Proti pastierom vzblčal môj hnev
a capy navštívim.
Lebo Pán zástupov navštívil
svoje stádo, Júdov dom;
urobil ich podobnými
svojim nádherným paripám vo vojne.

Z neho je uhol, z neho je kolík,
z neho je bojová kuša,
z neho pochádza zároveň
každý pohonič.

I budú ako hrdinovia,
ktorí šliapu vo vojne blato po uliciach,
budú bojovať, lebo Pán je s nimi,
jazdci na koňoch ostanú v hanbe.

Mocným urobím Júdov dom
a dom Jozefov zachránim,
privediem ich späť,
veď som ich omilostil,
budú, akoby som ich nebol zavrhol,
lebo ja, Pán, som ich Boh
a vyslyším ich.

Efraimci budú ako hrdinovia,
srdce sa im bude tešiť ako od vína,
ich synovia to uvidia a budú sa tešiť,
srdce im bude plesať v Pánovi.

Zahvizdnem im a pozbieram ich,
lebo som ich vykúpil,
bude ich tak veľa, ako ich bolo.

Rozosejem ich medzi národy
a v diaľavách budú na mňa spomínať,
budú žiť so svojimi synmi a vrátia sa.

Privediem ich späť z egyptskej krajiny
a z Asýrska ich pozbieram,
privediem ich do krajiny Galaád a na Libanon,
no nebude im to stačiť.

Preto prejdú cez more úzkosti
a zrazia vlny do mora,
v hanbe ostanú všetky ramená Nílu,
upadne sláva Asýrska
a berla z Egypta sa stratí.

Urobím ich mocnými v Pánovi
a budú kráčať v jeho mene“ –
hovorí Pán.

Otvor, Libanon, svoje brány,
nech oheň hlce tvoje cédre!

Jajkaj, cyprus, veď padol céder:
čo boli mocní, spustli;
jajkajte, duby Bášanu,
lebo vyťali neprístupný les.

Čujže! Jajkajú pastieri,
lebo spustla ich nádhera;
čuj, levíčatá revú,
lebo spustla pýcha Jordána.