110. Chcem ti však pripomenúť aj to, že „je veľmi ťažké bojovať proti svojej žiadostivosti a proti nástrahám a pokušeniam diabla a egoistického sveta, ak sme izolovaní. Ich bombardovanie je také silné, že ak sme príliš sami, ľahko nás zvedie a stratíme zmysel pre realitu, pre vnútornú jasnosť, a podľahneme“.62 Toto platí najmä pre mladých, pretože keď ste pospolu, máte obdivuhodnú silu. Keď sa oduševníte za spoločný život, budete schopní veľkých obiet pre druhých a pre komunitu. Izolácia vás však oslabuje a vystavuje najhorším druhom zla našich čias.

Boh, ktorý je láska

112. Prvá pravda, ktorú chcem povedať každému z vás, znie: „Boh ťa miluje.“ Neprekáža, ak si to už počul, ale chcem ti to znova pripomenúť: Boh ťa miluje. Nikdy o tom nepochybuj, čokoľvek by sa ti v živote stalo. Nech by sa dialo čokoľvek, si nekonečne milovaný.

113. Možno skúsenosť otcovstva, akú si prežil, nebola najlepšia, tvoj pozemský otec bol možno ďaleko a neprítomný, alebo naopak, bol panovačný a vlastnícky; alebo jednoducho nebol otcom, akého si potreboval. Neviem. No s absolútnou istotou ti môžem povedať, že bezpečne sa môžeš vrhnúť do náručia božského Otca, Boha, ktorý ti dal život a ktorý ti ho dáva v každom okamihu. On ťa bude pevne podopierať a zároveň pocítiš, že úplne rešpektuje tvoju slobodu.

114. V Božom slove nachádzame mnohé vyjadrenia o jeho láske. Ako keby hľadal rozličné spôsoby, ako ti ju prejaviť v nádeji, že niektoré z jeho slov sa dotknú tvojho srdca.

Niekedy sa napríklad predstavuje ako jeden z milujúcich rodičov, ktorí sa hrajú so svojimi deťmi: „Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som ako kto dvíha jarmo ponad ich líca a skláňal som sa k nemu chovať ho“ (Oz 11, 4). Inokedy hovorí o sebe, že je plný lásky ako matky, ktoré úprimne milujú svoje deti hlbokou láskou, takže nie sú schopné na ne zabudnúť ani ich opustiť: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Iz 49, 15). Niekedy sa dokonca prirovnáva k zamilovanému človeku, ktorý si vytetuje milovanú osobu do dlane, aby mal stále nablízku jej tvár: „Hľa, do dlaní som si ťa vryl“ (Iz 49, 16). Inokedy zdôrazňuje silu a pevnosť svojej lásky, ktorú nič nepremôže: „Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie“ (Iz 54, 10). Alebo nám hovorí, že nás od vekov očakáva, pretože sme sa na tomto svete neocitli náhodou. Ešte skôr ako sme začali existovať, boli sme v plánoch jeho lásky: „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň“ (Jer 31, 3). Alebo nám dáva na známosť, že vidí našu krásu, ktorú nepozná nikto iný: „Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem“ (Iz 43, 4). Alebo nám pomáha objaviť, že jeho láska nie je smutná, ale je to čistá radosť, ktorá sa obnovuje, keď mu dovolíme, aby nás miloval: „Uprostred teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina; zajasá nad tebou od radosti, obnoví tvoju lásku, výskať bude od plesania“ (Sof 3, 17).

115. Pre neho si skutočne vzácny; nie si nevýznamný, si pre neho dôležitý, pretože si dielom jeho rúk. Preto ti venuje pozornosť a spomína si na teba s láskou. Musíš dôverovať, že Boh na teba pamätá. „Jeho pamäť nie je ,chladný disk‘, ktorý nahráva a archivuje naše údaje; jeho pamäť je nežné, súcitné srdce, ktoré sa teší, keď z nás môže definitívne vymazať každú stopu zla.“63 Nechce si pamätať tvoje chyby a vždy ti pomôže, aby si sa poučil zo svojich pádov, pretože ťa miluje. Snaž sa zostať chvíľu v tichu a nechaj sa od neho milovať. Usiluj sa umlčať všetky vnútorné hlasy a zostaň chvíľu v objatí jeho lásky.

116. Je to láska, „ktorá sa nenanucuje a negniavi; láska, ktorá nevysúva na okraj, nenúti mlčať a nemlčí; láska, ktorá neponižuje a nepodrobuje si druhého. Je to Pánova láska, láska každodenná, diskrétna a úctivá, láska, ktorá je slobodná a oslobodzuje, láska, ktorá uzdravuje a pozdvihuje. Je to Pánova láska, ktorá skôr pozdvihuje ako zráža, ktorá skôr zmieruje ako zakazuje, ktorá skôr ponúka nové možnosti ako odsudzuje, ktorá sa skôr zameriava na budúcnosť ako na minulosť“.64

117. Keď od teba niečo žiada alebo keď dopustí, aby si čelil životným výzvam, očakáva, že mu dáš priestor, aby ťa pobádal ísť dopredu a aby ti pomáhal dozrievať. Neobťažuje ho, keď mu vyjadríš svoje pochybnosti; skôr ho znepokojuje, keď s ním nehovoríš, keď sa úprimne neotvoríš dialógu s ním. Biblia hovorí, že Jakub zápasil s Bohom (porov. Gn 32, 25 – 31), ale toto ho nevzdialilo od Pánovej cesty. V skutočnosti nás on sám vyzýva: „Poďte, pravoťme sa!“ (Iz 1, 18). Jeho láska je taká reálna, taká opravdivá, taká konkrétna, že nám ponúka vzťah plný úprimného a plodného dialógu. Vyhľadávaj teda blízkosť svojho nebeského Otca v tvárach jeho odvážnych svedkov tu na zemi!

Kristus je spasiteľ

118. Druhou pravdou je, že Kristus z lásky obetoval seba samého, aby ťa spasil. Jeho rozpäté ruky na kríži sú najcennejším gestom priateľa, ktorý je ochotný ísť až do krajnosti: „Pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1).

Svätý Pavol o sebe povedal, že žije v odovzdanosti tejto láske, ktorá dala všetko: „Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20).

119. Kristus, ktorý nás na kríži vykúpil z našich hriechov, mocou svojho úplného sebadarovania nás aj dnes zachraňuje a vykupuje. Pozri sa na jeho kríž, primkni sa k nemu, prijmi jeho spásu, lebo „tí, ktorí mu dovolia, aby ich spasil, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútornej prázdnoty a izolácie“.65 A ak zhrešíš a vzdiališ sa, on ťa znova pozdvihne mocou svojho kríža. Nikdy nezabudni, že „on odpúšťa sedemdesiatsedemkrát. Znova a znova sa vracia, aby si nás naložil na plecia. Nikto nás nebude môcť obrať o dôstojnosť, ktorú nám dáva táto nekonečná a neochvejná láska. S nežnosťou, ktorá nikdy nesklame, ale ktorá je vždy schopná obnoviť našu radosť, nám umožní zdvihnúť hlavu a začať odznova“.66