„Výrok. Pánovo slovo proti krajine Hadrak
a Damasku, jeho príbytku,
lebo Pánovi patrí oko človeka
a všetkých izraelských kmeňov.

Aj Emat s ním hraničí,
aj Týrus a Sidon, nech je aký múdry.

Týrus si postavil hradby,
nakopil striebra sťa prachu
a zlata ako uličného blata.

Hľa, Pán sa ho zmocní,
zrazí jeho bohatstvo do mora
a mesto pohltí oheň.

Askalon uvidí a bude sa báť,
Gaza sa bude hrozne zvíjať,
aj Akaron, lebo jeho nádej v hanbe ostala;
z Gazy zmizne kráľ
a Askalon nebude obývaný.

V Azote budú bývať miešanci
a vyhubím pýchu Filištíncov.

Od úst im odstránim krv,
spomedzi zubov ich ohavnosti.
Aj on ostane pre nášho Boha
a bude ako júdske knieža
a Akaron ako Jebuzejčania.

Postavím tábor pred svoj dom
proti vojsku, proti tým, čo tiahnu sem i tam,
a neprejde viac cez nich pohonič,
áno, teraz hľadím svojimi očami.

Plesaj hlasno, dcéra Siona,
jasaj, dcéra Jeruzalema,
hľa, tvoj kráľ ti prichádza,
spravodlivý je a prináša spásu,
ponížený je a nesie sa na oslovi,
na osliatku, mláďati oslice.

Vyhubí vozy z Efraima
a kone z Jeruzalema,
vymiznú bojové kuše;
o pokoji bude rokovať s národmi
a jeho vladárstvo je od mora k moru
a od Rieky až do končín zeme.

I tebe pre tvoju krvnú zmluvu
vypustím zajatcov z cisterny,
v ktorej nieto vody.

Vráťte sa do pevnosti,
zajatci nádeje;
dnes oznamujem:
Dvojnásobne ti vynahradím.

Lebo natiahnem Júdu ako luk
a nabijem Efraimom;
povzbudím tvojich synov, Júda,
proti tvojim synom, Javan,
spravím ťa podobným meču bojovníka.

Pán sa zjaví nad nimi,
jeho šíp vypáli sťa blesk,
Pán, Jahve, zatrúbi na trúbu,
kráčať bude v južnej víchrici.

Pán, Jahve, bude štítom nad nimi,
budú ničiť a šliapať kamene z praku,
budú piť a hučať ako od vína,
budú plní ako kropáč, ako rohy oltára.

I zachráni ich Pán, ich Boh,
v ten deň ako stádo svojho ľudu,
keď sa posvätné kamene
budú vznášať nad jeho zemou.

Čo je jeho vzácnosť a čo je jeho krása?
Obilie oživí mladíkov a mladé víno panny.

Proste od Pána dážď
v čase neskorej pŕšky!
Pán tvorí oblaky
a dá vám lejak dažďa,
trávu na poli každému.

Lebo bôžikovia hovorili naprázdno
a všetci videli klamstvo,
vykladajú márne sny,
potešujú daromne.
Preto odtiahli ako stádo,
sú pokorení, lebo niet pastiera.

Proti pastierom vzblčal môj hnev
a capy navštívim.
Lebo Pán zástupov navštívil
svoje stádo, Júdov dom;
urobil ich podobnými
svojim nádherným paripám vo vojne.

Z neho je uhol, z neho je kolík,
z neho je bojová kuša,
z neho pochádza zároveň
každý pohonič.

I budú ako hrdinovia,
ktorí šliapu vo vojne blato po uliciach,
budú bojovať, lebo Pán je s nimi,
jazdci na koňoch ostanú v hanbe.

Mocným urobím Júdov dom
a dom Jozefov zachránim,
privediem ich späť,
veď som ich omilostil,
budú, akoby som ich nebol zavrhol,
lebo ja, Pán, som ich Boh
a vyslyším ich.

Efraimci budú ako hrdinovia,
srdce sa im bude tešiť ako od vína,
ich synovia to uvidia a budú sa tešiť,
srdce im bude plesať v Pánovi.

Zahvizdnem im a pozbieram ich,
lebo som ich vykúpil,
bude ich tak veľa, ako ich bolo.

Rozosejem ich medzi národy
a v diaľavách budú na mňa spomínať,
budú žiť so svojimi synmi a vrátia sa.

Privediem ich späť z egyptskej krajiny
a z Asýrska ich pozbieram,
privediem ich do krajiny Galaád a na Libanon,
no nebude im to stačiť.

Preto prejdú cez more úzkosti
a zrazia vlny do mora,
v hanbe ostanú všetky ramená Nílu,
upadne sláva Asýrska
a berla z Egypta sa stratí.

Urobím ich mocnými v Pánovi
a budú kráčať v jeho mene“ –
hovorí Pán.

Otvor, Libanon, svoje brány,
nech oheň hlce tvoje cédre!

Jajkaj, cyprus, veď padol céder:
čo boli mocní, spustli;
jajkajte, duby Bášanu,
lebo vyťali neprístupný les.

Čujže! Jajkajú pastieri,
lebo spustla ich nádhera;
čuj, levíčatá revú,
lebo spustla pýcha Jordána.

Beda hlúpemu pastierovi,
ktorý opúšťa stádo;
meč proti jeho ramenu
a proti jeho oku pravému;
jeho rameno úplne vyschne,
jeho pravé oko celkom vyhasne.“