktorý vo mne hovoril, a riekol mi: „Zdvihni oči a pozri, čo je to, čo vystupuje!“ 6I spýtal som sa: „Čo je to?“ Odpovedal: „To je efa, ktorá vystupuje;“ a dodal: „Toto je ich výzor v celej krajine.“ 7Vtom, hľa, zdvihla sa olovená pokrývka a prostred efy sedela akási žena. 8I povedal: „Toto je bezbožnosť.“ Sotil ju doprostred efy a na jej otvor položil olovenú pokrývku. 9Potom som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, predstupovali dve ženy, krídla im nadúval vietor – mali totiž krídla podobné krídlam bociana – a zdvihli efu medzi zem a nebo. 10I spýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: „Kde tieto nesú efu?“ 11Odpovedal mi: „Chcú jej postaviť dom v krajine Senaár. Keď ho dostavajú, položia ju tam na jej podstavec.“

Štyri vozy. – 16,1-8Znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, štyri vozy vystupovali spomedzi dvoch vrchov; vrchy boli kovové. 2V prvom voze boli hnedé kone, v druhom voze čierne kone, 3v treťom voze biele kone, vo štvrtom voze kone strakaté, mocné. 4Ozval som sa a pýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: „Čo je to, môj pane?“ 5Anjel mi odvetil: „To sú štyri vetry neba, ktoré vystupujú; predtým stáli pred Pánom celej zeme. 6V ktorom sú čierne kone, ten ide do severnej krajiny a biele idú za ním; strakaté idú do južnej krajiny. 7Mocné vyšli a usilovali sa prejsť po zemi.“ I riekol: „Choďte, prejdite zemou!“ Nato prešli zemou. 8Potom na mňa zavolal a vravel mi: „Pozri, tie, čo idú do severnej krajiny, utíšia mi ducha v severnej krajine.“

Symbolický úkon

Korunovanie veľkňaza. – 9Pán prehovoril ku mne takto: 1010„Vezmi od zajatcov, od Holdaja, Tobiáša a Idaja, ktorí prišli z Babylonu, a choď v ten istý deň do domu Joziáša, syna Sofoniášovho; choď, 1111 n.vezmi striebro a zlato, urob korunu a polož ju na hlavu veľkňaza, Josedekovho syna Jozueho. 12A povedz mu: »Toto hovorí Pán zástupov: Pozri, muž, ktorého meno je Výhonok; vyženie na svojom mieste a vybuduje Pánov chrám. 1313On postaví Pánov chrám, on dostane slávu a bude sedieť a panovať na svojom tróne; i kňaz bude na svojom tróne a medzi nimi dvoma bude mierová dohoda.« 1414Koruna bude pre Helema, Tobiáša, Idaja a Sofoniášovho syna Hena pamätníkom v Pánovom chráme. 15Aj takí, čo sú ďaleko, budú prichádzať a budú stavať Pánov chrám i poznáte, že ma k vám poslal Pán zástupov. Stane sa to, ak budete ochotne počúvať hlas Pána, svojho Boha.“