V priateľstve s Ježišom

150. Akokoľvek budeš žiť a získavať skúsenosti, neprenikneš do hĺbky mladosti a nespoznáš jej plnosť, ak sa každý deň nestretneš s veľkým Priateľom, ak nebudeš prežívať priateľstvo s Ježišom.

151. Priateľstvo je dar života a Boží dar. Prostredníctvom priateľov nás Pán očisťuje a pomáha nám dozrievať. Verní priatelia, ktorí stoja pri nás v ťažkých chvíľach, sú zároveň odrazom Pánovej lásky, jeho útechy a milujúcej prítomnosti. Keď máme priateľov, učíme sa otvárať, chápať, starať sa jedni o druhých, vychádzať zo svojho pohodlia a izolácie, spoločne prežívať život. Preto platí, že „verného priateľa nemožno kúpiť“ (Sir 6, 15).

152. Priateľstvo nie je prchavý a prechodný vzťah, ale stabilný, pevný a verný zväzok, ktorý časom ešte viac dozrieva. Je to vzťah lásky, pri ktorom cítime, že sme zjednotení, a zároveň je to veľkodušná láska, ktorá nás vedie usilovať sa o dobro priateľa. Aj keď sa priatelia môžu navzájom veľmi líšiť, vždy majú niečo spoločné, čo ich robí blízkymi – je to dôvernosť, ktorú prežívajú s úprimnosťou a dôverou.

153. Priateľstvo je také dôležité, že aj Ježiš sa predstavuje ako priateľ: „Už vás nenazývam sluhami... ale nazval som vás priateľmi“ (Jn 15, 15). Vďaka darovanej milosti nás natoľko pozdvihol, že sme naozaj jeho priateľmi. Môžeme ho milovať tou istou láskou, akú nám dáva, pričom zahrňujeme jeho láskou iných v nádeji, že aj oni nájdu svoje miesto v priateľskom spoločenstve, ktoré založil Ježiš Kristus.80 A hoci on už ako vzkriesený prežíva dokonalé šťastie, môžeme byť voči nemu veľkodušní, keď mu pomáhame budovať jeho kráľovstvo na tomto svete a keď ako jeho nástroje prinášame jeho posolstvo, svetlo a najmä jeho lásku druhým (porov. Jn 15, 16). Učeníci počuli Ježišovu výzvu, aby sa stali jeho priateľmi. Bolo to pozvanie, ktoré ich nedonucovalo, ale jemne apelovalo na ich slobodu: „Poďte a uvidíte,“ povedal im, a oni „šli a videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho“ (Jn 1, 39). Po tomto nečakanom a dôvernom stretnutí zanechali všetko a išli s ním.

154. Priateľstvo s Ježišom je nerozlučné. On nás nikdy neopustí, aj keď sa niekedy zdá, že mlčí. Keď ho potrebujeme, dá sa nám nájsť (porov. Jer 29, 14) a je pri nás, kamkoľvek ideme (porov. Joz 1, 9). On nikdy neporušuje zmluvu. Od nás žiada, aby sme ho neopúšťali: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15, 4). Ale ak sa vzdialime, „on zostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže“ (2 Tim 2, 13).

155. S priateľom sa rozprávame, delíme o tie najskrytejšie tajomstvá. Aj s Ježišom sa rozprávame. Modlitba je výzva a dobrodružstvo. A aké dobrodružstvo! Umožňuje nám čoraz lepšie ho poznať, úplne sa do neho ponoriť a rásť v čoraz pevnejšom spojení. Modlitba nám umožňuje porozprávať mu, čo sa s nami deje, a dôverne spočinúť v jeho objatí. Zároveň nám dáva chvíle vzácnej dôvernosti a lásky, v ktorých Ježiš do nás prelieva svoj život. Keď sa modlíme, „nahrávame mu“, dávame mu priestor, „aby mohol pôsobiť, vstúpiť a zvíťaziť“.81

156. Takto možno zakúsiť trvalú jednotu s ním, ktorá prevyšuje všetko, čo môžeme prežiť s inými: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2, 20). Nezbavuj svoju mladosť tohto priateľstva. Môžeš ho vnímať vedľa seba nielen vtedy, keď sa modlíš. Zistíš, že kráča s tebou v každej chvíli. Usiluj sa ho objaviť a prežiješ krásnu skúsenosť vo vedomí, že ťa stále sprevádza. Niečo podobné zažili aj emauzskí učeníci, keď kráčali po ceste a skľúčení sa zhovárali. Pridal sa k nim Ježiš a „kráčal s nimi“ (Lk 24, 15). Jeden svätý povedal, že „kresťanstvo nie je celok právd, v ktoré treba veriť, zákonov, ktoré treba zachovávať, a zákazov. Takto sa javí odpudzujúco. Kresťanstvo je osoba, ktorá ma miluje, ktorá sa domáha mojej lásky. Kresťanstvo je Kristus“.82

157. Ježiš môže zjednotiť všetkých mladých Cirkvi do jediného sna, „veľkého sna, kde bude mať každý svoje miesto. Je to sen, za ktorý Ježiš položil svoj život na kríži, za ktorý Duch Svätý zostúpil v deň Turíc a priniesol oheň do srdca každého muža a každej ženy, do každého srdca. Tento oheň vtlačil aj do tvojho srdca v nádeji, že v ňom nájde priestor na rast a rozvoj. Je to sen zvaný Ježiš, ktorý zasial Otec v dôvere, že bude rásť a žiť v každom srdci. Je to sen konkrétny, ktorý je osobou, prúdi v našich žilách, rozochvieva srdce a roztancúva ho“.83

Rast a dozrievanie

158. Mnohí mladí sa starajú o svoje telo, snažia sa rozvíjať svoju fyzickú silu alebo vylepšovať svoj vzhľad. Iní sa usilujú zveľadiť svoje schopnosti a vedomosti, lebo tak sa cítia istejší. Ďalší mieria vyššie, chcú dokázať viac a chcú duchovne rásť. Svätý Ján povedal: „Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás“ (1 Jn 2, 14). Hľadať Pána, zachovávať jeho slovo, usilovať sa odpovedať naň svojím životom, rásť v čnostiach – toto robí srdcia mladých silnými. Preto treba udržiavať „spojenie“ s Ježišom, byť s ním „online“, lebo iba svojimi silami a svojím rozumom nebudeš rásť v šťastí a vo svätosti. Tak ako sa staráš o to, aby si nestratil pripojenie na internet, snaž sa aj o to, aby si zostal spojený s Pánom. Znamená to neprerušiť s ním dialóg, počúvať ho, porozprávať mu o svojich veciach, a keď ti nie je jasné, čo máš robiť, pýtať sa ho: „Ježišu, čo by si robil na mojom mieste?“84

159. Dúfam, že si budeš natoľko ctiť seba samého a budeš sa natoľko brať vážne, že sa budeš usilovať o duchovný rast. Okrem nadšenia typického pre mladosť je tu aj krásne úsilie „o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj“ (2 Tim 2, 22). Toto neznamená stratiť spontánnosť, sviežosť, entuziazmus, nežnosť. Pretože stať sa dospelými neznamená zanechať najlepšie hodnoty tohto vekového obdobia. Inak by nám to Pán mohol raz vyčítať: „Spomínam na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na pustatine“ (Jer 2, 2).