200. Korene nie sú kotvy, ktoré nás pripútavajú k starým časom a bránia nám zapojiť sa do súčasného sveta, aby sa mohlo zrodiť niečo nové. Naopak, sú miestom zakorenenia, ktoré nám umožňuje rásť a odpovedať na nové výzvy. Nie je teda dobré ani to, „aby sme si sadli a s nostalgiou spomínali na minulé časy; musíme si vziať k srdcu našu kultúru s realizmom a láskou a naplniť ju evanjeliom. Dnes sme poslaní ohlasovať Ježišovu radostnú zvesť novým časom. Musíme milovať našu dobu s jej možnosťami aj rizikami, s jej radosťami a bolesťami, s jej bohatstvom aj s jej obmedzeniami, s jej úspechmi aj omylmi“.110
202. Pastorácia mladých, ako sme ju tradične robievali, podstúpila nápor sociálnych a kultúrnych zmien. V obvyklých štruktúrach mladí často nenachádzajú odpovede na svoje znepokojenia, požiadavky, na svoje problémy a zranenia. Šírenie a nárast združení a hnutí s prevažne mládežníckymi charakteristikami možno interpretovať ako pôsobenie Ducha, ktorý otvára nové cesty. Je však potrebné prehĺbiť ich účasť na spoločnej pastorácii Cirkvi, ako je potrebné aj väčšie spojenie medzi nimi a lepšia koordinácia ich činností. Aj keď nie je vždy ľahké priblížiť sa k mladým, dve hľadiská sú čoraz jasnejšie: celá komunita si musí uvedomiť, že má byť zapojená do ich evanjelizácie, a na mladých ľudí je zasa kladená naliehavá výzva, aby sa čoraz viac zapájali do pastoračných ponúk.
203. Chcem zdôrazniť, že samotní mladí ľudia sú činiteľmi pastorácie mladých. My ich síce sprevádzame a vedieme, ale sú slobodní, aby odvážne a tvorivo nachádzali stále nové cesty. Bolo by preto zbytočné predložiť nejakú príručku pastorácie mladých alebo praktického sprievodcu. Treba im skôr pomôcť, aby využili svoju šikovnosť, dôvtip a poznanie, ktoré majú vzhľadom na senzibilitu, jazyk a problematiku iných mladých ľudí.
204. Mladí ľudia nám ukazujú potrebu osvojiť si nové spôsoby a nové stratégie. Napríklad, zatiaľ čo dospelí sa snažia mať všetko naprogramované s pravidelnými stretnutiami a stabilným časovým rozvrhom, väčšinu mladých ľudí dnes až tak nepriťahujú pastoračné schémy. Pastorácia mladých musí byť flexibilnejšia: je potrebné pozvať mladých na podujatia, kde nielen prijímajú formáciu, ale kde sa môžu porozprávať, kde môžu oslavovať, spievať, počúvať konkrétne svedectvá a zakúsiť komunitné stretnutie so živým Bohom.
205. Zároveň by bolo veľmi žiaduce ešte väčšmi zvážiť dobré praktiky: také metodológie, jazyk a motivácie, o ktorých sa vie, že sú účinné a príťažlivé, aby pritiahli mladých ku Kristovi a k Cirkvi. Nezáleží na tom, akej sú farby, či sú „konzervatívne alebo pokrokové“, či sú „pravé alebo ľavé“. Dôležité je využiť všetko, čo prinieslo dobré ovocie a je účinné pri odovzdávaní radosti z evanjelia.
206. Pastorácia mladých nemôže byť iná ako synodálna, teda schopná vytvoriť „spoločnú cestu“, ktorá zahŕňa „využitie chariziem, aké Duch dáva podľa povolania a úlohy každého člena Cirkvi prostredníctvom dynamizmu spoluzodpovednosti. [...] Oživovaní týmto duchom budeme môcť smerovať k zaangažovanej a spoluzodpovednej Cirkvi, ktorá je schopná využiť bohatstvo svojej rozmanitosti, s vďačnosťou prijímať aj prínos veriacich laikov, medzi nimi aj mladých mužov a žien, ženského aj mužského typu zasväteného života a spoločenstiev, združení a hnutí. Nikoho neslobodno postaviť bokom alebo dovoliť, aby sa musel postaviť bokom“.111
207. Keď sa budeme učiť jedni od druhých, budeme môcť lepšie zobrazovať ten úžasný mnohostenný útvar, ktorým má byť Cirkev Ježiša Krista. Bude môcť pritiahnuť mladých práve preto, že nie je monolitická, ale je sieťou najrozličnejších darov, ktoré na ňu Duch neustále vylieva, a napriek jej biedam ju robí stále novou.
208. Na synode sa objavili mnohé konkrétne návrhy zamerané na to, ako obnoviť pastoráciu mladých a oslobodiť ju od schém, ktoré už nie sú účinné, pretože nevedú dialóg so súčasnou kultúrou mladých. Prirodzene, nie je možné, aby som ich tu zhrnul všetky. Niektoré z nich však možno nájsť v záverečnom dokumente synody.
209. Chcel by som v krátkosti zdôrazniť, že pastorácia mladých obsahuje dve veľké línie činnosti. Jednou z nich je hľadanie spôsobu, pozývanie, volanie, ktoré by pritiahlo nových mladých, aby prežili skúsenosť s Pánom. Druhou je rast, spôsob, akým pomáhame dozrievať tým, čo už prežili túto skúsenosť.