10. Keď mal Šalamún nastúpiť namiesto svojho otca, cítil sa stratený a povedal Bohu: „Ale ja som malý chlapec, neviem, čo si počať“ (1 Kr 3, 7). No smelosť mladosti ho podnietila vyprosiť si od Boha múdrosť a odovzdal sa svojmu poslaniu. Niečo podobné sa stalo prorokovi Jeremiášovi, ktorý bol povolaný vyburcovať svoj ľud, keď bol ešte veľmi mladý. Ustrašený povedal: „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som“ (Jer 1, 6), ale Pán ho upozornil, aby tak nehovoril (porov. Jer 1, 7), a dodal: „Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil“ (Jer 1, 8). Oddanosť proroka Jeremiáša svojmu poslaniu dokazuje, čo sa stane možným, keď sa spojí sviežosť mladosti s Božou silou.
11. Jedno hebrejské dievčatko, ktoré slúžilo u cudzieho vojenského veliteľa Námana, sa s vierou pričinilo o jeho uzdravenie z choroby (porov. 2 Kr 5, 2 – 6). Mladá Rút bola príkladom veľkodušnosti v tom, že zostala so svojou svokrou, ktorú postihli ťažké časy (porov. Rút 1, 1 – 18), a prejavila aj odvahu napredovať v živote (porov. Rút 4, 1 – 17).
12. Jedno z Ježišových podobenstiev (porov. Lk 15, 11 – 32) hovorí o tom, že „mladší“ syn chcel odísť z otcovského domu do ďalekej krajiny (porov. v. 12 – 13). Jeho sny o nezávislosti sa však zmenili na zhýralosť a neviazanosť (porov. v. 13), pričom zakúsil tvrdosť osamelosti a chudoby (porov. v. 14 – 16). No našiel silu zamyslieť sa a začať odznova (porov. v. 17 – 19), preto sa rozhodol, že vstane (porov. v. 20). Pre srdce mladého človeka je typické, že je ochotný zmeniť sa, je schopný vstať a nechať sa poučiť od života. Ako nepodporovať syna, ktorý sa podujal na niečo také? Starší brat mal však už staré srdce, nechal sa zaujať lakomstvom, egoizmom a závisťou (porov. v. 28 – 30). Ježiš viac chváli mladého hriešnika, ktorý nastúpil na dobrú cestu, než toho, ktorý si myslí, že je verný, ale nemá ducha lásky a milosrdenstva.
13. Večne mladý Ježiš nám chce darovať srdce, ktoré bude stále mladé. Božie slovo od nás žiada: „Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom“ (1 Kor 5, 7). Zároveň nás pozýva vyzliecť si „starého človeka“, aby sme si obliekli „nového“ (porov. Kol 3, 9. 10).1
A keď vysvetľuje, čo znamená obliecť si mladosť, „ktorá sa obnovuje“ (v. 10), hovorí, že to znamená mať „hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“. „Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému“ (Kol 3, 12 – 13). Znamená to, že pravá mladosť spočíva v tom, že máme srdce schopné milovať. A naopak, všetko, čo nás oddeľuje od druhých, robí dušu starou. Preto uzatvára: „Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti“ (Kol 3, 14).
14. Všimnime si, že Ježišovi sa nepáčilo, keď dospelí pozerali na najmladších s pohŕdaním alebo ich despoticky držali vo svojich službách. Naopak, požadoval: „Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší“ (Lk 22, 26). U neho vek nepredstavoval privilégium a to, že mal niekto menej rokov, neznamenalo, že má menšiu hodnotu alebo menšiu dôstojnosť.
15. Božie slovo hovorí, že s mladými treba zaobchádzať „ako s bratmi“ (1 Tim 5, 1), a rodičom odporúča: „Nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli“ (Kol 3, 21). Mladý človek nemôže byť malomyseľný, jeho charakteristikou je, že sníva o veľkých veciach, hľadá široké obzory, odváži sa na viac, má chuť dobyť svet, vie prijať náročné výzvy a chce vydať zo seba čo najviac, aby vybudoval niečo lepšie. Preto nalieham na mladých, aby si nedali ukradnúť nádej, a každému opakujem: „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý“ (1 Tim 4, 12).
16. No zároveň sa mladým odporúča: „Podriaďujte sa starším“ (1 Pt 5, 5). Biblia nás stále povzbudzuje, aby sme mali veľkú úctu k starým, pretože majú dedičstvo skúsenosti, zažili úspechy aj zlyhania, radosti i veľké bolesti života, nádeje i sklamania, a v tichu srdca si uchovávajú mnohé príbehy, ktoré nám môžu pomôcť nepomýliť sa a nedať sa oklamať falošnými preludmi. Slovo múdreho starca pozýva rešpektovať isté hranice a dokázať sa v správnej chvíli ovládať: „Povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi“ (Tít 2, 6). Nie je dobré upadnúť do kultu mladosti alebo do mladíckeho postoja pohŕdania ostatnými pre ich roky alebo preto, že patria do inej generácie. Ježiš hovoril, že múdry vie vynášať zo svojho pokladu veci nové i staré (porov. Mt 13, 52). Múdry mladý človek sa otvára budúcnosti, ale vždy je schopný osvojiť si niečo zo skúsenosti iných.
17. V Markovom evanjeliu sa objavuje človek, ktorý potom, ako mu Ježiš pripomenul prikázania, tvrdí: „Toto všetko som zachovával od svojej mladosti“ (10, 20). Hovorí sa to už v žalmoch: „Ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. [...] Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné“ (Ž 71, 5. 7). Netreba ľutovať, ak strávime svoju mladosť tak, že sme dobrí, že otvárame srdce Pánovi a žijeme iným spôsobom. Nič z tohto nás neoberá o mladosť, ale ju posilňuje a obnovuje: „Mladosť sa ti obnovuje ako orlovi“ (Ž 103, 5). Preto sv. Augustín žialil: „Neskoro som ťa začal milovať, krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať!“2
A predsa spomínaný bohatý muž, ktorý bol verný Bohu vo svojej mladosti, dovolil, aby ho ďalšie roky odviedli od jeho snov, a radšej zostal naviazaný na svoje bohatstvo (porov. Mk 10, 22).
18. V Matúšovom evanjeliu sa však objavuje mladík (porov. Mt 19, 20. 22), ktorý prišiel za Ježišom, aby sa ho spýtal, či môže urobiť niečo viac (porov. v. 20). Prejavil ducha typického pre mladých, otvoreného pre nové obzory a veľké výzvy. V skutočnosti však jeho duch nebol taký mladý, pretože sa už naviazal na bohatstvo a pohodlie. Ústami tvrdil, že chce niečo viac, ale keď od neho Ježiš žiadal, aby bol štedrý a rozdal svoj majetok, uvedomil si, že nie je schopný odpútať sa od toho, čo vlastní. Napokon „keď počul toto slovo, odišiel smutný“ (v. 22). Zriekol sa svojej mladosti.
19. Evanjelium hovorí aj o niektorých múdrych mladých dievčatách, ktoré boli pripravené a pozorné, zatiaľ čo iné žili roztržito a ospalo (porov. Mt 25, 1 – 13). Môžeme totiž stráviť svoju mladosť v rozptýlení, lietať po povrchu života, driemať, bez schopnosti budovať hlboké vzťahy a preniknúť do jadra života. Takýmto spôsobom si pripravujeme chudobnú budúcnosť, bez základov. Alebo môžeme stráviť svoju mladosť pestovaním krásnych a veľkých vecí, a tak si pripravovať budúcnosť plnú života a vnútorného bohatstva.