180. Táto otázka nie je druhoradá a zdá sa mi vhodné, aby som jej venoval krátku kapitolu. Ak ju pochopíme, pomôže nám to odlíšiť radosť mladosti od jej nepravého kultu, čo niektorí využívajú na to, aby zviedli mladých a využili ich na svoje ciele.
181. Pomyslite si na toto: ak vám niekto dá návrh a povie vám, aby ste ignorovali dejiny, aby ste odmietli skúsenosť starých, pohŕdali všetkým, čo je minulosťou, a pozerali sa len na budúcnosť, ktorú vám ponúka, nie je to azda ľahký spôsob, ako vás zlákať robiť len to, čo vám povie? Tento človek potrebuje, aby ste boli prázdni a vykorenení, aby ste boli voči všetkému nedôverčiví, a mohli sa tak spoľahnúť len na jeho sľuby a podriadiť sa jeho plánom. Takto fungujú ideológie rôzneho sfarbenia, ktoré ničia (alebo de-konštruujú) všetko, čo je odlišné, aby tak mohli vládnuť bez opozície. Na tento cieľ potrebujú mladých, ktorí pohŕdajú dejinami, odmietajú ľudské a duchovné bohatstvo, ktoré sa odovzdávalo naprieč generáciami. Potrebujú mladých, ktorí ignorujú všetko, čo bolo pred nimi.
182. Títo manipulátori používajú aj ďalší zdroj: zvelebujú mladosť, ako keby všetko to, čo nie je mladé, bolo opovrhnutiahodné a zastarané. Mladé telo sa stáva symbolom tohto nového kultu, a teda všetkému, čo má do činenia s týmto telom, sa klaňajú ako modle a bezhranične po ňom túžia, kým na všetko, čo nie je mladé, sa pozerá s pohŕdaním. Je to zbraň, ktorá však v prvom rade degraduje mladých, keďže ich oberá o reálne hodnoty a používa ich na dosiahnutie osobných, ekonomických alebo politických výhod.
183. Drahí mladí, nedovoľte, aby používali vašu mladosť na napomáhanie povrchného života, ktorý si zamieňa krásu s výzorom. Naopak, dokážte odhaliť, že jestvuje krása robotníka, ktorý sa vracia domov špinavý a neupravený, ale s radosťou, že zarobil na chlieb pre svoje deti. Existuje zvláštna krása v rodinnom spoločenstve, zhromaždenom okolo stola, ktoré sa štedro delí o chlieb, aj keď to, čo je na stole, je veľmi skromné. Je krásna neučesaná a trocha zostarnutá manželka, ktorá sa nad svoje sily a napriek svojmu upadajúcemu zdraviu vytrvalo stará o chorého manžela. Aj keď je už veľmi vzdialený čas dvorenia, je krásna vernosť dvojíc, ktoré sa milujú aj v jeseni života, ako aj starších ľudí, ktorí sa prechádzajú, držiac sa za ruky. Jestvuje krása, ktorá presahuje zjav alebo módnu estetiku u mužov a žien, ktorí s láskou prežívajú svoje osobné povolanie v nezištnej službe komunite, vlasti, vo veľkodušnej práci zameranej na šťastie rodiny, v tvrdej, anonymnej a nezištnej práci na obnovení sociálnej harmónie. Objaviť, ukázať a zdôrazniť túto krásu, ktorá pripomína krásu Krista na kríži, znamená položiť základy pravej sociálnej solidarity a kultúry stretnutia.
184. Spolu so stratégiami nepravého kultu mladosti a vonkajšieho vzhľadu sa dnes presadzuje duchovnosť bez Boha, citovosť bez spoločenstva a bez pomoci trpiacim, strach z chudobných, na ktorých sa pozerá ako na nebezpečné subjekty, a rad ponúk, ktoré vás chcú presvedčiť, aby ste verili v rajskú budúcnosť, ktorá sa však bude stále viac a viac odsúvať do diaľky. Ja vám toto nechcem ponúknuť, a so všetkou svojou láskou vás chcem varovať, aby ste sa nedali ovládnuť touto ideológiou, ktorá vám už nedovolí byť mladými, ale vás premení na otrokov. Predkladám vám inú cestu, na ktorej je sloboda, nadšenie, kreativita, nové obzory, ale zároveň sa na nej pestujú korene, ktoré ju vyživujú a podopierajú.
185. V tejto perspektíve chcem zdôrazniť, že „mnohí synodálni otcovia, pochádzajúci z prostredí mimo Západu, signalizujú, že v ich krajinách globalizácia so sebou prináša autentické formy kultúrnej kolonizácie, ktoré vykoreňujú mladých z ich kultúrnej a náboženskej príslušnosti. Je tu potrebné úsilie Cirkvi sprevádzať mladých na tejto ceste, aby nestratili najcennejšie črty svojej identity“.99
186. V súčasnosti sme svedkami tendencie „homogenizovať“ mladých, likvidovať rozdiely vyplývajúce z miesta a pôvodu, premeniť ich na manipulovateľné subjekty sériovej výroby. Tak vzniká kultúrna deštrukcia, ktorá je rovnako závažná ako vyhynutie živočíšnych a rastlinných druhov.100
Preto som v posolstve domorodým mladým, zhromaždeným v Paname, povzbudzoval „starať sa o svoje korene, pretože z koreňov vychádza sila, ktorá vám pomôže rásť, prekvitať a prinášať ovocie“.101
187. Na synode zaznelo, že „mladí sú zameraní na budúcnosť a čelia životu s energiou a dynamizmom. No [...] niekedy majú tendenciu neprikladať veľkú váhu pamäti minulosti, z ktorej pochádzajú, zvlášť veľkým darom, ktoré pochádzajú od ich rodičov, starých rodičov a z kultúrnej skúsenosti spoločnosti, v ktorej žijú. Pomáhať mladým objaviť živé bohatstvo minulosti, urobiť si z nej pamäť a vedieť ju využiť pri svojich rozhodnutiach a možnostiach je skutočným skutkom lásky k nim vzhľadom na ich rast a rozhodnutia, ktoré sú povolaní vykonať“.102
188. Božie slovo odporúča nestrácať kontakt so starými ľuďmi, aby sme mohli prijať ich skúsenosť: „Do zástupu skúsených starcov postav sa a s (celým) srdcom sa oddaj ich múdrosti. [...] Ak uzrieš rozumného muža, už za rána choď k nemu a tvoja noha nech otiera schody, ktoré vedú k jeho dverám“ (Sir 6, 35 – 36). Dlhé roky, ktoré prežili, a všetko, čo sa im v živote prihodilo, nás majú priviesť k tomu, aby sme na nich hľadeli s úctou: „Pred šedivou hlavou vstaň“ (Lv 19, 32), pretože „ozdobou mladých je ich moc, okrasou starcov sú ich šediny“ (Prís 20, 29).