100. Kňazov, ktorí sa poškvrnili týmito hroznými zločinmi, nie je, vďaka Bohu, väčšina, ktorá pozostáva z tých, čo vykonávajú svoje ministérium verne a veľkodušne. Mladých prosím, aby sa nechali podnecovať touto väčšinou. A ak zbadáte, že sa niektorý kňaz nachádza v nebezpečenstve, lebo stratil radosť zo svojej služby, hľadá citovú kompenzáciu alebo nastúpil na pomýlenú cestu, majte odvahu pripomenúť mu jeho záväzok voči Bohu a voči jeho ľudu, vy sami mu ohlasujte evanjelium a povzbuďte ho, aby zostal na správnej ceste. Keď tak urobíte, poskytnete mu neoceniteľnú pomoc v tom základnom aspekte: zabránite, aby sa vyhol zopakovaniu týchto krutých činov. Tento čierny mrak bude výzvou aj pre mladých, ktorí milujú Ježiša Krista a jeho Cirkev, pretože môžu veľmi prispieť k uzdraveniu tejto rany, ak ponúknu svoju schopnosť obnovovať, nabádať a vyžadovať dôslednosť a svedectvo, vrátiť sa k snom a prichádzať s novými myšlienkami.

101. Toto nie je jediný hriech členov Cirkvi, dejiny ktorej majú veľa tieňov. Naše hriechy sú pred očami všetkých. Neľútostne sa odrážajú na vráskach tisícročnej tváre Cirkvi, ktorá je matkou a učiteľkou, pretože kráča už dvetisíc rokov, prežívajúc „radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí“.57 A kráča taká, aká je, bez toho, aby sa utiekala k estetickej chirurgii. Nebojí sa ukázať hriechy svojich členov, i keď sa ich niektorí občas usilujú skryť pred ohnivým svetlom obmývajúceho a očisťujúceho Božieho slova. A neprestáva denne s hanbou opakovať: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo... svoj hriech mám stále pred sebou“ (Ž 51, 3. 5). Pripomeňme si však, že matku neopúšťame, keď je zranená, na­opak, sprevádzame ju, aby mohla pozbierať všetku svoju silu a schopnosť začať vždy odznova.

102. V hĺbke tejto tragédie, ktorá nám oprávnene zraňuje dušu, „Pán Ježiš, ktorý nikdy neopúšťa svoju Cirkev, jej ponúka silu a prostriedky na novú cestu“.58 A tak táto temná chvíľa „môže byť v skutočnosti príležitosťou na reformu epochálneho dosahu“,59 aby sme sa otvorili novým Turícam a začali fázu očisťovania a zmien, ktorá dodá Cirkvi obnovenú mladosť. Ak sa mladí vo svojom srdci cítia byť súčasťou ľudu, ktorý je „verný svätému a trpezlivému Bohu, môžu pomôcť oslobodiť nás od pliagy klerikalizmu, ktorý je živnou pôdou pre všetky tieto ohavnosti“.60

Jestvuje východisko

103. V tejto kapitole som sa rozhodol venovať pohľad realite mladých v dnešnom svete. Niektoré ďalšie aspekty sa objavia v nasledujúcich kapitolách. Ako som už povedal, nemám v úmysle podať vyčerpávajúcu analýzu. Vyzývam komunity, aby s rešpektom a vážnosťou skúmali realitu mládeže vo svojom najbližšom prostredí; aby zistili, aký bude najvhodnejší postup pri jej pastorácii. Nechcem však uzavrieť túto kapitolu bez toho, aby som neadresoval niekoľko slov každému z vás.

104. Pripomínam ti dobrú správu, ktorú sme dostali ako dar ráno po vzkriesení: že zo všetkých temných a bolestných situácií, o ktorých hovoríme, jestvuje východisko. Napríklad je pravda, že digitálny svet ťa môže vystaviť riziku, že sa uzavrieš sám do seba, do izolácie alebo do prázdneho pôžitku. Ale nezabúdaj, že sú mladí, ktorí sú aj v tomto priestore kreatívni a dokonca geniálni. Je to prípad mladíka, ctihodného Carla Acutisa.

105. Carlo veľmi dobre vedel, že mechanizmy komunikácie, reklamy a sociálnych sietí možno použiť tak, že z nás urobia ľudí zaspatých, závislých od konzumu a novostí, ktorých si možno kúpiť, ľudí posadnutých voľným časom, uzavretých do negatívnosti. On však vedel používať novú komunikačnú techniku na odovzdávanie evanjelia, hodnôt a krásy.

106. Carlo sa nechytil do pasce. Videl, že mnohí mladí ľudia, ktorí chcú byť iní, stávajú sa rovnakými ako ostatní, lebo bežia za tým, čo im mocní tohto sveta vnucujú prostredníctvom mechanizmov konzumu a ohurovania. Nemôžu tak rozvíjať dary, ktoré im dal Pán, ani poskytnúť svetu svoje jedinečné osobné schopnosti, ktoré Boh zasial do každého z nich. Potom sa stáva, hovoril Carlo, že „všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie“. Nedopusť, aby sa to stalo aj tebe!

107. Nedopusť, aby ti ukradli nádej a radosť, nedaj sa nimi znarkotizovať, aby ťa potom mohli použiť ako otroka svojich záujmov. Maj odvahu byť niečím viac, pretože to, kým si, je dôležitejšie ako čokoľvek iné. Nepotrebuješ vlastniť ani sa navonok niečím zdať. Môžeš sa stať tým, čím Boh, tvoj Stvoriteľ, vie, že si, ak si uvedomíš, že si povolaný na veľké veci. Vzývaj Ducha Svätého a kráčaj s dôverou k veľkej méte: k svätosti. Takto nebudeš fotokópiou, budeš naplno sám sebou.

108. Preto si potrebuješ uvedomiť jednu základnú pravdu: byť mladým neznamená len vyhľadávať krátkotrvajúce pôžitky a povrchné úspechy. Ak roky tvojej mladosti majú viesť v tvojom živote k cieľu, musia byť časom veľkodušného darovania sa, úprimnej oddanosti a obiet, ktoré nás niečo stoja, ale robia nás plodnými. A ako povedal veľký básnik:

„Ak na záchranu toho, čo som zachránil,
musel som najprv stratiť, čo som stratil,
ak na získanie toho, čo som získal,
musel som znášať, čo som znášal,

ak nato, aby som bol teraz zamilovaný,
musel som byť zranený,
považujem za správne, že som vytrpel, čo som vytrpel,
považujem za správne, že som oplakal, čo som oplakal.

Lebo napokon som zistil,
že sa nemôžeme tešiť z toho, z čoho sme sa kedysi tešili,
ak sme za to netrpeli.

Pretože po tom všetkom som pochopil:
čo má strom v kvete,
žije z toho, čo má pod zemou.“61

109. Ak si mladý vekom, ale cítiš sa slabý, unavený, sklamaný, popros Ježiša, aby ti dal nové sily. S ním ti nezapadne nádej. To isté môžeš urobiť, ak si ponorený do nerestí, do zlých návykov, egoizmu alebo chorobnej pohodlnosti. Ježiš plný života ti chce pomôcť, aby sa ti oplatilo byť mladým. Tak nepripravíš svet o príspevok, ktorý mu môžeš dať len ty, keďže si jedinečný a neopakovateľný.