„Výrok. Pánovo slovo proti krajine Hadrak
a Damasku, jeho príbytku,
lebo Pánovi patrí oko človeka
a všetkých izraelských kmeňov.

Aj Emat s ním hraničí,
aj Týrus a Sidon, nech je aký múdry.

Týrus si postavil hradby,
nakopil striebra sťa prachu
a zlata ako uličného blata.

Hľa, Pán sa ho zmocní,
zrazí jeho bohatstvo do mora
a mesto pohltí oheň.

Askalon uvidí a bude sa báť,
Gaza sa bude hrozne zvíjať,
aj Akaron, lebo jeho nádej v hanbe ostala;
z Gazy zmizne kráľ
a Askalon nebude obývaný.

V Azote budú bývať miešanci
a vyhubím pýchu Filištíncov.

Od úst im odstránim krv,
spomedzi zubov ich ohavnosti.
Aj on ostane pre nášho Boha
a bude ako júdske knieža
a Akaron ako Jebuzejčania.

Postavím tábor pred svoj dom
proti vojsku, proti tým, čo tiahnu sem i tam,
a neprejde viac cez nich pohonič,
áno, teraz hľadím svojimi očami.

Plesaj hlasno, dcéra Siona,
jasaj, dcéra Jeruzalema,
hľa, tvoj kráľ ti prichádza,
spravodlivý je a prináša spásu,
ponížený je a nesie sa na oslovi,
na osliatku, mláďati oslice.

Vyhubí vozy z Efraima
a kone z Jeruzalema,
vymiznú bojové kuše;
o pokoji bude rokovať s národmi
a jeho vladárstvo je od mora k moru
a od Rieky až do končín zeme.

I tebe pre tvoju krvnú zmluvu
vypustím zajatcov z cisterny,
v ktorej nieto vody.

Vráťte sa do pevnosti,
zajatci nádeje;
dnes oznamujem:
Dvojnásobne ti vynahradím.

Lebo natiahnem Júdu ako luk
a nabijem Efraimom;
povzbudím tvojich synov, Júda,
proti tvojim synom, Javan,
spravím ťa podobným meču bojovníka.

Pán sa zjaví nad nimi,
jeho šíp vypáli sťa blesk,
Pán, Jahve, zatrúbi na trúbu,
kráčať bude v južnej víchrici.

Pán, Jahve, bude štítom nad nimi,
budú ničiť a šliapať kamene z praku,
budú piť a hučať ako od vína,
budú plní ako kropáč, ako rohy oltára.

I zachráni ich Pán, ich Boh,
v ten deň ako stádo svojho ľudu,
keď sa posvätné kamene
budú vznášať nad jeho zemou.

Čo je jeho vzácnosť a čo je jeho krása?
Obilie oživí mladíkov a mladé víno panny.