Beda bezstarostným na Sione
a bezpečným na vrchu Samárie,
váženým prvého národa,
ku ktorým prichádza Izraelov dom.

Prejdite do Kalana a viďte,
choďte odtiaľ do veľkého Ematu,
potom zostúpte do filištínskeho Getu,
či im je lepšie ako týmto kráľovstvám
a či majú väčšie územie, než je vaše?

Odďaľujete zlý deň,
ale trón násilia približujete.

Sedíte na pohovkách zo slonoviny,
vyvaľujete sa na lôžkach,
jete baránky zo stáda
a teľce z prostriedku čriedy.

Vyspevujú si pri zvuku harfy,
vymýšľajú si hudobné nástroje ako Dávid.

Pijú víno z krčahov,
natierajú sa najlepším olejom,
ale pre podlomenie Jozefa sa netrápia.

Preto pôjdu teraz do zajatia na čele zajatcov,
prestane hulákanie tých, čo sa vyvaľujú.

Pán, Jahve, sa zaprisahal na svoj život,
hovorí Pán, Boh zástupov:
„Odporná je mi Jakubova pýcha;
nenávidím jeho paláce,
a preto vydám mesto aj čo je v ňom.“

Ak vtedy ostane v jednom dome
desať mužov, zomrú.

A keď niektorého vynesie jeho pokrvný,
ten, čo ho spáli,
aby odstránil z domu kosti,
a spýta sa toho, čo je v kúte domu:
„Je ešte niekto s tebou?“ –
on odpovie: „Nie!“ a dodá:
„Ticho! Len nie spomenúť Pánovo meno!“

Lebo hľa, Pán dáva rozkaz
a rozbije veľký dom na sutiny
a malý dom na kúsky.

Či po skalách bežia kone
a orú more na voloch?
Veď ste na jed obrátili právo
a ovocie spravodlivosti na palinu.

Čo sa tešíte pre ničomnosť? –
Čo vravíte: „A nezaujali sme
vlastnou silou Karnaim?“

„Lebo, hľa, ja vzbudím proti vám, dom Izraela,
hovorí Pán, Boh zástupov –
národ a bude vás utláčať
od priechodu do Ematu až po Potok púšte.“